Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515202382
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515202382.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: EK Plus, s.r.o., IČO:

36739928, so sídlom Vranovská 6, Bratislava, zast. advokátom Emanuelom Hebertom, so sídlom
Krajinská 30, P. O. Box 243, Bratislava, proti žalovanému: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. - L., o
zaplatenie 1.203,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.203,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne z uvedenej sumy od 6.12.2012 do zaplatenia.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 1.203,81 eur spolu s ročným zákonným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 6.12.2012 až do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný predával v Bratislave na Hlavnom
námestí na vianočných trhoch žalobcom dodané polotovary (mäsové výrobky), vždy večer odovzdával
tržbu a stánok uzamykal. Dňa 4.12.2012 vykonal žalobca zbežnú inventúru a zistil manko - tovar, ktorý
denne dodával sa míňal, ale tržby ktoré boli so 100 % rabatom tomu nezodpovedali. Nakoľko tovar
bolo potrebné predávať, žalobca sa so žalovaným dohodol, že inventúru vykonajú spoločne nasledujúci
deň. Žalovaný sa však nasledujúci deň dostavil až predpoludním s tým, že nemal možnosť prísť skôr. V

rovnaký deň večer o 22,58 hod. obdržal SMS, ktorou mu žalovaný oznámil, že nepríde tovar predávať
keď je upodozrievaný z krátenia tržby. Kontrolnú inventúru žalobca vykonal v tento deň (5.12.2012) a
zistil manko vo výške žalovanej istiny.

2. Tunajší súd dňa 5.8.2015 vydal platobný rozkaz č. k. 12C/53/2015-28, ktorým žalobe v plnom rozsahu
vyhovel, avšak následne ho uznesením zo dňa 23.11.2015 zrušil pre nemožnosť doručiť ho žalovanému
do vlastných rúk.

3. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovaného, posledné
evidované trvalé bydlisko ma na území mestskej časti X. - L.. Súd preto pri doručovaní žaloby postupoval
podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a pri doručovaní
ostatných písomností podľa § 106 ods. 3 CSP.

4. Súd v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to najmä

Dohodou o vykonaní práce zo dňa 23.11.2012, zápisom o inventúre zo dňa 5.12.2012 a výpisom z
obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav:5. Strany sporu uzavreli dňa 23.11.2012 Dohodu o vykonaní práce, podľa ktorej mal žalovaný vykonávať
pre žalobcu pracovnú úlohu - predavač s rozsahom práce „10/D“ hodín v období od 23.11.2012 do
23.12.2012. Za vykonanú prácu mal žalobca vyplatiť žalovanému odmenu vo výške „20/D“ eur brutto

splatnú po vykonaní práce. Dňa 5.12.2012 vykonal konateľ žalobcu Q. W. inventúru a podľa súpisu zistil
rozdiel medzi tovarom a tržbami vo výške 1.203,81 eur.

6. Podľa § 226 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej
len „ZP“) dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce

(pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do
rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej
dohody o vykonaní práce.

7. Podľa § 226 ods. 2 ZP dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o
vykonaníprácemusíbyťvymedzenápracovnáúloha,dohodnutáodmenazajejvykonanie,doba,vktorej

sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej
úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

8. Podľa § 226 ods. 3 ZP pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ
od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto,

že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť
škodu, ktorá mu tým vznikla.

9. Podľa § 226 ods. 4 ZP odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní
práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti

pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak
vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

10. Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

11. Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

12. Podľa § 179 ods. 2 ZP zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

13. Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť

zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

14. Podľa § 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje
od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho

priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

15. Podľa § 186 ods. 3 ZP, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej

škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

16. Podľa § 188 ZP pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

17. Podľa § 191 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú

mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.18.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu sa aplikuje na zodpovednosť zamestnanca
za škodu, ktorá vznikla zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním, a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľa
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik nároku zo zodpovednosti za
škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne (protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení

povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, vznik
škody, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie
zamestnanca). Prakticky v rovnakom rozsahu sa uplatňuje zodpovednosť zamestnanca za škodu
spôsobenú zamestnávateľovi zamestnancom v pracovnom pomere ako zamestnancom pracujúcim
na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru; jediným rozdielnym kritériom je

rozsah náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti zamestnancom pracujúcim na základe dohôd o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 225 ods. 1 ZP). Následkom protiprávneho konania
zamestnanca môže dôjsť k vzniku ujmy na zdraví alebo na majetku. Zákonník práce rozlišuje skutočnú
škodu a inú škodu (najmä ušlý zisk). Pojem škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala (prejavuje
sa) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Pod skutočnou škodou sa

rozumie suma, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú
treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Zamestnanec v zásade zamestnávateľovi
zodpovedá iba za skutočnú škodu. Len výnimočne, napríklad pri úmyselne spôsobenej škode,
zodpovedá aj za ušlý zisk. Príčinná súvislosť sa chápe ako súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá spočíva
v tom, že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (napr. škoda) nebol

vznikol, resp. nastal. V kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok. Príčinná
súvislosť ako pojem nie je bližšie definovaná žiadnym pracovnoprávnym predpisom, nie je preto dané
jednoznačnépravidlonajejzisťovanieapreukazovanie.Zavineniejesubjektívnaprávnakategória,ktorú
právna teória definuje ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a k výsledkom tohto
konania.Zavineniemôžespočívaťvdvochformách,atovoformeúmysluanedbanlivosti. Zavinenieako

predpoklad zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu musí zamestnávateľ preukazovať iba v
prípade aplikácie všeobecnej zodpovednosti, ktorá nastupuje, ak neboli splnené okolnosti pre založenie
osobitnej zodpovednosti podľa § 182 - § 185 ZP.

21. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu

dôvodná. Žalovaný vykonával v období od 23.11.2012 najneskôr do 5.12.2012 prácu predavača v
rozsahu 10 hod./denne na základe Dohody o vykonaní práce, za ktorú mu prináležala odmena vo
výške 20,- eur/denne. Prácu vykonával podľa tvrdení žalobcu tak, že každé ráno žalovaný obdržal od
žalobcu tovar (mäsové výrobky), ktorý následne predával v stánku na vianočných trhoch na Hlavnom
námestí v Bratislave. Dňa 4.12.2012 vykonal žalobca prvú zbežnú inventúru, pri ktorej zistil manko.

Následnou kontrolnou inventúrou, ktorú vykonal konateľ žalobcu dňa 5.12.2012 bolo zistené manko
v žalovanej výške. Mankom je možné rozumieť záporný rozdiel medzi stavom peňazí v pokladni a
tovaru v prevádzke, zisteným fyzickou inventúrou a stavom vykázaným v účtovníctve alebo obdobných
dokladoch.

22. Nakoľko v konaní nebolo preukázané uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti medzi stranami
sporu, súd v danom prípade aplikoval ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu zamestnanca.
Žalobca v konaní preukázal kumulatívne splnenie všetkých predpokladov na vznik nároku žalovaného
zo zodpovednosti za škodu: protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v porušení povinností pri
plnení pracovných úloh vyplývajúcich z dohody o vykonaní práce a ZP, vznik škody spočívajúcej v

žalovanej sume, t. j. v sume, o ktorú sa majetok poškodeného žalobcu zmenšil, príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. V danom prípade išlo o úmyselné zavinenie
žalovaného, pri ktorom ako zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí škodu, a tento výsledok
chcel dosiahnuť, alebo vedel, že škodu môže spôsobiť, a pre prípad, že vznikne, bol s takým výsledkomuzrozumený. Túto skutočnosť žalobca ako zamestnávateľ preukázal prostriedkami procesného útoku -
skutkovými tvrdeniami a zápisom o inventúre s tým, že žalovaný nárok žalobcu žiadnymi prostriedkami
procesnej obrany nespochybnil. Žalovaný škodu spôsobenú žalobcovi doposiaľ neuhradil, a to ani

čiastočne.

23. Tým sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, preto súd žalobcovi priznal aj uplatnené
úroky z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od
6.12.2012 ako prvého dňa omeškania so splnením peňažného záväzku až do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uz

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku

smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).