Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/233/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219787
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7111219787.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobkyne: M., nar. XX.X.XXXX,

bytom v I., D., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach,
Werferova 1, IČO: 36 721 981, proti žalovanému: B., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., A., zastúpený
advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, o zaplatenie 3.597 eur, takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie rozhodného obdobia nároku na náhradu úhrad
za predmetný byt o mesiac september 2009.

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobkynisumu352,53EURvlehote3dníodprávoplatnostirozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 3.058,35 EUR z a s t a v u j e .

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom došlým súdu dňa 28.9.2009, ešte v pôvodnom konaní 18C/330/2003,
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.597 eur predstavujúcej 50 % z čiastky 2.779,25 eur a

z čiastky 4.414,80 eur titulom úhrad za byt na D. ulici č. XX v I., pokiaľ ide o obdobie august 2007 až
august 2009 a vynaložené náklady nevyhnutných opráv a údržby bytu v súvislosti s požiarom v dome
z roku 2004, pričom ide o protinávrh, ktorý bol uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
24.6.2011 č. k. 18C/330/2003-196 vylúčený na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová
značka 19C/233/2011, t.j. predmetné konanie.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

3. Žalobkyňa zobrala návrh v časti nároku uplatneného titulom nákladov z dôvodu nevyhnutnej opravy
a údržby bytu späť na pojednávaní konanom dňa 7.6.2013, s ktorým čiastočným späťvzatím žalovaný
súhlasil.

4. Žalobkyňa v priebehu konania - podaním došlým súdu dňa 30.9.2016, upresneným na pojednávaní
konanom dňa 15.3.2017, zobrala žalobu aj vo zvyšku čiastočne späť v rozsahu, podľa ktorého trvala

z pôvodne uplatneného protinávrhu iba na zaplatení sumy 538,65 eur, ktorá suma predstavuje nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie august až december roku 2007 vo výške 114,10 eur,
pokiaľ ide o tretinu nákladov, ktoré mal žalovaný vynaložiť vo vzťahu k spoločnému družstevnému bytu
za dané obdobie, pokiaľ ide o položky A, B1, B5 a B6, vo výške 236,23 eur, pokiaľ ide o tretinu nákladov,ktoré mal žalovaný vynaložiť vo vzťahu k spoločnému družstevnému bytu za kalendárny rok 2008, pokiaľ
ide o položky A, B1, B5 a B6, a vo výške 188,32 eur, pokiaľ ide o tretinu nákladov, ktoré mal žalovaný
vynaložiť vo vzťahu k spoločnému družstevnému bytu za obdobie od januára 2009 do septembra 2009,

pokiaľ ide o položky A, B1, B5 a B6.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s čiastočným späťvzatím žaloby (druhým v
poradí) súhlasil na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017.

6 . Predmetné podanie došlé súdu dňa 30.9.2016 bolo potrebné súčasne podľa obsahu posúdiť ako
zmenu žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie rozhodného obdobia nároku na náhradu úhrad za predmetný byt
o kalendárny mesiac september 2009, pretože nepochybne doposiaľ si žalobkyňa náhradu úhrad za
predmetný byt voči žalovanému uplatnila za rozhodné obdobie od augusta 2007 do augusta 2009; súd
nemá pochybnosti o tom, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca si pri špecifikácii nároku, na zaplatení
ktorého voči žalovanému trvali, ani neuvedomili, že takýmto spôsobom pozmenili - rozšírili skutkový stav

- rozhodné obdobie uplatneného nároku, o ktorom súd preto musel rozhodnúť; v súlade s ust. § 143
ods. 1 CSP súd predmetné rozšírenie žaloby (jej skutkového stavu) nepripustil.

7. Z prednesov a z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný voči predmetnému nároku vzniesol
námietku premlčania; namietal tiež, že nie je povinný sa podieľať na výdavkoch za byt z dôvodu

uloženého zákazu vstupu do bytu, pre ktorý byt neužíval v celom rozhodnom období a že v rozhodnom
období býval na striedačku u svojich rodičov, známych a priateľov. Dňa 13.8.2010 uzavrel nové
manželstvo.

8.Zlistinnéhodokladu-Vyúčtovanienabytzaobdobieod1.1.2007-31.12.2007(č.l.46)vyplýva,žepod

položkami A (A1 až A11): Poistenie domu, Príspevok SZBD, Správne náklady, Režijné náklady, Správca
vchodu, domu, Upratovanie, Funkcionár volebného obvodu, Poplatok za výťah, Odpočet a rozúčtovanie
ÚK, Splátka úveru a úrokov, Daň z nehnuteľnosti boli skutočné náklady spolu vo výške 6940,93 Sk; pod
položkou B1: Teplo-vykurovanie, boli skutočné náklady vo výške 16768 Sk; pod položkami B5 a B6:
Platby za odvod zrážkovej vody a Spotreba el. energie v spol. priestoroch, boli skutočné náklady spolu

vo výške 1040,75 Sk.

9.Zlistinnéhodokladu-Vyúčtovanienabytzaobdobieod1.1.2008-31.12.2008(č.l.47)vyplýva,žepod
položkamiA(A1ažA11):Poisteniedomu,PríspevokSZBD,Správnenáklady,Režijnénáklady,Zástupca
vlastníkov, Upratovanie, Funkcionár volebného obvodu, Poplatok za výťah, Odpočet a rozúčtovanie ÚK,

Splátka úveru a úrokov, Daň z nehnuteľnosti boli skutočné náklady spolu vo výške 6826,83 Sk; pod
položkou B1: Teplo-vykurovanie, boli skutočné náklady vo výške 13419 Sk; pod položkami B5 a B6:
Platby za odvod zrážkovej vody a Spotreba el. energie v spol. priestoroch, boli skutočné náklady spolu
vo výške 1105,40 Sk.

10. Z listinného dokladu - Vyúčtovanie na byt za obdobie od 1.1.2009 - 31.12.2009 (č. l. 120) vyplýva, že
pod položkami A (A1 až A9): Poistenie domu, Správne náklady, Režijné náklady, Zástupca vlastníkov
bytov, Upratovanie, Delegát volebného obvodu, Odpočty a náklady na rozúčtovanie, Splátka úveru a
úrokov, Daň z nehnuteľnosti boli skutočné náklady spolu vo výške 241,83 eur; pod položkou B1: Teplo-
vykurovanie, boli skutočné náklady vo výške 470,80 eur; pod položkami B5 a B6: Platby za odvod

zrážkovejvodyaSpotrebael.energievspol.priestoroch,boliskutočnénákladyspoluvovýške40,64eur.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 27.2.2014 uviedol, že od roku 2003 mal uložený
predbežný zákaz vstupu do bytu, od ktorého byt na D. v I. neužíva, nevlastní od neho kľúče; v plnej
miere ho užíva a obýva žalobkyňa, a preto neexistuje dôvod na to, aby sa podieľal na financovaní bytu.

Byt je družstevný, jeho vlastníkom je SBD III a žalobkyňa je len nájomkyňa bytu tak, ako on. Na základe
obavy o svoj život a zdravie predmetný byt nemôže užívať kvôli žalobkyni, ktorá ho fyzicky a psychicky
napádala, urážala, ponižovala, účelovo zneužívala na to aj maloleté deti, vyhrážala sa mu usmrtením. Z
uvedeného dôvodu všetky platby ohľadne predmetného bytu má znášať žalobkyňa ako jediný užívateľ
bytu.

12. Žalobkyňa žalovaným popísaný skutkový stav ohľadne toho, akým spôsobom mal mať za
rozhodné obdobie žalovaný zabezpečené náhradné bývanie, poprela. Sporná otázka užívacieho stavu
predmetného bytu a tiež otázka, akým spôsobom má za celé rozhodné obdobie žalovaný zabezpečenénáhradné bývanie bola okrem iného predmetom pôvodného konania 18C/330/2013, na základe čoho
súd uznesením zo dňa 18.8.2014 č. k. 19C/233/2011-132 konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/330/2003.

13. Z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/563/2014-474 vyplýva, že predmetným
rozsudkom súd druhej inštancie rozhodoval o odvolaní M. ako žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 4.4.2014 č. k. 18C/330/2003-437, pričom rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku
o trovách konania (napadnutom rozsahu, pozn. súdu) potvrdil. Predmetný rozsudok Krajského súdu v

Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2016.

14. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 18C/330/2003 súd zistil nasledovné ( str. 2 , 2. až
4. odsek 7. strany rozsudku ):
„Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX, z ktorého sa narodili dve deti N. dňa 0X.XX.XXXX a B. dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa 26.01.2001 č. k. 17C/186/00-72 bolo ich manželstvo rozvedené; rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2001. Súčasne na čas po rozvode rozsudkom boli obe maloleté deti
zverené do výchovy a opatery odporkyni ako ich matke a súčasne ich otcovi - žalobcovi bola určená
povinnosť prispievať na ich výživné vo výške 1.500,- Sk. V čase trvania ich manželstva rozhodnutím
Stavebného bytového družstva III v I. zo dňa 30.04.1996 bol pridelený družstevný byt nachádzajúci sa

v I. na D. žalobcovi ako členovi družstva. Účastníkom konania ako manželom vznikol spoločný nájom
bytu č. 14 na ul. D. v I..
Zo súhlasných prednesov účastníkov konania súd ďalej zistil, že žalovaná v predmetnom byte bývala
v rozhodnom období. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 16NcPo 3/03-6 zo dňa
18.08.2003súdzistil,žežalobcovisúdzakázalvstupovaťdopredmetnéhobytu,atoaždoprávoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I sp. zn. 10C/411/01. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2003.
Po nahliadnutí do spisu tunajšieho súdu 10C/411/2001 vyplýva, že išlo o konanie identických účastníkov
konania o zrušenie spoločného nájmu bytu vo vzťahu k predmetnému družstevnému bytu, a vo vzťahu
ku ktorému bolo vydané predbežné opatrenie o zákaze vstupu W. do bytu s tým, že konanie vo veci

samej (10C/411/01) bolo právoplatne skončené dňa 15.11.2006 na základe zastavujúceho uznesenia
zo dňa 27.10.2006 (úradný záznam na č. l. 413, pozn. súdu).
Z pripojenej fotokópie rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/45/04 zo dňa 22.7.2004 vyplýva,
že obžalovaný B. bol spod obžaloby podanej pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne
nezistenom čase od marca 2001 do 4. júla 2003 v Košiciach na D. týral svoju bývalú manželku, s ktorou

žil v spoločnej domácnosti tak, že ju opakovane bil, udieral, vyhrážal sa jej, vyvolával u nej strach, stres
a pohŕdavo s ňou zaobchádzal, čím mal spáchať trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
oslobodený. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.9.2004 (č. l. 492 spisu, pozn. súdu).
Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 34C/1/2009 súd zistil, že ide o konanie o zrušenie spoločného
nájmu bytu medzi identickými účastníkmi vo vzťahu k predmetnému družstevnému bytu, ktoré do

dnešného dňa nebolo právoplatne skončené.
Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.09.2013 ku kompenzačnej
námietke ďalej uviedol, že až v priebehu tohto konania sa dozvedel o tom, že zákaz vstupu do bytu bol
zrušený, a že ani napriek tejto vedomosti by právo bývať v predmetnom byte nevyužil, pretože naďalej sa
obáva o svoj život zo strany žalovanej, obáva sa jej ďalších atakov, zbitia, provokácií a podobne, keďže

v minulosti takéto nezhody a takéto ataky z jej strany voči nemu boli. Okrem toho uviedol, že v poradí
druhé manželstvo uzavrel XX.X.XXXX, právne stále trvá a s manželkou, predtým ešte priateľkou, má
spoločné dieťa narodené dňa XX.X.XXXX. Potvrdil, že v spoločnej domácnosti so svojou v súčasnosti
manželkou žije od roku 2002. Žalobca ďalej vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sám si dosť dobre
nevie predstaviť, že by so svojou rodinou sa presťahoval do predmetného bytu za situácie, že tento

byt je naďalej užívaný žalovanou, pretože aj z morálneho hľadiska by mu prekážalo žiť v jednom byte
jednak so svojou exmanželkou a súčasne s terajšou manželkou. Žalobca tiež upresnil, že akékoľvek
konfliktymedzinímažalovanoubolinaposledyriešenévrámcitrestnéhokonania,ktoréboloprávoplatne
ukončené 9.9.2004 s tým, že žiadne ďalšie trestné oznámenia alebo fyzické konflikty a ataky medzi ním
a žalovanou sa viac neuskutočnili a takýmto spôsobom ani neboli riešené z tohto dôvodu.”

15. Právni zástupcovia strán sporu sa zhodli na skutkovom tvrdení o tom, že v rozhodnom období august
2007 až august 2009 predmetný byt okrem žalobkyne užívala tiež B. - dcéra strán sporu, v tej dobe
maloletá, vo vzťahu ku ktorej žalovanému bola určená vyživovacia povinnosť, a že súčasne za celérozhodné obdobie sa na úhradách za predmetný byt podieľala výlučne žalobkyňa. Právni zástupcovia
strán sporu sa na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017 súčasne zhodli na tom, že v rozhodnom období
spoločný nájom bytu strán sporu zrušený nebol.

16. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

18. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

20. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

21. Podľa ust. § 77 ods. 1 OSP, predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

22. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Predmetom sporu je nárok žalobkyne uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa
ust. § 454 Občianskeho zákonníka, pôvodne vzneseného ako protinávrh v konaní 18C/330/2003, za
nesporného skutkového stavu, že po rozvode manželstva strán sporu, avšak v čase, keď obe strany
sporu mali právo spoločného nájmu bytu č. 14 na Tokajíckej 16 v Košiciach, úhrady za plnenia spojené s

užívaním bytu uhrádzala výlučne žalobkyňa ako jeden z nájomcov, čím žalovaný ako druhý z nájomcov
získal bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ.

25. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je na jednej
strane existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia

takejtopovinnostiutoho,ktovskutočnostiplnil.Zaobohatenéhotrebapovažovaťtoho,zakohosaplnilo.

26. Súd posúdil predmetný nárok žalobkyne čo do jeho základu za odôvodnený, pretože neuznal jednak
žalovaným vznesenú námietku premlčania a jednak žalovaného obranu spočívajúcu v tvrdení o tom, že
nebýva v predmetnom byte z dôvodu obavy o svoj život.

27. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uvádza nasledovné: V danom prípade žalobkyňa
si predmetný nárok uplatnila písomným podaním zo dňa 27.9.2009, ktorý došiel súdu dňa 28.9.2009
(v konaní 18C/330/2003), pričom uplatnený nárok, ohľadne ktorého žalobkyňa nezobrala svoj návrh
čiastočne späť, predstavuje rozhodné obdobie august 2007 až august 2009, predstavujúci na

žalovaného pripadajúci podiel na realizovaných úhradách plnení za užívanie predmetného bytu, pričom
pri určení rozsahu vydania tohto bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vychádzať zo skutočných
nákladovnanájomnéaúhradzaplneniaposkytovanésužívanímbytuvynaloženýchjednýmznájomcov,
nie z preddavkov na ne (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 2010/2005, pozn. súdu), na základe čoho zadané rozhodné obdobie na strane žalovaného mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie prvý krát až v
súvislosti s vyúčtovaním za kalendárny rok 2007, t.j. v kalendárnom roku 2008, v ktorom sa vyúčtovanie
za rok 2007 realizovalo; z uvedeného vyplýva, že dvojročná premlčacia lehota, ako subjektívna lehota

pri bezdôvodnom obohatení, v tomto prípade neuplynula, súčasne logicky neuplynula ani trojročná
premlčacia lehota, na základe čoho súd na žalovaným vznesenú námietku premlčania, vo vzťahu k tejto
časti nároku, neprihliadol (ohľadne zvyšnej časti nároku, keďže bolo dané späťvzatie, súd sa námietkou
premlčania nezaoberal).

28. Žalovaného obranu spočívajúcu v tvrdení o tom, že nebýva v predmetnom byte z dôvodu obavy o
svoj život súd považuje za neopodstatnenú a súčasne účelovú. Súd jednak má preukázané, že žalobca
v predmetnom byte nebýval z dôvodu nesprávnej vedomosti o zákaze vstupe do bytu aj za rozhodné
obdobie a to minimálne do 1.4.2011, o čom svedčí tiež jeho výpoveď v konaní 18C/330/2003. Hoci
predbežné opatrenie, ktorým bol daný žalobcovi zákaz vstupu do bytu, nebolo súdnym rozhodnutím
zrušené, resp. zmenené, zaniklo zo zákona podľa § 77 ods. 1 ods. 1 písm. b) OSP (v dôsledku

zastavenia konania tunajšieho súdu 10C 411/2001). Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie, súd neuveril jeho
tvrdeniu o tom, že v byte nebýva z dôvodu obavy o svoj život, pretože naposledy boli tvrdené konflikty
medzi účastníkmi konania z roku 2003, súčasne riešené v trestnom konaní oslobodzujúcim rozsudkom
žalobcu spod obžaloby (sp. zn. 1T/40/04; rozsudok právoplatný dňa 9.9.2004) a sám žalobca vo svojej
výpovedi v konaní 18C/330/2003 uviedol, že po tomto trestnom konaní ku žiadnym fyzickým konfliktom a

atakom medzi nimi nedošlo. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že medzičasom uzavrel nové manželstvo
dňa 13.8.2010, ktoré právne trvalo minimálne v rozhodnom období, a že s manželkou žije v spoločnej
domácnosti od roku 2002 (vtedy ešte ako partnerkou) a tiež so spoločným dieťaťom narodeným dňa
13.9.2008 v byte patriacom do ich BSM, jeho obrana sa javí ako nedôveryhodná, pretože len ťažko
uveriť tomu, žeby žalobca išiel bývať s celou svojou rodinou do predmetného bytu obývaného jeho

exmanželkou a ich spoločnou dcérou. Aj sám žalobca takéto riešenie vylúčil z morálneho hľadiska.

29. Pri stanovení rozsahu uplatneného bezdôvodného obohatenia súd prihliadol na nespornú skutkovú
okolnosť, podľa ktorej žalovaný mal počas celej rozhodnej doby vyživovaciu povinnosť k mladšej dcére,
ktorá predmetný byt užívala spolu so žalobkyňou, a to s odôvodnením, že položka výživného zahŕňa

aj náklady spojené s bývaním tejto dcéry v byte. Preto súd pri stanovení samotnej výšky uplatneného
nároku túto delil počtom 3, pretože za skutkového stavu trvania vyživovacej povinnosti rodičov k dcére,
ktorú si žalovaný nesporne plnil, v platení výživného je zahrnutý aj príspevok na tieto náklady uplatnené
predmetným nárokom, a preto nie je možné si ich opätovne uplatňovať. Na tom nič nemení ani prípadné
spochybňovanie, či v tomto prípade súdom stanovené výživné je čo do stanovenia výšky dostatočné

(rozhodnutie v obdobnej veci - rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 210/2005, pozn. súdu).

30. Pri určovaní rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov
na nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, vynaložených jedným z nájomcov, a nie
z preddavkov na ne (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 210/2005, pozn. súdu).

31. Pri určovaní rozsahu vydania BO súd ďalej v súvislosti s položkou teplo-vykurovanie B1 za
rozhodné obdobie vychádzal z nesporného skutkového stavu, podľa ktorého v predmetnom byte neboli
namontované merače na vykurovacích telesách, preto sa právni zástupcovia zhodli na tom, že je
potrebné vychádzať z polovice skutočných nákladov.

32. Na základe vyššie uvedeného súd stanovil nárok žalobkyne nasledovne:
A) Obdobie od augusta 2007 do decembra 2007: 16.365,68 Sk ( 6.940,93 Sk + 16.768 Sk:2 + 1.040,75
Sk ) : 12 x 5 mesiacov : 3 ( podiel pripadajúci na žalovaného ) = 2.273 Sk, čo po prepočte predstavuje
75,45 eur;

B) Kalendárny rok 2008: 14.641,73 Sk (6.826,83 Sk + 13.419 Sk: 2 + 1105,40 Sk) : 3 (podiel pripadajúci
na žalovaného) = 4.880,50 Sk, čo po prepočte predstavuje 162 eur;

C) Obdobie od januára 2009 do augusta 2009: 517,87 eur (241,83 eur + 470,8 eur: 2 + 40,64 eur) :

3 (podiel pripadajúci na žalovaného) : 12 x 8 = 115,08 eur; čo spolu za rozhodné obdobie predstavuje
sumu 352,53 eur.33. Na základe uvedeného, súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 352,53 eur, konanie o
zaplatenie sumy 3.058,35 eur zastavil (vzhľadom na späťvzatie) a žalobu v prevyšujúcej časti ako
nedôvodnú zamietol.

34. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 256 ods.1
CSP a § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalovaného úspech ( vrátane tej časti nároku, ohľadne
ktorej súd konanie zastavil ) prevyšoval jeho neúspech, súd mu priznal náhradu trov konania pomerne,
t.j. vo výške 80 % (žalovaný mal úspech vo výške 90%, neúspech vo výške 10 %, t.j. pomer jeho

úspechu a neúspechu predstavuje rozdiel týchto súm). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.