Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Malinowska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512202698
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1512202698.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, proti žalovanému: I.aplatenie sumy 981,77
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 263,85 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 263,85
€ od 23.09.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 349,83 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 349,83 € od 23.09.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadnej zo strán súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.02.2012 doručil žalobca súdu žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 981,77 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že so žalovaným
uzavrel dňa 09.01.2008 zmluvu o pripojení č. E. a dňa 23.11.2009 zmluvu o pripojení č. E., ktorých

neoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnépodmienky.Vzmyslepredmetnýchzmlúvvypožičalžalovanému
SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM kartám bolo
pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Tým, že žalovaný neuhradil poskytnuté služby
v období 28.04.2010-28.06.2010, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 631,94 €. Na
pokus o pokonávku zo dňa 08.09.2010 žalovaný nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradil, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka
voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostáva z neuhradených služieb v sume 349,83 € a z nároku

na zaplatenie sumy 631,94 € uplatnenej titulom zmluvnej pokuty, spolu 981,77 €, keď si uplatňuje úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 23.09.2010 do zaplatenia.

2. Žalobca podaním doručeným dňa 28.03.2014 zmenil žalobu v časti skutkových tvrdení tak, že v
snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 631,94 € ako
paušalizovanej náhrady škody, si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný

mobilný telefón/telekomunikačné Nokia 6500Slide vo výške 129 € a Sony Ericsson W200i vo výške
129,09 €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnutéslužby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle
dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by
žalobcovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón

za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po
dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej žalobca uviedol, že
zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania
zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť
neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom

pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný si bol v
zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po
dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia), v prejednávanej veci spolu vo výške
239 €, ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu 240 € a jeho akciovej ceny 1 € a rozdiel predajnej

ceny mobilného telefónu 129,12 € a jeho akciovej ceny 0,03 €. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb, uplatnil si voči nemu nárok na zaplatenie sumy 349,08 €. Na pokus o
pokonávku zo dňa 27.11.2012 žalovaný nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace
a sumu za mobilný telefón neuhradil, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči
žalovanému ku dňu podania žaloby pozostáva z neuhradených služieb v sume 99,21 € a z nároku na

zaplatenie sumy 131,44 € uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 230,65 €, keď si uplatňuje úroky z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z hovorného vo výške 99,21 €, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 12.12.2012 do zaplatenia.
Zároveň zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 263,85 € s príslušenstvom.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 263,85 € s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 263,85 € od 23.09.2010 do zaplatenia, voči žalovanému
späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie
zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaného k späťvzatiu časti
žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez
právneho významu.

9. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. V prejednávanej veci súd vyhlásil dňa 22.05.2017 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 11.05.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď
zistil tento skutkový a právny stav:

11. Zo Zmluvy o pripojení č. E. zo dňa 09.01.2008 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola
uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane
druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskoršíchpredpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy
poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa odporcu do
siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Paušál70“, SIM karte bolo pridelené telefónne

číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi toho istého dňa
uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii zvoleného účastníckeho programu na
SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn.
Sony Ericsson W200i, so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna cena predstavovala 1 Sk (0,03
€ bod 1.2 dodatku), za aktiváciu bol povinný žalovaný zaplatiť poplatok 236,80 Sk (bod 1.5), pričom

žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom
(bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM
karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu,
ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM

karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode
2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4
článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez

ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť
poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť
právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty,
zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby
zmluvnejviazanosti(bod2.5dodatku);vdodatkubolodojednané,žedodatokjeneoddeliteľnousúčasťou

zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku) ( č.l. 7-13 spisu).

12. Zo Zmluvy o pripojení č. E. zo dňa 23.11.2009 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola
uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane
druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy
poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa odporcu do
sieteposkytovateľaapoužívaniaslužiebvprograme„Volaniadovšetkýchsietí“,SIMkartebolopridelené
telefónne číslo 0917313791; k uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi toho istého
dňa uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii zvoleného účastníckeho programu

na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia
zn. Nokia 6500 Slide, so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna cena predstavovala 1 € (bod
1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom
vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim

konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3
c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku
žalovanýuvedenéhovbode2.2(bod2.3d/dodatku);vprípadeporušenianiektorejzpovinnostíuvedenej

vbode2.3alebo2.4článku(najmäalenielennezaplateniesplatnejcenyzaslužby,nedodržaniezáväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť
žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 300 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty

nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej
zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva
do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku) ( č.l. 14-22 spisu).

13. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
8788122466 splatnou 12.07.2010 na sumu 36,90 €, faktúrou č. 1007530880 splatnou 12.07.2010 na
sumu 1 €, faktúrou č. 8787614346 splatnou 11.06.2010 na sumu 94,88 €, faktúrou č. 1007345333splatnou 11.06.2010 na sumu 2,33 €, faktúrou č. 8787107867 splatnou 12.05.2010 na sumu 215,72 €
a faktúrou č. 1007157501 splatnou 12.06.2010 na sumu 1 € (č.l. 25-30 spisu).

14. Pokusom o pokonávku zo dňa 08.09.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradenýchelektronickýchkomunikačnýchslužieb(351,83€)azmluvnejpokuty(631,94€),najneskôr
do22.09.2010. Pokus o pokonávku bol odporcovi doručovaný prostredníctvom pošty (č.l. 24 spisu).

15.Podľa§39ods.1,2zákonač.195/2000Z.z.otelekomunikáciáchverejnételekomunikačnéslužbysa

poskytujú na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej
len "telekomunikačný podnik") a užívateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej len "užívateľ").
Práva a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon; podrobnosti o nich upravujú zmluvy,
všeobecné podmienky na poskytovanie služieb (ďalej len "všeobecné podmienky") a tarifa za verejnú
telekomunikačnú službu (ďalej len "tarifa").

16. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

17. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

18. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dve zmluvy o pripojení v znení dodatkov
k zmluvám, na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených
programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd

posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez
oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu
poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému spolu celkom vo výške 349,83 €, ktorú cenu
žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
349,83 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v

omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania
v sume 9 % ročne zo sumy 349,83 € od 23.09.2010 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania
vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 23.09.2010
predstavovala 1 % ročne (1% + 8% = 9%), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške
9% ročne.

29. V prevyšujúcej časti čo do sumy 363,09 € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených
dôvodov.

30. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,

naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

31. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu/telekomunikačnéhozariadeniaNokia6500SlideaSonyEricssonW200i,ajehoakciovoucenou,
v prejednávanej veci spolu vo výške 258,09 € (rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu 240 € a jeho
akciovej ceny 1 € a rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu 129,12 € a jeho akciovej ceny 0,03 €,

žalobca urobil v späťvzatí zjavnú chybu v počítaní, keď pri telefóne zn. Nokia vyčíslil škodu na sumu 129
€, pričom správne nemá znieť 239 €, t.j.240-1, avšak táto chyba vo vzťahu k posúdeniu nároku je právne
bezvýznamu).Vprejednávanejvecijetentorozdielpotompodľasúčtužalobcu258,09€(129+129,09) a
tentorozdielpovažuježalobcazaškoduvzniknutúporušenímpovinnostižalovaného.Žalobcapoukazuje
na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume

uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového
vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a
z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzenýnárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.

zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti

za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri
neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že
žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho
ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú
cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva
zozmluvy.Pokiaľideďalšípredpokladvznikuzodpovednostiodporcuzaškoduatosamotnývznikškody,

podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa
chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou

škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho
stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla

škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný
nezotrval s žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody
žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť,
že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením

právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným.
Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu.

Podľanázorusúdunemožnovdôsledkutvrdenéhoporušeniapovinnostižalovanéhozotrvaťvzmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej
žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.

32. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 258,09 € ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.36. Podľa § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol síce úspešnejší žalovaný, avšak
pomer úspechu a neúspechu strán je približne rovnaký (349,83/258,09), preto súd vo výroku o trovách
konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.