Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1P/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204276
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204276.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. Š., nar. X. X. XXXX,
a N. Š., nar. X. X. XXXX, obidve deti bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30
794 536, deti rodičov - matky N. Š., rod. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, W. I., a otca N. Š.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, W. I., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí - N. Š., nar. X. X. XXXX, a N. Š., T.. X. X.
XXXX, mesačne na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v spojení s ust. § 2

písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa každého kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka maloletých detí podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 5. 5. 2017 návrh

na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorým žiadala,
aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým zverí maloleté deti N. Š., nar. X. X. XXXX, a
N. Š., nar. X. X. XXXX, do osobnej starostlivosti matky, a otca zaviaže prispievať na výživu maloletého
N. sumou 150,- eur mesačne na bežné výživné a 150,- eur mesačne na sporiaci účet, a na maloletú N.
sumou 100,- eur mesačne na bežné výživné a 100,- eur mesačne na sporiacu účet.

2. Dňa 21. 6. 2017 navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods.
1 a § 366 Civilného mimosporového poriadku, spísaný formou zápisnice na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorým navrhla, aby súd maloleté deti odovzdal do jej osobnej starostlivosti
a otca detí zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere. Svoj návrh
odôvodnila tým, že jej manžel (otec maloletých detí) sa približne dva mesiace nezdržuje doma. V
mesiacoch marec, apríl a jún 2017 jej finančne neprispel na výživu detí, ani do domácnosti. Od mesiaca

marec r. 2017, podľa ich spoločnej dohody, otec neplatí poplatok za nájomné, elektrinu a plyn. S otcom
maloletých detí sa tiež dohodla, že z jej mzdy bude splácať spoločne zobratý hypotekárny úver v C.
banke Slovensko, a.s., kde mesačná splátka predstavuje 140,- eur. Okrem toho spláca Home credit,
kde splátka je vo výške 17,- eur mesačne, pretože potrebovala kúpiť automatickú práčku v cene 250,-
eur. Zamestnaná je ako pomocná sila na Základnej škole Janka Kráľa na Podbrezinách, s čistou mzdou
okolo 350,- eur mesačne. Na obidve maloleté deti poberá prídavky z Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Liptovský Mikuláš. Daňový bonus si uplatňuje otec detí. Výdavky, ktoré má, už uviedla v návrhu
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V mesiaci jún r. 2017 sa otec smaloletými deťmi dvakrát stretol, avšak nič im nepriniesol. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia
považuje za odôvodnený, nakoľko existuje riziko, že nie je reálne sama schopná zabezpečiť základné
potreby maloletých detí.

3. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie
možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

4. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

5. Podľa § 367 ods. 1 a 2 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní
od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

13. Podľa čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), záujem maloletého

dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.14. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16.Podľa§62ods.1,2a3ZR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, o nezaopatrené dieťa.

19. Civilný mimosporový poriadok ako osobitný, teda špeciálny právny predpis (lex specialis) v §
360 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (vo veciach ochrany
maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu

na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých). Matka maloletých detí podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletých podľa § 367 CMP. Súd
pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nepostupoval podľa tohto zákonného ustanovenia,
nakoľko v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania tohto
uznesenia. Ku dňu podania návrhu a ku dňu vydania tohto uznesenia sa maloleté deti nachádzajú

v dispozičnej sfére matky (t. j. matka má maloleté deti pri sebe). Na základe toho nie je potrebné
neodkladným opatrením podľa § 367 ods. 1 CMP nariadiť, aby boli maloleté deti odovzdané matke.
Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo
všeobecného právneho predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok (lex generalis). Tento v § 325 ods.
2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť.

20. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe
súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj

hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom
poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia,
osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne
zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto
povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa.

21. Predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom (návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného). V

konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana
maloletých. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie
o neodkladnom opatrení (preskúmaním návrhu na začatie konania spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia), súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenielen v časti týkajúcej sa výživného. Súd mal osvedčené, že výživa maloletých detí je v súčasnosti
ohrozená, preto si vyžaduje okamžitú úpravu neodkladným opatrením, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu
súdu vo veci samej. Pri rozhodovaní súd prihliadal na záujem maloletých detí, najmä na ich zdravie,

vývinové potreby i stabilitu výchovného prostredia.

22. Matka spolu s maloletými deťmi býva v trojizbovom byte. Jej čistá mesačná mzda je okolo 350,- eur,
okrem toho poberá prídavky na maloleté deti. Mesačné výdavky činia približne sumu 400,- eur. Podľa
tvrdení matky, je otec detí zamestnaný ako vojak a jeho príjem dosahuje okolo 1 000,- eur mesačne.

Z vyjadrenia matky vyplýva, že otec pravidelne neprispieva na výživu maloletých detí, preto mu súd
podľa § 366 CMP uložil povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa v nevyhnutnej
miere, a to sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá
v súčasnej dobe predstavuje výšku 27,13 eur mesačne. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na
uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb maloletých detí. O tejto výške výživného bolo
rozhodnuté s poukazom na § 62 ods. 3 ZR ako o minimálnej zákonnej výške výživného, z dôvodu, že súd

pri neodkladnom opatrení nemá reálnu možnosť zistiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca
na to, aby mohol určiť skutočnú objektívnu sumu výživného. Bez ohľadu na to, aký má otec detí príjem a
aké sú jeho majetkové pomery, alebo aké sú odôvodnené potreby maloletých detí, je povinný zo zákona
prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, čo je aktuálne 27,13
eur mesačne. Výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred

k rukám matky maloletých detí. Takéto neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej
cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo
strany obidvoch rodičov.

23. Zo spisového materiálu mal súd ďalej osvedčené, že rodičia maloletých detí sú manželia. Nežijú v

usporiadanom vzťahu, nakoľko otec detí sa nevracia domov každý deň. S deťmi sa stýka nepravidelne.
Z uvedených skutočností vyplýva, že starostlivosť o obidve maloleté deti zabezpečuje v prevažnej miere
matka. Vyhodnotením uvedených skutočností súd nemal osvedčené, že by maloletým deťom hrozila
ujma z dôvodu, že niektorý z rodičov nezabezpečuje riadnu a vhodnú starostlivosť o maloleté deti, alebo
že by sa deti ocitli bez akejkoľvek starostlivosti, alebo že by bol ohrozený alebo narušený ich život,

zdravieipriaznivývývoj.Súdtiežzobsahunávrhunemalosvedčené,žebynastalitakéskutočnosti,ktoré
byvdanomprípadeodôvodňovalinariadenieneodkladnéhoopatreniavčastiodovzdania,resp.zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neuviedla žiadne zásadné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov, t. j. okolnosti vedúce k intenzívnej potrebe rýchleho a efektívneho zákroku, navrhovaným

neodkladným opatrením. Matka neosvedčila dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, t. j. odovzdania
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ani naliehavosť dočasnej úpravy pomerov. V predmetnom
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda neboli osvedčené základné skutočnosti
pre vyslovenie záveru o závažnosti a nutnosti riešenia situácie v rodine maloletých detí, ohrozenia ich
priaznivého vývoja a fyzického a psychického zdravia, a to práve okamžitým zásahom súdu vydaním

dočasnéhorozhodnutiaonariadeníneodkladnéhoopatrenia,konkrétnezverenímmaloletýchdoosobnej
starostlivosti matky. Z uvedených dôvodov súd v tejto časti považoval návrh matky za nedôvodný a
postupujúc v súlade s § 328 ods. 1 CSP, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúceho
sa odovzdania maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, zamietol.

24. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností (zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného) sa bude
rozhodovať vo veci samej. Za tým účelom súd vykoná dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých
dôkazov rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí. Po dokazovaní vo veci samej určí súd výživné
vtakejvýške,ktorábudezodpovedaťodôvodnenýmpotrebámkaždéhodieťaťaasúčasneschopnostiam

a možnostiam povinného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš (písomne v 3 vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).