Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/582/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709211189
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5709211189.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Stavebné bytové
družstvo, so sídlom Žilina, M. Bella 852, IČO: 31 624 952, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o. so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13, proti odporkyni MUDr.
E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L., L. XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek
Hic, s.r.o. so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne Bona Fide Dam, občianske združenie, so sídlom Ružomberok, Mostová 1346/31, IČO: 423
480 48, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Monikou Dubskou, so sídlom I., L. XX, o zaplatenie

19.324,59 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 10C/113/2010 zo dňa 27. júna 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť
navrhovateľovi sumu 19.324,59 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 25.9.2009
do zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku

uplatneného nároku na úrok z omeškania.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že odporkyňa
je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov prvostupňového konania sumu 1.500 eur,
z ktorej 1.000 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a 500 eur iné trovy; všetko na účet právneho
zástupcu navrhovateľa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.324,59
eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 25.9.2009 do zaplatenia a vo zvyšku (v minoritnej časti
príslušenstva) návrh zamietol. Vychádzal z nesporne preukázanej skutočnosti, že navrhovateľ uhradil
(v pozícii záložcu pri výkone záložného práva pre neplnenie odporkyňou povinností z úverovej zmluvy)
za odporkyňu dlh vo výške 19.324,59 eur. V dôsledku uvedeného, keďže navrhovateľ plnil za niekoho
(odporkyňa), kto mal plniť sám, vzniklo navrhovateľovi právo domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia voči odporkyni (§ 454 Obč. zák.). Okresný súd konštatoval, že na verejnej dražby sa predali

nehnuteľnosti nesporne patriace navrhovateľovi, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. R., medzi
ktoré patril popri pozemkoch i rozostavaný obytný dom.
Nestotožnil sa s argumentáciou odporkyne, že je sporné, že rozostavaný byt v obytnom dome, resp.
jeho stavba, z právneho hľadiska nebol vo vlastníctve navrhovateľa. Zmluva o dielo uzavretá medziúčastníkmi dňa 26.10.2004 nebola zmluvou predpokladanou zákonom č. 182/1993 Z.z., lebo ten,
v zmysle § 21 ods. 3 potrebuje na svoju účinnosť zápis do katastra nehnuteľností. Okresný súd
dotknutú zmluvu posúdil ako zmluvu o dielo, konkrétne ako zmluvu o zhotovení veci na zákazku.

Zdôraznil, že účastníci bezprostredne v zmluve počítali s vlastníckym režimom k budovanému bytu.
V tejto spojitosti uzavrel, že byt zhotovený na zákazku pre odporkyňu sa nachádza v obytnej budove
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, na jeho pozemku, a navrhovateľ ako stavebník, ktorému bolo
udelené stavebné povolenie, budoval obytný dom prostredníctvom iných firiem. Nadväzne je zrejmé, že
na dobrovoľnej dražbe bol speňažený majetok navrhovateľa.

Okresný súd neakceptoval taktiež obranu odporkyne spočívajúcu v tvrdenom zániku uplatňovanej
pohľadávky započítaním. Konštatoval, že odporkyňa nároky voči navrhovateľovi vyplývajúce z
rozhodcovského rozsudku postúpila dňa 15.10.2007 na spoločnosť Iuris Finance, s.r.o. Keďže
predmetná zmluva neobsahovala žiadne dojednania o jej účinnosti, nadobudla účinnosť dňom uzavretia.
Následne dňa 13.11.2007 (ani hypoteticky) nemohol Mgr. P., tvrdiac, že koná v mene odporkyne,
účinne vykonať započítací prejav. Navyše, vzhľadom na výšku sumy uvedenej v započítacom prejave

a exekučné konania v danom čase vedené proti navrhovateľovi, postrádal takýto právny úkon aj ďalšie
zákonom predpokladané náležitosti - určitosť a zrozumiteľnosť. Okresný súd sa stotožnil tiež s tým, že
Mgr. P. k 31.12.2007 nemohol vykonávať advokátsku prax samostatne, lebo bol spoločníkom obchodnej
spoločnosti - advokátskej kancelárie a takéto poskytovanie právnej pomoci vylučoval priamo zákon
o advokácii (§ 15 ods. 6 zák. č. 386/2003 Z.z.). Zároveň plnomocenstvo, na základe ktorého mal

započítanie (za odporkyňu) vykonať, bolo „len“ procesného charakteru.
K započítaniu podľa okresného súdu nemohlo dôjsť ani z titulu úkonu učineného bezprostredne
odporkyňou dňa 2.9.2008. Okrem toho, že tento prejav trpí tými istými vadami, pokiaľ ide o jeho určitosť
a zrozumiteľnosť, ako úkon realizovaný Mgr. P., v rozhodnom období už u navrhovateľa prebiehala
reštrukturalizácia. Táto v zmysle § 114 ods. 1 písm. f/ zák. č. 7/2005 Z.z. vylučuje započítanie. Súčasne

vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporkyňa pohľadávku vyplývajúcu pre ňu z
rozhodcovského rozsudku prihlásila v rámci reštrukturalizačného konania.
Okresný súd osobitne vyhodnotil (i) článok IV zmluvy o postúpení pohľadávok medzi odporkyňou a
spoločnosťou Iuris Finance, s.r.o., z 15.10.2007, v zmysle ktorého postupník vstupuje do právneho
postavenia zaviazaného uhradiť regresný nárok voči SBD Žilina (navrhovateľovi). Tento posúdil podľa §

534 Obč. zák. ako prevzatie plnenia, ktoré nemá za následok zámenu v osobe dlžníka, resp. zmenu v
počte dlžníkov a ktorým úkonom (predovšetkým) nezískava veriteľ (navrhovateľ) žiadne práva.
V otázke omeškania dlžníka (odporkyňa) mal okresný súd za to, že už k 2.9.2008 bola odporkyňa v
omeškaní. V označený deň totiž vykonala započítací prejav voči navrhovateľovi, keďže však navrhovateľ
požadoval úrok z omeškania až od 25.9.2009, vyhovel okresný súd návrhu (z časového hľadiska) od

uvedeného dňa. Okamih vzniku omeškania bol však významný pre výšku úroku z omeškania. K prvému
dňu omeškania t.j. k 2.9.2008 bola jeho výška 8,5 % ročne, preto okresný súd v prevyšujúcej časti (do 9
% ročne) návrh zamietol. Rozoberaný čiastočný neúspech považoval len za nepatrný, z ktorého titulu o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Nadväzne uložil odporkyni povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 4.173,73 eur, ktorú výšku konkrétne odôvodnil vymedzením

jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých navrhovateľovi jeho právnym zástupcom, vrátane
súvisiacich hotových výdavkov, resp. náhrady za stratu času a tiež zaplateným súdnym poplatkom.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa, ktorá sa alternatívne
domáhala jeho zmeny tak, že návrh bude zamietnutý alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie

konanie. V rozsiahlom podaní poukazovala na všeobecné súvislosti a princípy práva na spravodlivý
súdny proces. Namietala, že o pôvodnom návrhu navrhovateľa nemal okresný súd (vôbec) konať, keďže
išlo o neúplný návrh najmä z hľadiska skutkového vymedzenia. U účastníkov pritom existovala snaha
dohodnúť sa, čo konajúci súd nerešpektoval; k zmene v postoji navrhovateľa došlo až po výmene jeho
právneho zástupcu. Odvolateľka uviedla, že okresný súd účastníkov nepoučil podľa § 118 ods. 2 O.s.p.

a rovnako im neoznámil, ako mieni vec právne kvalifikovať (v tejto spojitosti odkazovala na § 213 ods.
2 O.s.p.), čím im odňal právo konať pred súdom.
Odvolateľka namietala tiež vykonanie pojednávania, na ktorom okresný súd meritórne rozhodol. Tvrdila,
že jej právny zástupca sa síce ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, ale
vzhľadom na to, že učinil rozsiahle (niekoľko desaťstranové podanie) očakával odročenie pojednávania.

Napadnuté rozhodnutie označila za nepreskúmateľné, keď - podľa jej názoru - okresný súd nevysvetlil
jednotlivé závery, resp. sa niektorými (širšími, ale podstatnými) súvislosťami veci nezaoberal. Za
nedostatočne vysvetlené považovala záver o právnej kvalifikácii veci, ako o bezdôvodnom obohatení,
či o neurčitosti započítacieho prejavu; za opomenuté považovala súvislosti spotrebiteľskej ochranyodporkyne ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu, rozporu vymáhaného plnenia s dobrými mravmi, či
reštrukturalizačného konania navrhovateľa.
Za neprijateľné označila, aby nehnuteľnosť/byty staval navrhovateľ výlučne z prostriedkov

objednávateľov, ale vlastníkom by mal byť zhotoviteľ/navrhovateľ. Tvrdila preto, že nebol pri
výkone záložného práva postihnutý majetok vo vlastníctve navrhovateľa. Odvolateľka nesúhlasila
s vyhodnotením zmluvy o postúpení pohľadávok na spoločnosť Iuris Finance, s.r.o., ktorá nebola
v originály ani predložená. V súvislosti s postúpením zdôrazňovala, že dlžník nemá oprávnenie
namietať platnosť samotného postúpenia. Obdobne tretej osobe neprináleží vyžadovať preukázanie

plnomocenstva od zástupcu. Navyše, okresný súd neinterpretoval plnomocenstvo odporkyne pre Mgr.
Brudného obsahovo ako generálne plnomocenstvo, hoci z jeho textu je uvedené jednoznačné. Mala
za to, že menovaný advokát mohol konať aj samostatne a súčasne aj ako spoločník spoločnosti s
ručením obmedzeným. Celkovo označila napadnutý rozsudok za extrémne nespravodlivý; taktiež v časti
o trovách konania okresný súd neskúmal účelnosť a dôvodnosť jednotlivých úkonov právnej služby
poskytnutých protistrane.

V rámci odvolacieho konania, takmer bezprostredne pred „prvým“ termínom verejného vyhlásenia
rozsudku, učinila odporkyňa (prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu) ďalšie rozsiahle podanie
v prejednávanej veci. Popri všeobecných vyjadreniach aplikovateľných v akomkoľvek konaní pred
súdom rozviedla jednotlivú argumentáciu uvedenú (už) v odvolaní vykonanom v zákonnej lehote.

Novým tvrdením, avšak súdnou praxou akceptovateľným (čiastočne aj z titulu statusu odporkyne ako
spotrebiteľa) bolo/je vznesenie námietky premlčania. Odporkyňa tvrdila, že „do dnešného dňa“ jej
nebola doručená „kvalifikovaná právne perfektná výzva, ktorá by bola spôsobilá privodiť splatnosť
navrhovateľom tvrdeného dlhu“. Mala pritom za to, že premlčacia lehota uplynula 26.11.2009.

Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuvymedzenomustanovením §212ods.1O.s.p.
(z toho titulu zostal nedotknutým rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí nároku vo zvyšku
úroku z omeškania) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3

O.s.p.) napadnutý rozsudok v preskúmavanej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Hoci odvolateľka uvádzala, že napáda rozsudok okresného súdu ako celok, z jednotlivých podaní
(napriek ich rozsiahlosti) je nepochybné, že v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa
nespochybňovala a odvolaním nenapádala.

Nenáležitou je odvolacia námietka založená na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je pre nedostatok,
resp. absenciu odôvodnenia nepreskúmateľné. Nie je porušením základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka; vrátane predstáv o obsahu odôvodnia.
Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/ /základných práv dosahuje len odôvodnenie,
ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavné protirečivé alebo

popierajúpravidláformálnejaprávnejlogikyaleboaksútietodôvodyzjavnejednostrannéavextrémnom
rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).
Odôvodnenie napadnutého rozsudku takúto charakteristiku v žiadnom prípade nespĺňa. Naopak,
obsahuje podstatné dôvody vo vzťahu ku všetkým relevantným dielčim otázkam a dostatočne jasne
vysvetľuje jednotlivé východiská, úvahy a závery okresného súdu. Skutočnosť, že odporkyňa sa s

konštatovaniami okresného súdu nestotožňuje, nemá z objektívneho (určujúceho) hľadiska žiaden vplyv
na reálnu preskúmateľnosť posudzovaného rozhodnutia. Len na okraj krajský súd dodáva, že ani
eventuálna vecná nesprávnosť (čo však nie je v prípad súdenej veci) neznamená, žeby konkrétne súdne
rozhodnutie trpelo nedostatkom odôvodnenia.

Obdobne neobstojí námietka, že podanie navrhovateľa z 19.8.2009, došlé okresnému súdu dňa
25.9.2009, označené ako návrh na vydanie predbežného opatrenia nie je úplným podaním/návrhom
v zmysle § 42 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. Predmetné podanie obsahuje všetky zákonom
predpísané formálne i obsahové náležitosti. Opis rozhodujúcich skutočností je dostatočne jednoznačný
z hľadiska skutkového vymedzenia predmetu konania, resp. uplatňovaného nároku. Z označeného

podania bolo zrejmé, že z výťažku dobrovoľnej dražby, na ktorej boli predané nehnuteľnosti vo
vlastníctve navrhovateľa (LV č. XXXX kat. úz. Martin) bol uspokojený hypotekárny úver, ktorý
OTP Banka Slovensko, a.s. poskytla odporkyni a navrhovateľ následne požaduje regresný nárok.Takéto vymedzenie skutkového základu obsahuje všetky rozhodujúce čiastkové tvrdenia, od ktorých
navrhovateľ odvodzoval uplatňovaný peňažný nárok.

V súdenej veci je nepochybné vykonanie dobrovoľnej dražby, na ktorej bol speňažený majetok v danom
čase (20.8.2007) vedený v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX kat. úz. R. v prospech navrhovateľa
ako výlučného vlastníka. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu (vrátane súvisiacich
úvah a východísk, na ktoré v konkrétnostiach odkazuje), že sa jednalo o majetok výlučne patriaci
navrhovateľom. Nesporným bolo, že stavebné povolenie bolo vydané v prospech navrhovateľa.

Len na doplnenie a nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že zápis v katastri
nehnuteľnosti (aj) o vlastníckom práve je v zmysle § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. záväzný a
hodnoverný, kým sa nepreukáže opak. K preukázaniu opaku nedošlo v rámci žiadneho (osobitného
súdneho, či iného) konania, výsledkom ktorého by boli konajúce súdy viazané. Taktiež z tvrdení a
dôkazov produkovaných v priebehu súdenej veci nemožno dospieť k záveru o preukázaní opaku;
maximálneprichádzadoúvahyurčitéspochybneniedostatkudobréhoúmyslunastranenavrhovateľapri

niektorýchjehočiastkovýchkonaniach,ktorévšakneznamenajúneexistenciujehovýlučnéhovlastníctva
k vydraženým nehnuteľnostiam.

Napokon samotná odporkyňa výslovne takýto skutkový základ (plnenie za ňu z majetku navrhovateľa)
konštatuje v rámci úkonu započítania pohľadávky z 13.11.2007 (vykonaného Mgr. P.), ako i v neskoršom

„vlastnom“ započítaní z 2.9.2008. Bez ohľadu na ďalšie súvislosti a (ne)akceptované právne dôsledky
dotknutých úkonov/podaní, z hľadiska ustálenia skutkového stavu je významným, že odporkyňa v plnej
miere potvrdila nielen výšku dlhu voči navrhovateľovi (v tom čase „v starej mene“ 582.172,52,- Sk), ale
aj fakt, že tento vznikol speňažením majetku navrhovateľa na dražbe, z ktorého výťažku bol hradený jej
dlh voči OTP Banka Slovakia z titulu (nesplateného) hypotekárneho úveru. Neskoršie spochybňovania,

či už dlhu voči banke, či voči navrhovateľovi, resp. jeho vlastníckeho práva vykazujú v značnom rozsahu
tendenčnosť a účelovosť tvrdení.

Na uvedenom nič nemení fakt, že krajský súd (zhodne s okresným súdom) vyhodnotil právny úkony z
13.11.2007az2.9.2008smerujúcekzapočítaniuakoneplatnéztituluichneurčitostianezrozumiteľnosti.

Táto spočíva v nenáležitom vymedzení započítavanej pohľadávky, ktorú mala mať odporkyňa k
uvedenému dňu (resp. k tvrdenému dňu stretu pohľadávok) voči navrhovateľovi. V oboch podaniach
uvádza, že ide o pohľadávku 14.704.098,50,- Sk z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
1Sob/950/06 (bez uvedenia rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, či dátumu vydania) a náhrady trov
exekučného konania pred súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom sp. zn. Ex 56/07. Označeným

rozhodcovským rozsudkom bola odporkyni priznaná suma 1.419.670,- Sk s príslušenstvom, trovy
konania 56.784,- Sk a trovy právneho zastúpenia 50.415,50,- Sk. V označenej exekučnej veci bolo
vydané poverenie na sumu 823.270,- Sk s príslušenstvom + trovy predchádzajúceho konania 56.784
Sk + trovy exekúcie (bez vyčíslenia). Na základe uvedených - predovšetkým číselných údajov - je nutné
uzavrieť, že dotknuté právne úkony vo vyjadrení započítateľného plnenia sú neurčité a nezrozumiteľné

v takej miere, ktorú nemožno preklenúť ani (dodatočným) výkladom konajúcej osoby (mohlo by už ísť
len o formulovanie iného - nového a dovtedy dostatočne jasne netvrdeného) plnenia; to znamená, že
ide o neplatné právne úkony.
Nadväzne v ich dôsledku nemohlo dôjsť k účinnému započítaniu (ani teoreticky bez ohľadu na reálnu
existenciu započítateľnej pohľadávky) pohľadávok odporkyne proti navrhovateľovi voči pohľadávkam

navrhovateľa proti odporkyni. Z daného dôvodu neboli rozhodujúce závery o charaktere plnomocenstva
odporkyne pre Mgr. Brudného, o možnosti tretích osôb namietať nedostatky takéhoto plnomocenstva,
o spôsobe výkonu advokácie menovaným atď. Zároveň je dôvodným konštatovanie okresného
súdu o postúpení (celej) pohľadávky odporkyne voči navrhovateľovi vyplývajúcej z označeného
rozhodcovského rozsudku na spoločnosť Iuris Finance, s.r.o. ešte dňa 15.10.2007, t.j. pred 13.11.2007,

resp. 2.9.2008. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti (i) Najvyššieho súdu je fotokópia listiny
(riadnym) dôkazným prostriedkom v zmysle § 125 v spojení s § 129 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa
dotknutú fotokópiu namietala, ale relevantne - v konkrétnostiach súdenej veci jedinečnými okolnosťami
- nespochybnila.

Okresný súd neodňal odporkyni možnosť konať pred súdom tým, že dňa 27.6.2013 vykonal
pojednávanie (aj) v neprítomnosti jej právneho zástupcu a na danom pojednávaní meritórne rozhodol.
Bez ohľadu na to, že právny zástupca odporkyne tvrdenú akútnu zdravotnú indispozíciu žiadnym
spôsobom nepreukázal, výslovne súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Z faktuučinenia písomného podania (hoci obsahom rozsiahleho) pritom nevyplýva legitímne očakávanie, že
pojednávanie bude odročené.
Obdobne nie je porušením povinnosti konajúceho súdu, že neuviedol právnu kvalifikáciu/posúdenie

veci skôr, ako v samotnom meritórnom rozhodnutí. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku mu totiž takéto (odvolateľkou minimálne naznačované) povinnosti nevyplývajú; odporkyňou
spomínané ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. sa týka odvolacieho konania, navyše len v prípade
odlišného právneho posúdenia než vykonal súd prvého stupňa. Charakter inej vady, ktorá by kauzálne
mohla spôsobiť vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nemá ani neuvedenie okresným súdom

okolností predpokladaných v § 118 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní 10.10.2012. Podľa aktuálnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 3 Cdo 294/2014, či 6 Cdo 134/2010 a 4 Cdo 167/2012) je zrejmé,
že v prípade nerešpektovania označenej právnej normy nejde o odňatie možnosti konať pred súdom.
Osobitne, ak účastník všetky relevantné argumenty môže uplatniť v nasledujúcom štádiu konania, čo v
súdenej veci odporkyňa rozsiahlymi podaniami, tak na súde prvého stupňa, ako aj na odvolacom súde,
fakticky i učinila.

Zmluvný vzťah navrhovateľa a odporkyne vykazuje čiastočne aj spotrebiteľský rozmer, ktorý však
zásadným spôsobom nepodmieňuje výsledok konania. Prioritne je nutné zdôrazniť, že odporkyňa
od zmluvy s navrhovateľom platne odstúpila, ktorý úkon bol základom priznania jej nároku na
plnenie (pohľadávky voči navrhovateľovi) 1.419.670,- Sk s príslušenstvom rozhodcovským rozsudkom.

Podstatou (eventuálneho) vyhodnotenia časti zmluvy medzi účastníkmi ako neprijateľných zmluvných
podmienok by bola ich neplatnosť, ktorý dôsledok nastal bezprostredne z titulu odstúpenia odporkyne
od zmluvy.
Vstup Občianskeho združenia BONA FIDE DAM dva dni pred „druhým“ termínom verejného vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu nesie všetky znaky účelovosti a obštrukcie. Hoci krajský súd netvrdí, že

ide o takého konanie, pokiaľ by označené občianske združenie v bezprostrednej „spolupráci“ s
právnym zástupcom odporkyne chcelo konať obštrukčne, postupovali by presne tak, ako postupovali v
súvislostisverejnýmvyhlásenímrozsudkuurčenýmnadeň29.mája2015.Odporkyňabola/jevpriebehu
celého konania zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý (okrem iného) argumentuje aj
spotrebiteľským rozmerom veci. Do konania občianske združenie nevstúpilo priamo, ale v zastúpení

advokátom. Je pritom nepochybné, že samotný vstup v pozícii vedľajšieho účastníka konania, ktorý
je jedným z hlavných spôsobov činnosti občianskeho združenia vo sfére ochrany spotrebiteľov, nie je
osobitne náročným úkonom. Zo spôsobu oznámenia vstupu je navyše jasné, že právna zástupkyňa
občianskeho združenia je v intenzívnom kontakte s právnym zástupcom odporkyne; taktiež súhlas na
vstup vedľajšieho účastníka nie je daný priamo spotrebiteľom - odporkyňou, ale jej právnym zástupcom.

Následne odvolací súd vstup spotrebiteľského združenia (formálne) akceptoval, ale od verejného
vyhlásenia rozsudku neupustil.
Ak by občianske združenie malo reálnu ambíciu do konania vstúpiť a hájiť záujmy, učinilo by tak už v
priebehu odvolacieho konania, ktoré aj vzhľadom na spôsob obrany odporkyne trvá viac ako jeden a pol
roka. V dotknutom podaní síce neuvádza žiadnu konkrétnu okolnosť, ale už hneď pri vstupe konštatuje

značné porušenie práv spotrebiteľa.
Zo širšieho hľadiska ochrany spotrebiteľa, na ktorú v doplnení odvolania poukazuje odporkyňa, krajský
súd dodáva, že vzhľadom na jej právne zastúpenie trvajúce takmer 10 rokov, sa jednotlivých nárokov
mohla (a mala) domáhať v príslušných konaniach, napr. o neplatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere,
o vyslovenie neprijateľnosti niektorých z jej podmienok, či o rozsahu plnení z nej voči a nie až v

rámci prebiehajúceho konania. Obdobne neobstojí argument o neakceptovaní zo strany odporkyne
reštrukturalizácie navrhovateľa. Uvedené konanie bolo riadne začaté (i ukončené), jeho právne dôsledky
boli dostatočne jasné i odporkyni (jej právnemu zástupcovi) a pokiaľ nepostupovala náležite obozretne
v súvislosti s uplatňovaním nárokov v danom konaní, nie je možné dôsledky tohto osobitného konania
(svojim spôsobom) obchádzať argumentáciou v súdenej veci.

V záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že o nepripustení vstupu (ďalšieho) vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne - INI Group, s.r.o., so sídlom Praha 1 - Nové miesto, Klimentská 1652/36,
ktorý neuviedol absolútne žiadny argument o tvrdenom právnom záujme na výsledku konania, bolo
rozhodnuté samostatným (procesným) uznesením.

Odvolací súd nepovažuje navrhovateľovi priznané plnenie za nesúladné s dobrými mravmi, resp. za
extrémne nespravodlivé. Určité postupy navrhovateľa (ako už bolo uvedené vyššie a bude doplnené i
nižšie) nevyhodnotil ako vedené „poctivými úmyslami“, ale rozhodne sa nejedná o intenzitu, ktorá by
zakladala dôvodnosť nepriznania existujúceho nároku pre (tvrdený) rozpor s dobrými mravmi.Odvolateľka od zmluvy s navrhovateľom odstúpila a v rámci rozhodcovského konania jej bol priznaný
nárok na zaplatenie sumy 1.419.670,- Sk, t.j. všetkých prostriedkov poskytnutých navrhovateľovi,
vrátane prostriedkov z hypotekárneho úveru. Nesplatená časť úveru bola za odporkyňu (čo sama

výslovnetvrdilavzapočítacomprejave)pritomuhradenápeňažnémuústavuzvýťažkuzapredajmajetku
navrhovateľa na dobrovoľnej dražbe. V rámci exekúcie bola zo strany exekútora poukázaná odporkyni
suma 832.092 Sk; pričom zároveň to bola odporkyňa, ktorá vlastným rozhodnutím „rozdelila“ priznaný
nárok na tri dielčie exekúcie, vrátane postúpenia ich časti na spoločnosť Iuris Finance, s.r.o. už v januári
2007. Na nedôslednosti odporkyne v reštrukturalizačnom procese navrhovateľa je poukázané už vyššie.

Z daných širších súvislostí rozhodne nie je na mieste konštatovať extrémnu nespravodlivosť
napadnutého rozhodnutia voči odporkyni.

Krajský súd napokon neakceptoval ani námietku premlčania. Tým, že navrhovateľ plnil za odporkyňu
(zvýťažkuverejnejdražbyjehomajetkuplnilnamiestoodporkyne;tedanedošlokzníženiujejmajetku,ku
ktorému by pri štandardnom chode vecí došlo), vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie. Odporkyňa

tvrdila, že k premlčaniu uplatňovaného nároku malo dôjsť 26.11.2009.
Návrh na začatie konania (ktorého úplnosť je konštatovaná vyššie) bol pritom navrhovateľom v súdenej
veci okresnému súdu doručený 25.9.2009. To znamená jednoznačne skôr, ako mala uplynúť premlčacia
lehota (subjektívna dvojročná pri nároku z bezdôvodného obohatenia - § 107 ods. 1 Obč. zák.). len na
okraj krajský súd dopĺňa, že o rozvrhu výťažku dražby bol navrhovateľ (kvalifikovane) upovedomený

26.11.2007.
Tvrdenia odvolateľky, že najskôr mala byť ona „kvalifikovanou právne perfektnou výzvou“ vyzvaná na
splnenie dlhu, nemá oporu v zákone. Odhliadnuc od toho, že k takejto výzve došlo (čo je dostatočne
zrejmé i so započítavacích prejavov odporkyne), uvedené nemá vplyv na premlčaciu dobu, ktorej
plynutie sa prerušuje práve uplatnením práva na súde a riadnym pokračovaním v konaní (§ 112 Obč.

zák.).

Ako už odvolací súd opakovane vyslovil, konanie a postup navrhovateľa v posudzovanej záležitosti
nemožno v celom ich rozsahu považovať za vedené „dobrými úmyslami“. Naopak, celá séria sporových
situácií medzi účastníkmi vznikla z dôvodu neplnenia primárnych povinností navrhovateľa v rámci

výstavby obytného domu, pri ktorej niekoľkonásobne prekračoval jednotlivé dohodnuté/stanovené
termíny. Hoci z hľadiska meritórneho nároku krajský súd nemohol takéto „širšie“ súvislosti brať za
smerodajné, z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania predstavujú solídny základ (bližšie napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 3/2009 z 25.6.2009) pre aplikáciu § 150 O.s.p., t.j. pre
konštatovanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Je nepochybné, že značná miera rizika pri financovaní výstavby ležala na objednávateľov (t.j. i
na odporkyni), pričom relevantne ovplyvniť priebeh realizácie stavby nemohli. Odvolateľkou tvrdené
okolnosti v reštrukturalizácii navrhovateľa - navrhovateľom konkrétne nespochybňované - taktiež
(minimálne) vykazujú znaky nie ozdravenia firmy za účelom dlhodobého plnenia záväzkov v budúcnosti,
ktoré bude na prospech (aj už existujúcim) veriteľom reštrukturalizovaného dlžníka, ale skôr „zbavenia

sa“ záväzkov veriteľov z minulosti. Skutočnosť, že reštrukturalizačné procesy sú/boli v nemalej
miere takto v podmienkach Slovenskej republiky využívané (až zneužívané) nie je akceptovateľným
„ospravedlnením“.
S poukazom na širšie okolnosti prípadu (zahŕňajúce i - minimálne deklarovanú - snahu o mimosúdne
urovnanie súdeného prípadu) krajský súd považoval za primerané spravodlivému usporiadaniu veci

priznanie navrhovateľovi náhrady trov prvostupňového konania v rozsahu 1.500 eur, z ktorých 1.000
eur pripadá na trovy právneho zastúpenia a 500 eur na trovy zaplateného súdneho poplatku za návrh
na začatie konania.

Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ

- odporkyňa nebola v tomto štádiu konania úspešná, a preto podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. nemá právo
na náhradu jeho trov. Naproti tomu navrhovateľovi a ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatňovali
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.