Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/713/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202070
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913202070.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, zast. JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5,

080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A,
984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.636,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 09. 04. 2013, č. k. 6C/52/2013 - 82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby mu odporca zaplatil

sumu 1636,22 eur s príslušenstvom, zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči
odporcovi postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s., s ktorou odporca dňa 12.12.2005 uzavrel zmluvu o
úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, od ktorej však Slovenská sporiteľňa odstúpila, pre neplnenie
podmienok zo strany odporcu a vyzvala odporcu na vrátenie dlžnej sumy. Deň odstúpenia od zmluvy

okresný súd vyvodil z Prílohy č. 1. k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2011, kde k
tomuto dátumu je uvedený počet dní omeškania 1271, konečná splatnosť úveru bola stanovená na
deň 20.11.2010 a odporca splátky navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi poukazoval len
do 19.02.2009. Súd mal potom za dokázané, že k odstúpeniu došlo pred dňom plánovanej konečnej
splatnosti, hoci navrhovateľ deň odstúpenia od zmluvy v návrhu neuvádzal a ani žiaden iný dôkaz o
tom súdu nepredložil. Súd uzavrel, že nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd dňa 20.02.2013 a jeho

nárok sa stal splatný pred 20.02.2010, nárok je premlčaný vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. A nárok navrhovateľa bol premlčaný už v čase uzavretia Dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 21.08.2012 (Dohoda). Dohodu súd považuje
za neúčinnú, nejedná sa o platné uznanie záväzku a preto nemohlo dôjsť k plynutiu novej premlčacej
doby. Odporca totiž nevedel, že ide o premlčaný nárok a Dohodu podpisoval v domnienke, že ide iba
o splátkový kalendár.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu vo veci, a súd úspešnému
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal od navrhovateľa náhradu trov vo výške
307,00 eur, pozostávajúcich z trov ich právneho zastúpenia. Navrhovateľ je trovy povinný zaplatiť k
rukám advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil (§ 220 O. s. p. ) tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v celom rozsahua prizná navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, alebo aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 O. s. p. ).

Namietal, že súd vec neprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd neprihliadol na
jednoznačný dôkaz, že odporca sa s veriteľom (navrhovateľom) dohodli na splátkach a zároveň uznal
svoj záväzok voči navrhovateľovi dňa 21.08.2012. K podpisu Dohody odporca nebol žiadnym spôsobom
donútený. Na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, pretože navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa. Súd vybočil z medzí

a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v Občianskom zákonníku, negoval hmotnoprávne inštitúty a
to uznanie práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uznanie dlhu v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka, vychádzajúc iba z domnienok, ktoré riadne neodôvodnil. V danom prípade
došlo k uznaniu nepremlčaného záväzku, pretože splatnosť poslednej splátky úveru nastala dňa
20.11.2010 a Dohoda bola podpísaná dňa 21.08.2012. Navrhovateľ poukazuje na fakt, že právny
predchodca navrhovateľa (postupca) neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený s odporcom,

nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu nevypovedal a taktiež neodstúpil od zmluvy, preto
navrhovateľ(postupník)aninedisponujedokladmi,ktorébydanúskutočnosťukončeniazmluvyzostrany
postupcu pohľadávky preukázali. Pokiaľ súd nemal za preukázané predčasné ukončenie zmluvy mal
nárok navrhovateľa posudzovať v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi priznať
sumu nepremlčaných splátok (počnúc splátkou splatnou 20.09.2009) spolu s úrokom z omeškania z

každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

Navrhovateľ nesúhlasí ani s tým, aby platil trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Zo strany vedľajšieho

účastníka ide o neúčelné zvyšovanie trov konania.

K odvolaniu sa vyjadrili odporca i vedľajší účastník na strane odporcu, obaja prostredníctvom (toho
istého) právneho zástupcu. Navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Odporca, aj vedľajší účastník
uplatnili náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia, ktoré je obsahom vyjadrenia.

Navrhovateľ pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku mal postavenie dodávateľa
a dlžník postavenie spotrebiteľa. Postup súdu bol správny, keď Dohodu podrobil kontrole podľa
ustanovení spotrebiteľských predpisov. Výsledkom čoho bolo zistenie o neúčinnosti Dohody, pretože
pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité

omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Navrhovateľ vo formulárových dohodách
necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu, na ktorý nemá platný právny titul, potom
Dohoda je neplatná aj z dôvodu neurčitosti a rozporu s dobrými mravmi. Námietky navrhovateľa voči
právnemu zastúpeniu odporcu i občianskeho združenia založeného na ochranu spotrebiteľa, nemajú
oporu v platnej právnej úprave.

Podaním doručeným súdu dňa 07.02.2014 odporca a vedľajší účastník doplnili svoje vyjadrenie
najmä o argumentáciu týkajúcu sa polemiky aplikácie Občianskeho, alebo Obchodného zákonníka
pri posudzovaní spotrebiteľských úverových vzťahov, pričom odporca i vedľajší účastník považujú
dogmatickú teóriu absolútneho obchodu v kontexte špeciálnej spotrebiteľskej úpravy za dnešného stavu

spoločenského vývoja za prekonanú.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1

písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že navrhovateľom uplatňovaný nárok, o ktorom
niet pochýb, že navrhovateľ ho nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok od bankovej inštitúcie,
je premlčaný, predmetné uznanie „dlhu“ odporcom je právne neúčinné, pričom okresný súd daný

záväzkovo-právny vzťah veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) a dlžníka (odporcu) založený
zmluvou o úvere posudzoval podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (§ 53, § 100 ods. 1 a § 101).Odvolací súd však zastáva názor, že v danom prípade, napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ, bolo treba na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Z. z.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, pretože predmetná zmluva o úvere bola uzavretá

podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t.j. vždy sa spravuje Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov. Vzhľadom na charakter zmluvy sa preto vzťahujú na
túto zmluvu aj ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy (§ 344),
premlčania a behu premlčacej doby (§ 387 a nasl.). Keďže okresný súd vec právne podľa uvedeného

zákona neposudzoval, potom vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia
odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p..

Dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia spočíva i v tom, že podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, resp. zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil
vzhľadom na dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, keď okresný súd uzavrel, že v danom prípade došlo zo

strany veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) k odstúpeniu od zmluvy o úvere a k predčasnému
zosplatneniu úveru.

Z obsahu spisu vyplýva, že v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 12.12.2005, ktorým bol právnym
predchodcom navrhovateľa odporcovi úver poskytnutý, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na

20.11.2010. Prvá splátka úveru bola splatná 20.01.2006 a dohodnutá periodicita splátok vždy k 20-temu
dňu kalendárneho mesiaca.

Zo skutočností uvádzaných prvostupňovým súdom v odôvodnení jeho rozhodnutia, že nakoľko konečná
splatnosť úveru pripadla na deň 20.11.2010, pričom odporca poslednú úhradu splátky vykonal dňa

19.02.2009, a v zmysle Prílohy č. 1. k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2011, bol
odporca k 15.12.2011 v omeškaní 1271, okresný súd mal za dokázané, že k odstúpeniu došlo pred
dňom plánovanej konečnej splatnosti úveru, t.j. pred 20.11.2010 a aj pred 20.02.2010. Potom, keďže
navrhovateľ doručil súdu návrh na začatie konania dňa 20.02.2013, pričom jeho nárok sa podľa názoru
súdu stal splatným 20.02.2010, považoval nárok navrhovateľa ako celok za premlčaný (aplikujúc

trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka).

Avšak podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne a riadne nemožno mať za preukázané, že splatnosť
celého úveru (mimoriadna splatnosť) nastala ešte pred termínom konečnej splatnosti úveru, t.j. pred
20.11.2010 resp. najneskôr k 20.02.2010, ktorý názor si osvojil okresný súd, pretože v spise niet žiaden

doklad o tom, že už k tomuto dňu (ani k inému dňu) bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru (táto nenastáva automaticky nesplácaním úveru), a to napriek tomu, že v Prílohe č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok - stav úveru k 15.12.2011, sa uvádza údaj - počet dní omeškania 1271, z
ktoréhoprvostupňovýsúd(ajodporca)odvodzujú(nesprávne)zosplatnenieceléhoúverupredkonečnou
splatnosťou úveru. Na tom nič nemení ani skutočnosť, keď v Prílohe č. 1 je uvedené, že odporca splátky

navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi „poslednú úhradu vo výške 50,00 eur vykonal dňa
19.02.2009“.

Navrhovateľ deň odstúpenia od zmluvy v návrhu neuvádzal a ani žiaden iný dôkaz o tom súdu
nepredložil. Rovnako takýto dôkaz súdu nepredložil ani odporca na svoju obranu. Odvolací súd zastáva

názor, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o úvere, t.j. k odstúpeniu s
následkom predčasnej (mimoriadnej) splatnosti celého úveru (zostatku úveru naraz) pred dohodnutou
konečnou splatnosťou úveru.

V zmluve o úvere bolo dohodnuté plnenie (splácanie úveru) v splátkach, potom je namieste posúdenie

premlčania nezaplatených splátok úveru do konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. Obchodného
zákonníka, keďže odporca a vedľajší účastník na strane odporcu vzniesli námietku premlčania.

Pokiaľ ide o úvahy okresného súdu vyslovené v jeho rozhodnutí a týkajúce sa právnej relevantnosti
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, ktorú účastníci mali uzavrieť dňa

21.08.2012, odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku, takúto možnosť upravuje
len Obchodný zákonník, pretože Občiansky zákonník dohodu o uznaní záväzku nepozná, pretože §
558 upravuje uznanie dlhu. Citované ustanovenie nič nehovorí o uznaní premlčacieho záväzku, pretožecitované ustanovenie hovorí len o tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník má ucelenú úpravu premlčania, nemožno použiť ust. § 558 ani
úpravu Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník neobsahuje úpravu ohľadom vedomosti pri uznaní
záväzku a premlčaní dlhu. V zmysle Obchodného zákonníka uznanie záväzku dlžníkom spočíva v tom,
že v tomto rozsahu záväzok trvá v čase uznania. V zmysle Obchodného zákonníka to platí aj v prípade,
keď pohľadávka bola v čase uznania premlčaná, a to bez ohľadu na to, či uznávajúci o premlčaní v čase

uznania vedel alebo nie.

Okrem toho treba zdôrazniť, že na rozdiel od Občianskeho zákonníka Obchodný zákonník považuje za
uznanie záväzku tiež určité nie písomné, ale faktické úkony dlžníka, teda jeho konanie, predovšetkým
platenie úrokov, či čiastočné plnenie záväzku dlžníkom. To má za následok, že pri čiastočnom plnení
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Vzhľadomnavyššieuvedenépretotrebaposudzovaťajdohoduouznanízáväzku,pričomniejedôležité,
čidlžníkmalvedomosťopremlčanídlhualebonie.Dohodaouznanízáväzkujezákonompredpokladaný
a dovolený inštitút, preto nie je žiaden logický dôvod preto, aby nemohol byť používaný. Dohodu treba
preto skúmať z tohto pohľadu a zaoberať podrobne okolnosťami, za ktorých došlo k prejavu vôle a

uznaniu záväzku, k tomu je vhodné vypočuť a osobu, ktorá s odporcom dohodu uzavrela, pokiaľ nie je
zasielaná poštou.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Okresný súd vo veci znova rozhodne, pritom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho
súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí.

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa právneho zastúpenia účastníkov konania odvolací súd uvádza,
že O. s. p. nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom (§ 18, § 24, § 25 ods. 1 O.

s. p. ). Odporca i vedľajší účastník využili toto zákonné právo, ktoré im nemožno upierať.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.