Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207242
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2317207242.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: O. N., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. XX/XX, XXX XX Z., zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná
4/A, Hlohovec, proti žalovanej: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, Mlynské nivy 49, 821 09
Bratislava, o zaplatenie 524,84 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 15Csp/98/2017-26 zo dňa
19. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. b),

§ 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 333,
§ 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že
nemal za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu, ako ani obavu, že exekúcia bude ohrozená (nebola preukázaná skutočná, oprávnená a dôvodná
existencia obavy žalobcu o jeho majetok - peňažné prostriedky predstavujúce požadované bezdôvodné
obohatenie). Súd pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí

zobraťdoúvahyskutočnosť,žetotoopatrenieupravujepomerystránsporuibapredbežne,resp.zaisťujú
nároky, ktoré neboli doposiaľ právoplatne priznané. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu, aký je vyžadovaný v základnom konaní, teda vo veci samej,
ale prostredníctvom označených, resp. predložených dôkazov sa zisťujú a osvedčujú najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa žalobca
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému zložiť istinu do

úschovy súdu a tvrdí, že žalovaný tieto peniaze vlastní, resp. by mal vlastniť, tak táto skutočnosť
nebola v konaní osvedčená. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie predbežnej
ochrany právam strán sporu a nie faktické vykonávanie ich práv. V rámci neodkladného opatrenia nie
je možné strane sporu nariadiť, aby zložil finančné prostriedky do úschovy súdu, lebo tým by žalovaný
fakticky splnil dlh, na ktorý bol zaviazaný doposiaľ neprávoplatným, resp. nevykonateľným rozhodnutím
súdu. Okrem uvedeného dané neodkladné opatrenie súd považoval aj za nejednoznačné, neurčité a

nejasné.Súdunebolazrejmávýškasumy,ktorábolapožadovanádoúschovy,pričompredloženélistinné
dôkazy a tvrdenia nepreukazovali žiadny konkrétny dôkaz a neosvedčovali, že žalovaný vykonáva
priamo voči žalobcovi úkony smerujúce k ohrozeniu jeho práv, teda že vykonáva úkony za účelom
zmarenia uspokojenia svojho dlhu voči nemu (žalobcovi). Napokon sám žalobca uviedol, že je len
otázkou niekoľkých mesiacov (do rozhodnutia súdu v konaní začatom na základe žaloby na plnenie),
kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie na základe ktorého bude žalovaný povinný uhradiť na účet

žalobcu uplatnenú výšku pohľadávky, príslušenstvo a trovy konania. Súd na záver uviedol, že vo veci
samej už rozhodol, a to platobným rozkazom č.k. 15Csp/98/2017-25 zo dňa 19.4.2017. Súd teda dospelk záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné (nepreukázaná potreba dočasnej a ani
bezodkladnej úpravy pomerov, a rovnako tak ani obavy, že exekúcia bude ohrozená), a preto rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a jeho nariadenie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné
opatrenie tak, že uloží žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo
vzťahu k žalobcovi, zložil do úschovy na Okresnom súde Galanta peňažnú sumu 550,- eur a to o 7

dní od doručenia uznesenia žalovanému. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
odvolateľa konanie žalovaného jednoznačne preukazuje skutočnosti, na ktoré poukázal v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný začal ku koncu roku 2016 vyvíjať aktivity smerujúce
k ukončeniu činnosti a teda ktoré majú za následok dôvodnú obavu žalobcu, že uspokojenie jeho
pohľadávky môže byť zmarené. Okrem vyhlásení, že už naďalej nebude pôsobiť na slovenskom

finančnom trhu, žalovaný prestal poskytovať nové spotrebiteľské úvery, ukončil spoluprácu so všetkými
obchodnými zástupcami a začal svoje pohľadávky voči klientom postupovať na iné subjekty. V tejto
súvislosti poukázal na vyhlásenie na webovej stránke žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný v súčasnom
období nemá na území SR žiaden nehnuteľný majetok, je vlastníkom výlučne finančných prostriedkov
na jeho bankových účtoch a nesplatených pohľadávok voči klientom, ktoré hromadne odpredáva tretím

osobám. Z konania žalovaného je tak absolútne zrejmé, že má záujem postupne sa zbaviť majetku
a tým zmariť alebo aspoň sťažiť prípadné nároky veriteľov, čo samo osebe odôvodňuje obavu, že
bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený.
Odvolateľ sa tiež vyjadril k údajnému argumentu súdu prvej inštancie (ktorý sa ale v rozhodnutí
nenachádza) že suma, ktorá má byť zložená do úschovy pre žalovaného nepredstavuje položku,

ktorú by nebol schopný uhradiť a nemala by pre neho likvidačný charakter s tým, že práve tento
argument podporuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže majetok žalovaného nebude
neprimerane zaťažený. Z uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/89/2012 zdôraznil, že z dočasného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti
potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a ani nemusí dodržať formálny postup

určený pre dokazovanie. Vzhľadom na to podľa odvolateľa je zrejmé, že žalobca preukázal nielen
obavu z nemožnosti následného uspokojenia svojej pohľadávky, ale takýto záver možno takmer s
istotou predpokladať. Nariadené neodkladné opatrenie pritom nemožno považovať za neprimerané,
keďže žalovaný môže kedykoľvek dosiahnuť jeho zrušenie tým, že pohľadávku splní na účet žalobcu.
Zdôraznil, že výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nastal stav, kedy nedobromyseľný

subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť (žalovaný), je oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v
rámci svojich aktivít, ktorá však po právnej stránke prislúcha poškodenému subjektu, ktorý zároveň
finančnú hotovosť užívať nemôže. V závere odvolania žalobca zhrnul, že je oprávnený požadovať
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky a teda ukončil
predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu, žalovaný vyhlásil, že ukončuje svoju činnosť

na slovenskom trhu, žalovaný začal postupovať svoje pohľadávky na tretie osoby, teda sa zbavuje
svojho majetku, majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám, voči žalovanému
existuje množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať veriteľom, nárok žalobcu na zaplatenie
dlžnej sumy je absolútne zrejmý, žalovaný si je vedomý porušenia zákona aj napriek tomu odmieta
žalobcovi uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia, že navrhované neodkladné opatrenie nemôže byť

neprimerané vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka, neodkladné opatrenie sa týka finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene žalovanému zadržiava ako bezdôvodné obohatenie, teda
žalovaný s nimi ani nikdy nemal nárok nakladať, žalovaný vie kedykoľvek pohľadávku žalobcu splniť a
docieliť tak zrušenie neodkladného opatrenia. V závere uviedol, že zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodné, je v rozpore so slušnosťou a spravodlivosťou a dokonca so

samotným účelom inštitútu neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol,
aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie tak, že
uloží žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu ku žalobcovi
zložil do úschovy na Okresnom súde Galanta peňažnú sumu 550 eur, a to do 7 dní od doručenia
uznesenia žalovanému. Žalobca k odvolaniu zároveň pripojil oznámenie žalovaného zo dňa 24.3.2017,

kde žalovaný uvádza, že od 22.2.2017 vrátane ruší spoločnosť Provident Finacial, s.r.o., sieť svojich
obchodnýchzástupcovatakistorušívšetkysvojepobočky.Ďalejkodvolaniupripojilasprávunezávislého
audítora a účtovnej závierky k 31.12.2015 a dodatok správy audítora o overení súladu výlučnej správy
s účtovnou závierkou v zmysle zák. č. 540/2007 k 31.12.2015.3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že napadnuté uznesenie v celom rozsahu

považuje za správne a taktiež v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením okresného súdu. K
ukončeniu podnikateľskej činnosti uviedol, že žalovaný neukončil predmet svojej podnikateľskej činnosti
na slovenskom trhu, ako to tvrdí žalobca, pričom v predmete podnikania má viacero činností. Žiaden
subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery na území SR nemôže ukončiť túto svoju činnosť, ak mu na to
nedá súhlas orgán dozoru, ktorým je NBS, pričom žalovaný ani len nepožiadal NBS o takýto súhlas.

Žalovaný je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti pôsobiacou v trinástich štátoch riadiacou sa
nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880, preto zachovanie
dobrej povesti je pre ňu prioritné. Žalovaný sa v nadväznosti na posledné zmeny legislatívy rozhodol iba
dočasne z opatrnosti neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 20d ods. 1 písm.
c/ z.č. 129/2010 Z.z. k zrušeniu žalovaného by mohlo dôjsť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej
banky Slovenska. Žalovaný nie je zrušený a o udelenie takéhoto predchádzajúceho súhlasu s jeho

zrušením nikdy ani len nepožiadal NBS. Poukázal tiež na ust. § 75 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého spoločníkom žalovaného nemožno poskytnúť plnenie z dôvodu ich nárokov na podiel na
likvidačnomzostatkuskôr,nežsúuspokojenénárokyvšetkýchznámychveriteľovžalovaného,pričomak
je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce
zabezpečenie. Žalovaný nielen do súčasného obdobia, ale v podstate od počiatku nikdy nedisponoval

žiadnym nehnuteľným majetkom na území SR. Uvedené však samo o sebe nič nedokazuje. Žalovaný
má značný majetok a aj iný ako tvrdí žalobca. Je pravdou, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej
činnostipostupujeajniektorésvojeinaknevymožiteľnépohľadávky,čojealeprísneregulované§17zák.
č. 120/2010 Z.z. v súlade s ktorým postupuje. Postupovaním pohľadávok za odplatu sa reálne zvyšuje
hodnota majetku žalovaného a nie znižuje, ako sa mylne domnieva žalobca. V súvislosti s auditom

uviedol, že predložené dokumenty preukazujú akurát všetky ním prezentované skutočnosti ako to, že
obmedzil poskytovanie úverov z dôvodu legislatívnych zmien, čo spôsobilo žalobcom uvádzanú stratu a
zníženie vlastného imania, čo je však bežný ekonomický jav. Žalovaný nikdy neprijal od nijakého svojho
zákazníkažiadneplnenie,ktorébynezodpovedaloichvzájomnejdohode,atedarelevantnéhoprávnemu
titulu, čim je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Súčasne všetky adhézne zmluvy

žalovaného obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú plne v súlade s právnym poriadkom SR. V tejto
súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR. Žalovaný tiež uviedol, že právny zástupca
žalobcu podáva voči žalovanému veľké množstvo návrhov na nariadenie obdobných neodkladných
opatrení, pričom jeho klienti dosiaľ neboli úspešní, potvrdzujú to rozhodnutia všeobecných súdov, na
ktorých spisové značky poukázal. Pokiaľ by súdy pri takýchto hromadných podaniach bez ďalšieho

vždy nariadili žalovanému skladať do úschovy sumu, akú žalobcovia požadujú, išlo by spolu o značné
množstvo finančných prostriedkov, ktorých obmedzenie s ich nakladaním predstavuje už výraznú a
navyše nedôvodnú ujmu na strane žalovaného.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas

a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
neodkladné opatrenie, ktorým by bolo uložené žalovanému zložiť žalobcovi istinu 550 eur do úschovy

súdu.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

9. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených
práv žalobkyne a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže
neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia

apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej, ktorým sa
žalobca domáha zaplatenia sumy 524,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 524,84
eur odo dňa 30.11.2016 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Uvedený nárok si uplatňuje titulom
vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, a ktorá suma je preplatkom pri plnení
žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611084314 uzatvorenej dňa 04.03.2015, ktorý považuje

za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí zmluvy.

11. Žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia ohrozením exekúcie, pretože žalovaný sa
zbavuje majetku a žalobcovi hrozí, že v prípade, ak ich žalobe vo veci samej súd vyhovie, nebude v
exekúcii úspešný.

12. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že základný z predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia nebol naplnený a to objektívna danosť obavy, že prípadná
budúca exekúcia žalovaného nároku bude ohrozená. Žalobcove tvrdenia, ktorými odôvodňoval
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a to v podstate, že žalovaný ukončuje svoju činnosť

na slovenskom trhu, zbavuje sa svojho majetku, nemá dostatok majetku, naopak má množstvo
nesplatených dlhov, neboli totiž v konaní osvedčené. Bolo síce osvedčené, a žalovaný to aj
potvrdil, že dočasne vzhľadom na zmenu legislatívy, sa rozhodol neuzatvárať nové zmluvy o
spotrebiteľských úveroch, ničím ale nebolo osvedčené a žalovaný to popiera, že by ukončoval resp.
v dohľadnej dobe mienil ukončiť svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, keďže

v obchodnom registri má okrem poskytovania úverov zapísaných ďalších viac ako desať predmetov
činnosti, podľa osvedčeného nedisponuje súhlasom NBS k ukončeniu činnosti, ani oň nepožiadal.
Samotné odplatné postupovanie pohľadávok nemožno hodnotiť ako zbavovanie sa majetku, pričom
pri ťažko vymožiteľných pohľadávkach ide o bežný hromadne sa vyskytujúci postup štandardných
podnikateľských subjektov.

13. S prihliadnutím k vyššie uvedenej argumentácii odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím §
387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

15. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).