Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216204295
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216204295.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: REAL

- K, s.r.o. so sídlom Novozámocká cesta 3946, Komárno, IČO: 36 521 931 proti žalovanému: H. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX, v konaní zastúpenému JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom
Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 7.575,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.3.2016, upresnenou písomne dňa 27.6.2016,
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 7.575,- € a náhradu trov konania. Podanú

žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že pri kontrolnej inventúre dňa 31.5.2010 bolo zistené
manko z dôvodu neodvedenia tržieb do trezoru v dňoch 28.5.2010, 29.5.2010 a 30.5.2010. V tom
čase pracovali v jeho prevádzke, kde bolo inventúrou zistené manko štyria zamestnanci, s ktorými mal
uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Po skončení
inventúry sa so svojimi zamestnancami dohodol na úhrade zisteného manka rovnakým dielom. Žalovaný
svoj podiel v sume 2.525,- € uhradil v pokladni žalobcu dňa 7.6.2010. Keďže ostatní zamestnanci sumu
podielu na manku neuhradili, tento nárok si voči nom uplatnil v súdnom konaní, ktoré sa viedlo na

Okresnom súde Komárno pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX. V tomto konaní súd v odôvodnení rozsudku sp.
zn. 15Cpr/3/2012 zo dňa 6.11.2013 právoplatnom dňa 26.3.2014 uviedol, že výlučne zodpovedným za
vznik manka je žalovaný. Preto si nárok voči žalovanému uplatnil podaním žaloby v tomto konaní, keď
zo sumy zisteného manka vo výške 10.100,- € odpočítal sumu žalovaným uhradenú vo výške 2.525,- €.

2. Súd vo veci vydal dňa 6.10.2016 platobný rozkaz č.k. 10Cpr/1/2016-46, ktorým zaviazla žalovaného
zaplatil žalobcovi sumu 7.575,- e ako aj náhradu trov konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podal

žalovaný včas odpor, v ktorom (okrem iného vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku). Z
dôvodu včasného podania vecne odôvodneného odporu tunajší súd uznesením č.k. 10Cpr/1/2016-59
zo dňa 1.12.2016 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesu splnomocnenej zamestnankyne žalobcu,
právnej zástupkyne žalovaného a žalovaného a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými stranami sporu v priebehu konania a to kópiou rozsudku Okresného súdu Komárno

č.k. 15Cpr/3/2012-205 zo dňa 6.11.2013, výpisom z obchodného registra žalobcu, upresnením žaloby,
pracovnou zmluvou zo dňa 1.8.2004, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.8.2004, dohodou o
kolektívnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.8.2004, potvrdením o prevzatí zverených predmetov zo dňa
1.8.2004, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.6.2010, kópiou pokladničných dokladov ovýbere hotovosti zo dňa 29.5.2010, 30.5.2010 a 31.5.2010,pokladničnými dokladmi o dennej uzávierke
zo dňa 29.5.2010, 30.5.2010 a 31.5.2010platobným rozkazom č.k. 10Cpr/1/2016-46 zo dňa 6.10.2016,
odporom, potvrdením zo dňa 7.6.2010, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 7.6.2010, uznesením

č.k. 10Cpr/1/2016-59 zo dňa 1.12.2016, vyjadrením žalobcu ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

4. Ako vyplynulo z listín predložených stranami sporu v priebehu konania, na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 1.8.2004 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Pracovný pomer bol uzavretý

na dobu určitú do 30.6.2005, keď tento pracovný pomer sa následne zmenil na pracovný pomer na
dobu neurčitú. Žalovaný bol prijatý na výkon práce manipulant čerpacej stanice PHM. V deň uzavretia
pracovnej zmluvy strany sporu uzavreli aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, keď žalovaný pristúpil spolu
s inými zamestnancami žalobcu k dohode o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Dňa 31.5.2010 žalobca
v rámci kontrolnej inventúry zistil manko z dôvodu neodvedenia tržieb do trezoru v dňoch 28.5.2010
až 30.3.2010. V rámci kontrolnej inventúry bolo zistené manko vo výške 10.100,- €. Výška manka bola

preukázaná žalobcom predloženými výstupmi z pokladne v rámci dennej uzávierky v dňoch 29.5.2010
až 31.5.2010. Dňa 8.6.2010 strany sporu uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru a to dňom
9.6.2010. Žalovaný titulom uznania záväzku titulom zisteného manka a titulom schodku uhradil žalobcovi
celkove sumu 3.251,79 € dňa 7.6.2010, o čom žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad zo dňa
7.6.2010.

5. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe, keď konštatoval, že časť úhrady žalovaného
celkove vo výške 3.251,79 € bola použitá na úhradu manka (suma vo výške 2.525,- €) a časť na
úhradu zisteného schodku (suma vo výške 726,79 €). Vznesenú námietku premlčania uplatneného
nároku považoval za nedôvodnú, keď poukázal na ustanovenia § 101 a 106 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, pričom o výlučnej zodpovednosti žalovaného za vznik škody v podobe manka sa dozvedel
až z rozhodnutia Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Cpr/3/2012 zo dňa 6.11.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.3.2014.

6. Splnomocnená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní dňa 14.6.2017 zotrvala na podanej žalobe.

Poukázala na okamih začatie planutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá začne plynúť až momentom,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Potvrdila, že ku škode došlo v
roku 2010, avšak o tom, kto za ňu zodpovedá sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia Okresného súdu
Komárno vo veci sp. zn. 15Cpr/3/2012. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, mala za to, že táto je 10
ročná, pretože škoda bola žalobcovi spôsobená zo strany žalovaného úmyselne. Tiež doplnila, že v čase

vzniku a zistenia schodku v predmetnej prevádzke žalobcu boli zamestnaní štyria zamestnanci, avšak
žalovaný bol vedúcim pobočky. Preto bolo jeho povinnosťou odvádzať tržby do banky, resp. nočného
trezora. Žalovaný nebol stranou sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
15Cpr/3/2012 z dôvodu, že v tomto konaní žalobca žaloval len tých zamestnancov, ktorý nesplnili svoju
povinnosť titulom uznania záväzku, keď žalovaný titulom uznania záväzku v tom čase ustálenú časť

podielu na vzniku schodku a manka zaplatil. Ohľadne tejto udalosti žalobca podal aj trestné oznámenie,
pričom trestné konania vedené pod P. bolo prerušené z dôvodu, že vyšetrovaním sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce viesť trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Preto mala za preukázané, že o
výlučnej zodpovednosti žalovaného za vznik manka sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia Okresného
súdu Komárno vo veci XXCpr/X/XXXX.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 14.6.2017 zotrvala na vznesenej námietke
premlčania uplatneného nároku. Doplnila, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie v konaní
vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15Cpr/3/2012, žalovaný stranou sporu v tomto konaní
nebol. V prípade prevzatia zodpovednosti za škodu na tovare, ceninách a iných prevzatých komoditách

sa zamestnanec vo vzťahu k zamestnávateľovi dostáva automaticky do pozície subjektu zodpovedného
za vznik takejto škody, okrem prípadu, ak sa zamestnanec z takejto zodpovednosti vyviní. V takomto
prípade zodpovednosti za škodu na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu je úmysel škodcu
irelevantný. O tom, že škoda vznikla a o tom, že sú za ňu zodpovední zamestnanci, ktorí podpísali so
žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti sa žalobca dozvedel už pri zistení schodku a manka v rámci

inventúry dňa 31.5.2010. Poukázala na ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a doplnila,
že v tomto prípade z dôvodu vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku z dôvodu uplynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je nevyhnuté vysloviť premlčanie uplatneného nároku. Čo satýka manka uviedla, že toto bolo v prevádzke stále a v kritických dňoch chýbala tržba v pokladnici z
dôvodu, že sa z týchto čiastok uhradilo manko, ktoré vzniklo v minulosti.

8. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.6.2017 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava prezentovaného
vyjadrenia jeho právnej zástupkyne.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna

a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je ustanovený odlišne, na sebe
nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt
je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému
plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodnej udalosti.

Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je významný subjektívny prvok pozostávajúci zo
skutočnosti, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá (resp.
kto je povinný na jej náhradu).

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd zo skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného
spochybnené nebolo, preukázané, že v čase trvania pracovného pomeru žalovaného o žalobcu, bolo

dňa 31.5.2010 pri kontrolnej inventúre zistené manko vo výške 10.100,- €. Z tejto sumy manka žalovaný
žalobcovi dňa 7.6.2010 uhradil sumu 2.525,- €. Nakoľko zo strany žalovaného bola v konaní vznesená
námietka premlčania uplatneného nároku súd bol povinný sa touto prioritne zaoberať. V danom prípade
predmetom konania je nárok na náhradu škody, pre ktorý v otázke premlčania platia ustanovenia
§ 100 ods. 1 a § 106 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka

ustanovuje subjektívnu premlčaciu dobu pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Táto začne plynúť
okamihom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade mal
súd vykonaným dokazovaním zo skutkových tvrdení strán sporu preukázané, že manko (škodu) žalobca
ako poškodený zistil pri kontrolnej inventúre dňa 31.5.2010. Pokiaľ ide o subjekt zodpovedný za škodu,
súd sa stotožnil so skutkovým tvrdením žalovaného, ktorý poukazoval na to, že zodpovedným za škodu

v prípade existencie dohody o hmotnej zodpovednosti môže byť len ten, s kým zamestnávateľ takúto
dohodu uzavrel. V danom prípade žalobca mal v čase zistenia schodku uzavretú so žalovaným dohodu
o hmotnej zodpovednosti (zo dňa 1.8.2004) a žalovaný tiež pristúpil k dohode o kolektívnej hmotnej
zodpovednosti (zo dňa 1.7.2004), teda žalobca ako poškodený už v čase zistenia manka čo bolo
dňa 31.5.2010 za subjekt zodpovedný za škodu musel považovať svojich zamestnancov, s ktorými

mal uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, resp. dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti.
Súd mal za to, že žalobca tak i postupoval, pretože podľa svojho skutkového tvrdenia nepopretého
žalovaným sa po zistení schodku snažil riešiť situáciu so svojimi (v tom čase 4) zamestnancami, ktorí
s výsledkom inventúry súhlasili a dohodli sa s ním o úhrade manka a schodku rovnakým dielom.Žalovaný dňa 7.6.2010 podiel na manku a schodku zistených v rámci inventúry v plnej výške uhradil.
Ostatní traja zamestnanci svoj záväzok titulom schodku a manka uznali a dohodli sa s ním na úhrade
tejto sumy v mesačných splátkach. Vychádzajúc z týchto zistení súd považoval za vylúčené, aby sa

žalobca ako poškodený o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá dozvedel až z rozhodnutia
Okresného súdu Komárno vo veci sp. zn. 15Cpr/3/2012 tak, ako uvádzal počas celého konania. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na to, že vychádzajúc zo žalobcom predloženého rozsudku Okresného súdu
Komárno č.k. 15Cpr/3/2012-205 zo dňa 6.11.2013 žalovaný nebol stranou sporu tohto konania a ani
výrok predmetného rozsudku sa ho nijako nedotkol. Keďže žalovaný nebol stranou sporu v konaní sp.

zn. 15Cpr/3/2012, súd mal za to, že v tomto konaní bol vyslovený záver o výlučnej zodpovednosti
žalovaného za vznik manka bez toho, aby žalovaný bol stranou sporu a bez toho, aby boli skúmané
prípadnéliberačnédôvodynastranežalovaného(§185ods.2Zákonníkapráce).Sohľadomnauvedené
mal súd za to, že subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody v podobe
manka začala planúť dňa 31.5.2010 a posledný deň lehoty pripadol na deň 30.5.2012, pričom žaloba
bola na tunajší súd podaná dňa 24.3.2016. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, súd mal za to,

že pre tento prípad platí trojročná objektívna premlčacia doba, keď v prípade zodpovednosti za škodu
ošetrenú dohodou o hmotnej zodpovednosti je otázka úmyselnosti zavinenia škody irelevantná. Súd
konštatuje, že úmyselná zodpovednosť za vznik škody je daná v prípadoch, keď súd v príslušnom konaní
(trestné konanie) vysloví úmyselné konanie, ktorým vznikla škoda, pričom takýmto rozhodnutím je súd v
civilnom sporovom konaní, ktorého predmetom je náhrada škody, viazaný. Objektívna premlčacia doba

pre uplatnenie nároku na náhradu škody začne plynúť momentom, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla. V danom prípade súd z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu považoval za nesporné, že k
udalosti, z ktorej vznikla škoda v podobe manka došlo dňa 28.5.2010, 29.5.2010 a 30.5.2010 (v dňoch
28.5.2010 a 29.5.2010 vzniklo manko vo výške 4.000,- € za každý deň a dňa 30.5.2010 vzniklo manko
vo výške 2.100,- €). Keďže objektívna premlčacia doba v danom prípade je trojročná, súd mal za to, že

táto čo do manka zo dňa 28.5.2010 uplynula dňa 28.5.2013, ohľadne manka zo dňa 29.5.2010 uplynula
dňa 29.5.2013 a ohľadne manka zo dňa 30.5.2010 uplynula dňa 30.5.2013. Preto, keď žalobca podal
žalobu v tomto spore dňa 24.3.2016, bolo to až po uplynutí subjektívnej i objektívnej premlčacej doby.
V tomto prípade sa právo žalobcu na náhradu škody premlčalo uplynutím subjektívnej premlčacej doby
dňa 31.5.2012.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd podanú žalobu pre dôvodne vznesenú námietku premlčania
uplatneného nároku zo strany žalovaného, zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok

sporu žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola plne úspešná. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).