Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615202521
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615202521.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36
613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX
a 2. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie 2.271,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 7C/160/2015-54 zo dňa 22. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 1.747,20 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.4.2012 do 23.2.2013
vo výške 17,90 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.747,20 eur od 24.2.2013

do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 380,65 eur, všetko v splátkach po 50 eur mesačne
počínajúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok s tým,
že splnením povinnosti jedným žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého
žalovaného. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

2. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu

navrhovateľa je možné vyhovieť len sčasti. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcami v 1. a 2. rade vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
4.8.2005 úverový vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú v tomto konaní uzatvoril právny
predchodca navrhovateľa s odporcami podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je potrebné
na danú zmluvu aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporcovia
uzatvárali zmluvu ako spotrebitelia. Uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú definuje zákon č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa v § 23a ods. 1, keďže uvádza, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je nepochybné, že odporcovia obsah zmluvy podstatným
spôsobom ovplyvniť nemohli. Keďže zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2014, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a má pred ním

prednosť, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak
súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený
zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je
ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Navrhovateľ si v konaní
uplatnil splátky úveru splatné od 20.4.2011 do 20.7.2015, teda 52 splátok po 43,68 eur v celkovej
výške 2 271,36 eur. Rozhodujúcim pre posúdenie či pohľadávka navrhovateľa je čiastočne premlčaná

bolo posúdiť či ohľadom premlčacej doby je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka alebo 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Od 1.4.2015 jeúčinné zákonné ustanovenie, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie

neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté
po1.4.2015.Uvedenépoužitiezákonnéhoustanovenia§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníkana
všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozsudku z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Súd preto v súlade s uvedeným
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR aplikoval 3-ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka.

Trojročná premlčacia doba v prípade splátok splatných od 20.4.2011 do 20.3.2012 teda uplynula skôr
ako si navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 31.3.2015, teda návrh podal v dobe,
kedy pohľadávka už bola sčasti premlčaná, súd preto návrh navrhovateľa zodpovedajúci 12 splátkam
vo výške 524,16 eur s príslušenstvom zamietol. Súd navrhovateľovi priznal splátky pôvodne splatné od
20.4.2012 do 20.7.2015 spolu vo výške 1.747,20 eur. Súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 17,90 eur z priznaných splátok za obdobie od
21.4.2012 do 23.2.2013 a vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy vo výške 1.747,20 eur od 24.2.2013 do
zaplatenia. Vzhľadom na finančnú situáciu súd umožnil odporcom uhradiť dlžnú sumu v splátkach.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keďže mal každý účastník vo veci úspech

len čiastočný a náhradu trov pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v 76,92 %, keďže požadoval
priznať sumu 2.271,36 eur a súd mu priznal sumu 1.747,20.

4. Proti rozsudku súdu I. inštancie, v časti v ktorej súd zamietol návrh žalobcu (524,16 eur s
prísl.), podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a

to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 25.08.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až § 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti
OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v OBZ. V dôsledku toho sa na
účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.

3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a
neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred
dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52
až § 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami

OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Najvyšší súd SR okrem rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/3/2011
zo dňa 28.4.2011 a sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 opätovne potvrdil správnosť aplikácie
ustanovení OBZ na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.3.2015, sp. zn.
7MCdo/9/2014, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou pre nesprávne právne posúdenie, kedy tieto súdy nesprávne aplikovali Občiansky zákonníka

na predmetný zmluvný vzťah. Žalobca zastáva názoru, že z ust. § 392 ods. 2 OBZ vyplýva, že pri
práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý zväzok plynie premlčacia doba od
splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre
nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, tak plynie premlčacia doba od toho vyhlásenia, inak pre

každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. K splatnosti úveru došlo ku
dňu 23.2.2013 (mimoriadna splatnosť bola vyhlásená žalobcom podaním zo dňa 4.2.2013). Premlčacia
doba teda začala plynúť dňa 24.2.2013 a uplynula by až dňa 24.2.2017. S poukazom na to, že žalobný
návrh bol podaní dňa 31.3.2015, zastáva názor, že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný
ani len v časti. Poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.6.2008, uznesenie

NS SR zo dňa 24.3.2015 sp. zn. 7MCdo/9/2014, rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa
28.4.2011 a rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013. Vzhľadom k uvedenému
žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom
z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.
Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal

a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. v zmysle ust. §
221 ods. 1 a 3 OSP ho zrušil a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje voči
žalovaným trovy konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom i odvolacom konaní, pričom trovy
právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 41,83eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,30 s DPH, spolu 52,13 eur s DPH
(podanie odvolania).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. §
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,

akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

8. Ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že

jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky
uvedené v ustanovení § 565 OZ, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.
Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.

Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 OZ podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva
automaticky zo zákona).

14. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr

požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal.

15. Súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľaadresovanéhodlžníkovi),tedanaplneniazákonomstanovenýchpodmienokpresplatnosťcelého

zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru, nesprávne označil
uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný.

16. Ustanovenie § 103 OZ, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 OZ, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva

automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565
OZ len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je
pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do

jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť
získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje
právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súdprvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie
celého dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 OZ, najmä či veriteľ právo
na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne

zistil skutkový stav.

17. Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých splatnosť nastala
samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu), a u ktorých začala premlčacia doba plynúť
splatnosťou celého zostatku dlhu, ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. Až následne bol daný

dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS. V uvedenom smere tak chýbal argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Od dohody o strate výhody splátok podľa § 565 OZ sa
odlišuje dohoda veriteľa a dlžníka, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku
dlhu určeným dňom v tejto dohode.

18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II.

ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

19. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

20. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (odňatie možnosti
konať pred súdom).

21. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu
od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu jednorázovo, bez posúdenia relevantného

prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného
premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky
obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces.

22. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh
uplatňovaný žalobcom ako premlčaný.23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti
nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre

nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam
by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia
relevantného prejavu vôle veriteľa).

25. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je

zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio
nata. Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď
má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu, podľa
ustanovenia§5bZoOS(akkpremlčaniunedošlo,budenevyhnutnédôslednesazaoberaťuplatňovaným

nárokom z hľadiska aplikácie dotknutých právnych noriem).

26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

27. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.