Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209491
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712209491.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka
5, IČO: 35724803, pr. zast. Tomáš Kušnír, s.r.o. Bratislava, Údernícka 5, proti odporkyni: Q. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., O. XXXX/X, zast. opatrovníkom JUDr. R. I., vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu P., za účasti vedľajších účastníkov Združenie bratislavských spotrebiteľov, Bratislava,
Stavbarská 60, IČO: 30790735, zast. JUDr. PaeDr. Ivanom Pecníkom, PhD, advokátom AK Bratislava,

Karloveská 3154/32 a Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká
16, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom AK Stropkov, SNP 7, o zaplatenie
2.473,92 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 20C/350/2012-98 zo dňa 27.08.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j esa rozsudok vo výroku I.,III., IV. a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c iprvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 27. 08. 2013 č.k.
20C/350/2012-98 rozhodol tak, že: „I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.338,11 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.07.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 605,40 Eur , do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vedľajším účastníkom súd trovy konania nepriznáva“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že pôvodný veriteľ
a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere č.108 725 346, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 1.991,- Eur, pričom sa žalovaná zaviazala zaplatiť poskytnutý úver formou mesačných splátok o
vo výške 143,92 Eur. Pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 23.09 2009.
Žalobca sa domáhal úhrady dlžnej sumy od žalovanej pokusom o zmier zo dňa 14. 05. 2012.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého nie je dôvodná vznesená námietka
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. Mal za to, že žalovaná sa zaviazala plniť svoj dlh v splátkach
a pôvodný veriteľ určil okamih splatnosti dlhu. Konštatoval, že došlo k zmluve, ktorá bola uzavretá
medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Následkom odstúpenia od zmluvy je tak povinnosťou každého
účastníka zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej sumu

1.991,64Eurapoodpočítanísumy,ktorúplnilažalovanápredstavujerozdielsumuvovýške1338,11Eur.Zamietol v prevyšujúcej časti uplatnený nárok z dôvodu, že úrok z omeškania vo výške 0,01 % denne
a zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlžnej čiastky, ako aj nárok nad zákonom stanovenú sadzbu 8,75%
ročne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k 2

1Cb/10/2011-17.

Poukázal na ustanovenie § 488, § 100 ods. 1, § 100 ods. 2, § 101, § 103, § 451 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi podľa miery

úspechu náhradu trov konania vo výške 605,40 Eur, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku
a z náhrady za 5 úkonov právnej služby. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia na strane vedľajšieho
účastníka odôvodnil svoje rozhodnutie pomerom jeho úspechu s využitím § 142 ods. 3 O.s.p. a
nepriznal im právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku I.,III., IV. podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd neakceptoval vznesenú námietku premlčania.
Prvostupňový súd na jednej strane konštatoval, že pôvodný veriteľ určil okamih splatnosti dlhu, dokonca,

že tak urobil odstúpením od zmluvy. Prvostupňový súd však neodôvodnil svoj záver o nedôvodnosti
námietky premlčania. Nevie sa vyjadriť vedľajší účastník kedy a akým spôsobom došlo k ukončeniu
úverového vzťahu, keďže mu nebola zaslaná platobná história, ktorú predložil žalobca ako prílohu k
návrhu na začatie konania.

Poukázal, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Súd tak dostáva vzťah medzi
účastníkmi do režimu bezdôvodného obohatenia, ak mal teda súd za preukázané, že došlo k odstúpeniu
od zmluvy na vec, je potom potrebné aplikovať ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňovýsúdsanezaoberalaninámietkouvedľajšiehoúčastníkaotom,žezmluvaoúvereuzavretá

dňa 08.02.2008 neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe podľa § 4 ods. 2 písm. h/ zákona číslo
258/2001 Z.z. ani údaj o konečnej splatnosti, potom je potrebné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

Napadol aj výrok rozsudku, ktorým bol zaviazaný žalovaný na úhradu trov konania, pričom výška trov

priznaná žalobcovi z odôvodnenia nie je zrejmá.

K podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
podané odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol. Má za to, že vedľajší účastník je
osobou, ktorá nie je oprávnená podať odvolanie. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Nitre

a Krajského súdu v Bratislave. Medzi účastníkmi konania, teda medzi žalovanou a vedľajším účastníkom
zo žiadneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v jeho
napadnutej časti v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 zákona číslo 99/1963 Zb. O.s.p. (ďalej

len „O.s.p.“) spolu s konaním, ktorému predchádzalo bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 O.s.p.
a dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého
rozsudku ani pre jeho zmenu (§ 219, § 220 O.s.p.).

Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.473,92 Eur

spolu s úrokom z omeškania. Prvostupňový súd vyhovel žalobe čiastočne a zaviazal žalovanú k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.338,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
od 13.07.2012 do zaplatenia. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie v časti, ktorým bolo žalobe
vyhovené na skutkovom závere, že bola uzavretá zmluva o úvere medzi predchodcom žalobcu a
žalovanou dňa 04. 02. 2008 a že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Nárok žalobcu, ktorému vyhovel

prvostupňový súd právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastníkkonania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré v súlade s
požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré
skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z

akéhodôvodunerealizovalžiadnezisteniazniektorýchvykonanýchdôkazov.Nevyhnutnoupožiadavkou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom
právnom posúdení veci.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že tak
základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe
okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil záver, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo
účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté súdne rozhodnutie nie je presvedčivé, preskúmateľné.
Nevyhnutnou požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave
veci a naň nadväzujúce právne posúdenie veci.

Citované ustanovenie procesného predpisu určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré v

napadnutom rozsudku absentujú a spôsobujú nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V
napadnutom rozsudku prvostupňový súd dostatočne nevysvetlil k akým skutkovým zisteniam a na
základe ktorých dôkazov dospel. Na strane jednej konštatuje, že pôvodný žalobca odstúpil od uzavretej
zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a právne posúdil nárok ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V skutkových zisteniach absentuje záver kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy

a pri právnom posúdení veci absentuje právne posúdenie nároku uplatneného žalobcom , vznesenej
námietky premlčania vzhľadom na záver, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
sa premlčuje v súlade s ust. § 107 Občianskeho zákonníka.

K argumentácii žalobcu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou z dôvodu, že medzi žalovanou

avedľajšímúčastníkomnevyplývaspôsobžiadnehovyrovnaniavzťahumedzinimidodávaodvolacísúd.

Túto argumentáciu nepodporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny
dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je
stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie

je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže
zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Aktivity vedľajšieho účastníka súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou

života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok
(smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu
rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania
práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je ničvýnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná
situácia.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho,
smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t)
ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej
úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok
Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa žalovanej odňala možnosť riadne brániť svoje
záujmy aj v odvolacom konaní, odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok vo výroku I., III., IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť nárok žalobcu, dôsledne zistiť skutkový stav

veci, ktorý následne právne posúdi. Nevyhnutnou požiadavkou je, aby prvostupňový súd vo veci
vydal rozhodnutie tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom konaní rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.