Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613202958
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613202958.1

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických věznů
1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: A. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 152 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Senici č.k. 5C/98/2013-44 zo dňa 29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 152 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy
152 eur od 28.6.2009 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 152 eur od
11.9.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 0,51 eur, náhradu trov právneho zastúpenia

a náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že predmetom konania je spor zo zmenky.
Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú
na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú
právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 Zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá
rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o

voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola. Navrhovateľ uplatňuje v konaní majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii
iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd požaduje, a ktoré by mohol nad rámec už v
návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Súd mal z originálu vlastnej zmenky preukázané, že
zmenka obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku, Číslo zmluvy: 2280752, Miesto
vystavenia: v Senici, Dátum vystavenia 5. februára 2009, Zmenková suma: 152,00 eur, Vyhlásenie

vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 152,00 eur zmenkový úrok 0,25 % denne od 28. júna 2009 “ ,
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, Doložka: "bez protestu", "na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", Meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo a podpis
vystaviteľa - odporkyne. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka
prevedená na navrhovateľa. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten

právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Z návrhu malo vyplynúť, že predložená
zmenka je vistazmenkou. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že
ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť
z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď
zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol

považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch,
keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľupredĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od
vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
1Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve

rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť,
a to s poukazom na čl. I § 33 ods. 2 Zákona o zmenkách a šekoch. Z uvedeného je zrejmé, že pri
uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus, a preto súd s poukazom na zistené
skutočnosti dospel k záveru, že zmenka predložená navrhovateľom je neplatná. K vydaniu samotného
zmenkového a šekového platobného rozkazu pred nariadením pojednávania je potrebné uviesť toľko,

že Okresný súd Senica po doručení žaloby a preskúmaní jej obsahu dospel k záveru že príslušným na
konanie je podľa § 10 ods. 2 písm. b) Zákona č. 371/2004 Z.z. s poukazom na § 104a ods. 1 O.s.p.
Okresný súd Trnava, pretože predmetom konania je plnenie zo zmenky. Krajský súd Trnava uznesením
č.k. 21Ncb/212/2013-18 zo dňa 9.7.2013 vyslovil okrem iného, že na konanie je príslušný Okresný súd
Senica. Okresný súd Senica s poukazom na § 10 ods. 2 písm. b) Zákona č. 371/2004 Z.z. a s poukazom
na § 104a ods. 1 O.s.p. nie je príslušný na vydanie zmenkového a šekového platobného rozkazu,

nakoľko táto príslušnosť je v Slovenskej republike daná hore citovaným zákonom. Krajský súd v Trnave
v uznesení č.k. 21Ncb/212/2013-18 zo dňa 9.7.2013 zároveň uviedol, že považuje za prioritné v tomto
konaní hľadisko ochrany spotrebiteľa a podľa neho určenie príslušnosti súdu, k čomu berie do úvahy i
upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním
na dôsledné uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa v Slovenskej republike. Európska

komisia poukázala z pohľadu zabezpečenia ochrany spotrebiteľa na neakceptovateľnú situáciu v
súvislosti s praxou obchodníkov poskytujúcich úvery vo vzťahu k spotrebiteľom spojenú s existenciou
takých právnych nástrojov, ktoré umožňujú veriteľom ich využívanie oddelene od zmluvy o úvere, a
medzi ktoré Európska komisia zaradila i zmenky podpísané spotrebiteľmi. Je zrejmé, že pôvodný majiteľ
zmenky, ktorým je spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom

poskytovania spotrebiteľských úverov na území Slovenskej republiky, pričom zmenka v tomto prípade
mázabezpečovacícharakterkpôvodnémuprávnemuvzťahu,ktorýmápovahuvzťahuspotrebiteľského.
A preto i napriek tomu, že navrhovateľ súdu nepredložil zmluvu, ktorou vznikol medzi účastníkmi
(základný) zmluvný vzťah, a ktorá bola zabezpečená predloženou zmenkou, považuje súd tento vzťah
za vzťah spotrebiteľský. S poukazom na skutočnosti uvedené zhora súd dospel k záveru, že zmenka, na

základektorejsinavrhovateľsvojnárokuplatňujejeneplatnáasúčasnezmenkovýúrokvovýške 0,25%
denne,čoje91,25%ročne,kúhradektoréhosaodporkyňavzmenkezaviazala,spôsobujepodľanázoru
súduznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,apreto
súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania

nepriznal z toho dôvodu, že odporkyni, s poukazom na obsah spisu, žiadne trovy nevznikli a ani si žiadnu
náhradu trov konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., že sa
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Rozhodnutie
je podľa odvolateľa prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.

Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd nárok zamietol. Prvostupňový súd dospel k
záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti ma vyplývať z údajného
rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatíme za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V tej súvislosti poukázal odvolateľ na článok
11 § 33 ZZŠ a, že je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti

„pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, tzn. zmenky
zaplatenej na videnie s poukazom na článok 1 § 34 ods. 1 ZZŠ poukázal na to, že na zmenke je uvedené
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ a pri jazykovom výklade je celkom zrejmý
význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné
vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia. To znamená, že

uvedený údaj vymedzuje časový úsek od do kedy (od vystavenia) do kedy (po uplynutí štyroch rokov
od vystavenia) má byť zmenka predložená na zaplatenie. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že
v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do“ a to tak, že údaj by
mal znieť: „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. Toto nemá žiadnu oporu vjazykovom výklade obsahu slov aj bez uvedenia predložky do. Preto údaje „zaplatíme za túto zmenku
pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia “, pretože ide o dva rozličné údaje z dvomi rozdielnymi významami. 1. určuje údaj o zročnosti

zmenky a 2. určuje obdobie, v rámci, ktorého môže byť zmenka predložená na platenie s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Obdo 59/2010 ako uvádza prvostupňový súd, že
zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené dva rozdielne údaje splatnosti a to na „videnie“ a „do dvoch
rokov od vystavenia“, k tomu odvolateľ poukázal, že nie je prípustné, aby v zmysle článku I § 33 ZZŠ
boli v jednej a tej istine uvedené dva rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto vyrobili listinu vnútorne

rozpornou čo má za následok jej ničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu
vyplýva, že na liste neboli uvedené dva rozdielne údaje splatnosti a to „splatná na videnie“ tzn. vista
zmenka , a zároveň „splatná do dvoch rokov od vystavenia“ tzn. datozmenka. V tom prípade krajský
súd plní práva ako odvolací správne skonštatoval, že je zmenka ničotná (neplatná). Touto otázkou sa
však najvyšší súd vo svojom v odôvodnení nezaoberal . V danej veci však ide o inú skutkovú situáciu,
pretože je uvedený údaj splatnosti: „na videnie“, avšak iný údaj: „na platenie predložiť v lehote štyroch

rokov od vystavenia“ nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle článku I § 33 ods. 1 ZZŠ , ale ide o údaj
predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle článku I § 34 ods. 1 ZZŠ, čo jednoznačne
vyplýva z jazykového textu „na platenie predložiť...“. Preto týmto judikátom najvyššieho súdu nemožno
argumentovať. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm//10/2013
21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej na veci žalobcu. Navrhol preto zmeniť

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a
prizná sa žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania vo výške 16,60 eur bez DPH za podané odvolanie
a 8,04 eur bez DPH za režijný paušál.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas

účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávne právne
posúdený tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne tým zistil skutkový

stav, je tým nezrozumiteľný, čím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9
posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v zmysle neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa čl. I, § 48 ods. 1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať: 1 zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje: označenie,
že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno
toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28.04.2009,

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a

boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III . ÚS 63/06).

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu
k nesprávnemu výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho

prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy,
ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a

tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne,
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle Zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcichhľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať
pred súdom.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie podané žalobcom v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a § 201 O.s.p.
je tak dôvodné.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenka je neplatná za správny. Zo

zmenky predloženej žalobcom vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri
predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového
a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa
§ 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení
v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a

preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takého
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako

je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej
viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka
možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným bola uzavretá
úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť
zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani
splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom

práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú
výšku sumy, s ktorou žalovaný meškal ku dňu splatnosti zmenky. Žalobca žiadal priznať uplatnenú
pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom. Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako „cezhraničné“,
t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj súd prvého
stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti súdov a

tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, musia uplatňovať
pravidlá ustanovené v nariadení Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však nemusí
byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od toho,
ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich sa

rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že žalobca si v konaní uplatnil
zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a
na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu
jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo

Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého
stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho
poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to,že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodný majiteľ zmenky je
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na území Slovenskej republiky, žalobca ako majiteľ zmenky
je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na

zmenke však nie je jeho podpis, čím potom spôsobilosť žalovaného a indosanta - prvého majiteľa
zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovaného ako vystaviteľa
zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje
taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 Bratislava, atď“. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky

vychádza v Českej republike i v Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je zákon
č.191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový.

V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,

ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc, tak, ako
keby bola táto listiny od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje
preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená. Pri vystavení blankozmenky nie je možné

určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v
rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku
je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju
ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák.
upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto

zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie
od dátumu, kedy bolo možno najskôr zmenku predložiť na platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu
vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná

vistazmenka,ktorénemajúpriichvystavenísplatnosťexaktnestanovenú,zdôvodu,žetátojezávislána
majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 ZZŠ. V zmenke predloženej žalobcom
je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla určené dňom
vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj
iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší než je dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona

zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy sa zmenková suma
úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods. 1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods. 2 Zákona zmenkového
a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až do
zaplatenia, t. j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca,

pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. z . 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000. Táto vada je významná najmä vtedy,

ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich
hľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať

pred súdom.S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť, že z judikatúry
Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu

predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Na
prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom.
Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý

proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly
a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez
ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuječiastku2000eurvčasedoručeniažalobnéhoformuláranasúd(článok2ods.1).Nariadenie

nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na
strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4 odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva,
že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár
návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené

doplňujúce informácie alebo doklady, alebo vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd
k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár
návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť návrhu sa posudzujú podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo
vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia

nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle

uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.

Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená. Tieto skutočnosti boli konštatované aj v Spoločnom stanovisku NS SR z 20. októbra
2015 ( Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane

spotrebiteľa R 93/2015).

Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou
všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj

cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť
všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v
tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,
kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súdmusí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a
povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody
sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za

tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené
niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú
zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je
možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností
vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu

prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských
vzťahoch v období do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez
ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne.

Ak teda žalobkyňa ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doložila zmenku, platí (podľa záverov

vyššie citovaného Spoločného stanoviska NS SR z 20. októbra 2015) bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý žalobkyňa použila, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ a 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd

pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu

na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje .

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť právnym názorom odvolacieho

súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.) a v závislosti na vyššie uvedenom zvoliť ďalší postup. Za
pomociusmerneníplynúcichzpodanéhovýkladukomunitárnehoprávabudejehopovinnosťouopätovne
vec posúdiť, podľa potreby a prípadnej ďalšej procesnej aktivity účastníkov zvážiť potrebu doplnenia
dokazovania, výsledky celého konania náležite zhodnotiť (§ 132 O.s.p.) a v rámci nového rozhodnutia
rozhodnúť aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.