Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/383/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225986
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213225986.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: A. D.,
nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom Ul. Q. XXX/XX, E., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému
opatrovníčkou Z.. A. C., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42
260 086, v konaní zastúpeného: HKP Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie sumy
1.632,67 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 201,75 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 201,75 € od 2.11.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu k rukám jeho právneho
zástupcu náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 144,10 €, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2013 upresneným písomne dňa 26.2.2014 (po
čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania voči odporkyni v rade 1/ neb. Priske Rigóovej)
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1.632,67 € s príslušenstvom a náhradu trov
konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca pristúpil ako spoludlžník k záväzku titulom zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8400029251 zo dňa 3.6.2010 uzavretej s Priskou Rigóovou. Na základe tejto
zmluvybolposkytnutýúvervovýške1.200,-€,ktorýsadlžníkzaviazaluhradiťv36mesačnýchsplátkach
po 68,12 €. Keďže odporca porušil zmluvné podmienky, navrhovateľ si uplatnil k 1.11.2011 svoje právo
žiadaťzaplatenieceléhodlhunaraz,tedavyhlásiťokamžitúsplatnosťúveru.Dlžnúsumuvyčíslilnasumu
1.632,67 €. Odporca z dlžnej sumy nič neuhradil. Titulom náhrady trov konania si uplatnil na zaplatenie
sumu súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.

Nakoľko pobyt odporcu bol súdu napriek vykonanému rozsiahlemu zisťovaniu neznámy, súd odporcovi
uznesením č.k. 14C/383/2014-95 zo dňa19.11.2015 ustanovil na zabezpečenie ochrany práv odporcu
v konaní opatrovníčku.Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa,
opatrovníčky odporcu i právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorí sa na
pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.

Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise
- výpisu z obchodného registra navrhovateľa, oznámenia o zosplatnení, zmluvy o revolvingovom
úvere, zmluvných dojednaní, oznámenia o schválení úveru, karty klienta, doplnenia, uznesenia č.k.
14C/383/2014-23 zo dňa 15.4.2014, vyjadrenia vedľajšieho účastníka, uznesenia č.k. 14C/383/2014-95
zo dňa 19.11.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania

ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľjeobchodnáspoločnosťpodnikajúcavoblasti(okreminého)poskytovaniepôžičiekaúverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400029251 zo dňa 3.6.2010 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý

revolvingový úver vo výške 1.200,- €. Tento úver sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi 36
mesačnými splátkami po 68,12 € s lehotou splatnosti jednotlivých splátok k 28. dňu v mesiaci. Ročná
úroková sadzba bola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá vo výške 70 %, RPMN vo výške 64,99
% pri priemernej RPMN vo výške 51,49 %. Celková suma, ktorú mal odporca titulom úveru právnemu
predchodcovi navrhovateľa uhradiť bola vo výške 1.252,32 €. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania

Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Ako vyplynulo z karty
klienta titulom revolvingového úveru bola celkove čerpaná suma 1.021,40 € a zo sumy, ktorá mala
byť titulom poskytnutého úveru uhradená, bolo celkove uhradené 819,65 €. Pre neplnenie zmluvných
podmienok navrhovateľ zosplatnil poskytnutý úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400029251 ku
dňu 1.11.2011. Navrhovateľ si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 1.632,67 €.

Opatrovníčka odporcu sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám
napriek výzve súdu nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane odporcu namietal dôvodnosť podaného návrhu na začatie konania.

Poukázal na to, že posudzovaný zmluvný vzťah je vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi príslušnými
ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že suma 1.200,- €
predstavovala úverový rámec a nie odporcovi reálne poskytnutú sumu. Taktiež poukázal na absentujúcu
náležitosť zmluvy a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o
konečnej splatnosti úveru, čo spôsobuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Vo svojom podaní namietal tiež výšku dojednaného úroku vo výške 70 % ročne, ktorú výšku dojednanej
ročnej úrokovej sadzby považoval za neprimerane vysokú a toto zmluvné dojednanie pre rozpor s
dobrými mravmi za neplatné. Preto žiadal návrh zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania
titulom trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v sume vo výške 191,42 € (odmena za 2 úkony právnej
služby po 71,37 € - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, 2 x režijný paušál po 8,39 €

a náhrada DPH).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ s odporcom ako spoludlžníkom

uzavrel dňa 3.6.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400029251, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol úver vo výške úverového limitu 1.200,- €. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť 36
mesačnými splátkami po 68,12 €. Tiež mal preukázané, že titulom úveru bola čerpaná celkove suma
1.021,40 €. Z dlžnej sumy bolo titulom úverovej zmluvy uhradené 819,65 €.

I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a
táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na odporcu
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svoje obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež
režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa
vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré odporca
ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí
zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je uvedená v zmluve vo výške 64,99 %. Súd po prepočte
údaja o RPMN vychádzajúc z poskytnutej sumy, splátok a doby splatenia zistil, že RPMN mala
byť správne uvedená vo výške 70 %. Preskúmaním zmluvy súd tiež zistil, že v tejto je nesprávne

uvedený i údaj o celkovej sume, ktorú mal dlžník titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená
zmluvná odmena predstavujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo
výške 1.252,32 € hoci správne mala byť uvedená suma 3.100,32 € (86,12 € x 36 = 3.100,32 €).
Uzavretá zmluva tiež neobsahuje jasné a presné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru. Konečnásplatnosť (t.j. konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky a nakoniec ani prvej splátky) v zmluve nie
je vôbec uvedená. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú,
kde navrhovateľ vystupuje ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca ako

spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok - úverových zmluvných
podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto neobsahovala
zákonom predpísané náležitosti (termín konečnej splatnosti úveru), pričom údaj o RPMN bol uvedený
v nesprávnej výške, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., považoval

poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd považoval hodnotu RPMN uvedenú
v zmluve za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože takýmto zavádzajúcim údajom
(ktorý bol uvedený v nižšej hodnote, než bola skutočnosť) právny predchodca navrhovateľa mohol
ovplyvniť správanie odporcu a docieliť uzavretie úverovej zmluvy za podmienok, ktoré boli v skutočnosti
nevýhodnejšie, než vyplývalo z uzavretej úverovej zmluvy. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v
zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 70

%. Vychádzajúc z úrokových mier úverov zverejnených Národnou bankou Slovenka, priemerná ročná
úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v
čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, t.j. k mesiacu jún 2010 bola vo výške 12,67 % ročne.
Keďžedojednanieoročnejúrokovejsadzbeprevyšujehodnotuúrokovýchmierprekonkrétnytypúveruv
čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy viac ako päťnásobne, súd považoval dojednanie o ročnej úrokovej

sadzbe pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Keďže odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 1.021,40 €, pričom odporca vychádzajúc z navrhovateľom predloženej karty klienta už uhradil
sumu vo výške 819,65 €, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy rozdielu medzi tým, čo odporcovi právny
predchodca navrhovateľa poskytol a tým, čo odporca titulom úveru už uhradil, teda na zaplatenie sumy
201,75 € (1021,40 - 819,65 = 201,75). Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnenú sumu úroku z

omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 2.11.2011 (t.j. odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru) do zaplatenia, ku ktorému dňu už odporca bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.
Navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď vychádzal z čiastočného
úspechu oboch účastníkov v konaní. Nakoľko úspech odporcu bol v konaní väčší než úspech
navrhovateľa, odporcovi by patrila náhrada trov konania rovnajúca sa rozdielu jeho úspechu a
neúspechu v konaní, čo predstavuje 75,28 % účelne vynaložených trov konania (úspech odporcu v
rozsahu 87,64 % a neúspech odporcu v rozsahu 12,36 %). Nakoľko si odporca náhradu trov konania

neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu
si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas uplatnil celkove vo výške 191,42 €. Súd
preskúmal predložené vyčíslenia trov konania aplikujúc vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v časti uplatnenej náhrady
trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov

konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad plného úspechu odporcu v konaní. Súd tak priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 144,10 € (75,28
% zo sumy 191,42 € - pozostávajúcej z odmeny za 2 úkony právnej služby po 71,37 € (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 8,39 € (rok 2015) a náhrada DPH,
z toho 75,28 %).

Priznanú náhradu trov konania súd zaviazal zaplatiť navrhovateľa k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

Lehotu na plnenie súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.