Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213205822
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213205822.4

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Tomáš
Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. Z. P., nar. X.X.XXXX, 2. T. P., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom X. XXX, o zaplatenie 6 371,87 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne

sumu 3 518,02 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 676,66 eur od 12.9.2012 až
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 3 518,02 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a
m i e t a .

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 94,84 eur a náhradu iných trov konania vo výške 39,80 eur,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.3.2013 domáhal zaviazania oboch žalovaných na
zaplatenie sumy 6 371,87 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 916,89 eur

od 12.9.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 4.11.2009 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovaným vo
výške 6 371,87 eur. Postupca a obaja žalovaní uzavreli dňa 7.11.2003 Zmluvu č. 191920466, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Na základe uvedenej
zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, podmienky

splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pre neplnenie dohodnutých splátok postupca odstúpil
od zmluvy, pričom pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 6 371,87 eur, ktorá
pozostáva z istiny 5 916,89 eur a úroku z omeškania vo výške 454,98 eur. Žalovaný v 1. rade uznal
svoj záväzok v Dohode o uznaní záväzku.

Žalobca na výzvu súdu podaním zo 17.7.2013 a z 3.6.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol,
že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovaným úver vo výške 4 813,12 eur, ktorý mal byť
splácaný mesačnými splátkami po 63,73 eur vždy k 10. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
10.12.2003 a konečná splatnosť úveru bola 10.10.2013, z ktorých žalovaní uhradili úhrnom sumu 1
775,58 eur (podanie z 17.7.2013), resp. sumu 1 871,84 eur (podanie z 3.6.2014) s tým, že ostatná platba
žalovaných bola realizovaná 21.3.2006.Súdvsúlades§101ods.2O.s.p.pojednávalvneprítomnostiriadnepredvolanýchžalovaných avykonal
vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo veci dňa 17.10.2014 poznamenal, že žalovaný v 1.rade
podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Taktiež uviedol, že pokiaľ by súd
vo vzťahu k žalovanej v 2.rade dospel k záveru, že niektoré splátky sú premlčané, vzhľadom na dátum
podania žalobného návrhu splátky splatné od 10.3.2009 do 10.10.2013 nie sú premlčané. V danom
prípadebolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúverudňom21.8.2012.Vsúvislostistým právnyzástupca

žalobcu súdu predložil k nahliadnutiu podací hárok Slovenskej pošty o podaní doporučených zásielok
adresovaných obom žalovaným na poštovú prepravu dňa 21.8.2012 na adresu Holiare 77, Bodza.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná
o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní

v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca postupcu, mal v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade
sa jedná o právnym predchodcom postupcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu,
ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho

zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa
názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda
vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec
aplikoval ustanovenia 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, § 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o

spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, §
879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 20.11.2009 adresovanom obom žalovaným
vyplýva, že uvedená spoločnosť ako postupca každému zo žalovaných oznámila postúpenie svojej

pohľadávky z úveru č. 191920466 vo výške 6 371,87 eur v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE - uzatvorenej dňa 4.11.2009.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že medzi postupcom a oboma žalovanými bola
dňa 7.11.2003 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0191920466 za účelom vysporiadania BSM, na

základe ktorej postupca poskytol žalovaným úver vo výške 145 000,- Sk. Žalovaní sa čerpaný úver
zaviazali splatiť mesačnými splátkami po 1 920,- Sk pri úrokovej sadzbe 9,30% ročne a RPMN vo výške
10,86%, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.12.2003, splatnosť ďalších splátok k 10.
dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na10.10.2013. Poplatok za správu úveru bol
dohodnutý vo výške 100,- Sk mesačne a 2% z výšky úveru tvoril poplatok za poskytnutie úveru, ktorý

bol splatný pri podpise zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní mali119 mesačnými splátkami uhradiť
veriteľovi sumu 7 583,87 eur (119 x 63,73 €), z ktorej suma 2 770,75 € predstavuje úrok z úveru do
konečnej splatnosti úveru (119 x 63,73 € -4 813,12 € ). Žalobca v žalobnom návrhu špecifikoval žalovanú
sumu vo výške 6 371,87 tak, že táto pozostáva z istiny vo výške 5 916,89 eur a z úroku z omeškania
vo výške 454,98 eur.

Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal tvrdené odstúpenie postupcu od
úverovej zmluvy, avšak preukázal, že prípisom z 21.8.2012 oznamoval obom žalovaným vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru k 21.8.2012 s tým, že súčasne vyzýval žalovaných k úhrade sumy 6 371,87
eur do 15 dní od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca síce v konaní

preukázal podanie doporučených zásielok adresovaných obom žalovaným na poštovú prepravu dňa
21.8.2012 na adresu V. XX, X., avšak nepreukázal dátum doručenia uvedených zásielok každému zo
žalovaných, najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaní už nebývajú v obci V., ale bývajú v obci X..

Žalobca v návrhu poukazoval na dohodu o uznaní záväzku, ktorou mal žalovaný v 1. rade podľa

žalobcu uznať svoj záväzok. Súd na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú žalovaným v 1. rade v V. dňa 14.9.2011 neprihliadol. Podľa uvedenej Dohody, žalovaný ako
dlžník mal uznať čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi, ktorý vznikol
na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. , číslo zmluvy/číslozákazníka 191920466 zo dňa 7.11.2003, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 5 916,89 eur,
z (nešpecifikovaného) príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy, nákladov na inkasné konanie vo výške
150 eur.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie , ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán
aporušovanie zmluvnej slobody. Totožné ustanovenie je súčasťou platného právneho poriadku v §
4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon upresňuje aj charakteristiku
nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona považuje praktika, ktorá je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť

ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods.1 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo

môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods. 4 vyššie uvedeného zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci

skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa názoru súdu dohoda o uznaní záväzku, ktorú dňa 14.9.2011 podpísal žalovaný v 1. rade ako
dlžník, je formulár, ktorý vopred pripravil a aj vyplnil žalobca ako veriteľ. Uvedenou dohodou sa žalobca
snažil nekalým spôsobom predĺžiť premlčaciu dobu podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navyše,
uvedená dohoda ako právny úkon je nezrozumiteľná, keď uznávaný záväzok je neurčitý. Z predloženej
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevyplýva dostatočne určite a zrozumiteľne,

v akej výške žalovaný v 1. rade uznal svoj záväzok a v akom vzťahu je v dohode uvedená suma dlžnej
istiny k uznanému záväzku. Už vôbec nie je zrejmé čo predstavuje dlžná suma vo výške 5 916,89 eur
pokiaľ do podpísania uvedenej dohody bolo splatných 93 splátok, z ktorých mali žalovaní podľa tvrdenia
žalobcu uhradiť sumu 1 871,84 eur (čl. 62 súdneho spisu), nie je zrejmé v akom vzťahu je v dohode
uvedená výška dlžnej sumy istiny k istine žalovanej vo výške 6 371,87 eur, najmä keď podľa žalobcu

mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená až prípisom z 21.8.2012, pričom pôvodne bola konečná
splatnosť úveru dohodnutá k 10.10.2013, splatnosťou ostatnej, v poradí 119. splátky. Aj keď žalovaný
v 1. rade dňa 14.9.2011 podpísal žalobcom vopred pripravený a vyplnený formulár dohody o uznaní
záväzku, tento právny úkon pretože je neurčitý, nezrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ ), uzavretý v rozpore s
dobrými mravmi, nemôže mať tie následky, ktoré predpokladá ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného

zákonníka a § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu neplatnosti.

Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene oboch žalovaných námietku
premlčania vo vzťahu k splátkam splatným pred 21.3.2009 s príslušenstvom. Návrh vo veci bol súdu
doručený 21.3.2013, pričom ostatná - 119. - splátka úveru bola pôvodne splatná 10.10.2013. To

znamená, že štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka pre úhradu splátok
úveru splatných pred 21.3.2009 uplynula do podania žalobného návrhu. Žalobca napriek výzve súdu
nešpecifikoval, v ktorých splátkach bola žalovaná suma zahrnutá, resp. ktoré splátky žalovaní uhradili.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní ostatnú úhradu realizovali dňa 21.3.2006 je však zrejmé, že
žalobca žaluje viac mesačných splátok po 63,73 eur, než predstavuje suma 55 nepremlčaných splátok

splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc od 10.4.2009 do 10.10.2013.

Nárok žalobcu na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za omeškanie
žalovaných spred 21.3.2009 je taktiež premlčaný, keďže do podania žalobného návrhu uplynulažalobcovi štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo (§ 121 ods. 3 OZ). Povinnosť platiť
úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v
ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa

ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania
a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu v časti zaplatenia neuhradených splátok úveru splatných pred 21.3.2009 a ich príslušenstva
v podobe úroku z omeškania je premlčaný a titulom 55 nepremlčaných splátok úveru, splatných od
10.4.2009 do 10.10.2013, dlh žalovaných predstavuje sumu 3 505,15 eur (55 x 63,73).

Žalobca si v žalovanej sume uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 454,98 eur vyčíslený
postupcom do 4.11.2009 a uplatnil si aj nárok na 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5 916,89
eur od 12.9.2012 do zaplatenia. Za omeškanie s úhradou nepremlčaných splátok splatných 10.4.2009,
10.5.2009, 10.6.2009, 10.7.2009, 10.8.2009, 10.9.2009 a 10.10.2009 žalobcovi, s poukazom na §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 11.4.2009, § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti
uvedenýchsplátokaždo 4.11.2009,tedadodňa,doktoréhobolúrokzomeškaniavyčíslenýpostupcom.
Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 11.4.2009 bola 1,25% a k 11.5.2009 až k 11.10.2009 bola
1%. Súd s poukazom na uvedené zaviazal žalovaných aj na zaplatenie kapitalizovaného úroku z

omeškania v úhrnnej výške 12,87 eur, keď 9,25% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.4.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 3,35 eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.5.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 2,79 eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.6.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 2,30 eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.7.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 1,83 eur,9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.8.2009

do 4.11.2009 predstavuje sumu 1,35 eur,9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.9.2009 do
4.11.2009 predstavuje sumu 0,86 eur,9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.10.2009 do
4.11.2009 predstavuje sumu 0,39 eur.

S poukazom na uvedené súd žalovaných zaviazal na úhradu sumy 3 518,02 eur predstavujúcu sumu

55 dlžných nepremlčaných splátok vo výške 3 505,15 eur a sumu kapitalizovaného úroku z omeškania,
vyčísleného za omeškanie s úhradou splátok splatných v období od 10.4.2009 do 10.10.2009, a to od
prvého dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených splátok až do 4.11.2009 v úhrnnej výške 12,87 eur.

Pretože žalovaní svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením

peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil nárok na ďalší 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 5 916,89
eur od prvého dňa nasledujúceho po údajnej splatnosti predčasne zosplatnených splátok úveru, teda od
12.9.2012 do zaplatenia. Keďže do podania žalobného návrhu vo veci žalobcovi uplynula aj premlčacia
doba nároku na úrok z omeškania za oneskorenú úhradu splátok splatných pred 21.3.2009, žalobcovi
vznikol nárok na úrok z omeškania za oneskorenú úhradu splátok splatných vždy do 10. dňa v mesiaci,

počnúc splátkou splatnou od 10.4.2009, až do márneho uplynutia lehoty splatnosti ostatnej splátky
splatnej pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, teda až po splátku splatnú 10.8.2012. Žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť splátok, ktoré boli pôvodne splatné počnúc dňom 10.9.2012 až do
10.10.2013, avšak lehotu ich splatnosti určil tak, že tieto sú splatné do 15 dní od obdržania oznámenia
o mimoriadnom zosplatnení úveru. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by vyhlásenie o predčasnom

zosplatnení úveru bolo doručené žalovaným 15 dní pred 12.9.2012, od ktorého dňa si žalobca uplatnil
nárok na úrok z omeškania. Teda žalobca v konaní nepreukázal, že by si úspešne uplatnil nárok na
úhradu predčasne zosplatnených splátok úveru, splatných v ním určenej lehote splatnosti. K 12.9.2012
boli žalovaní v omeškaní s úhradou 42 splátok splatných od 10.4.2009 do 10.9.2012 vo výške 2 676,66
eur. K 12.9.2012 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na

úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, avšak len zo sumy skutočne dlžných a splatných
splátok vo výške 2 676,66 eur. Súd nárok žalobcu na úrok z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (55,21%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a úroku
z omeškania je úspechom žalovaných (44,79), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o

náhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.tak,ževkonaníčiastočneúspešnémužalobcovi
priznal z účelne vynaložených trov konania 10,42%. Zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške382,-eursúdžalobcovipriznalinétrovykonaniavovýške39,80eur,titulomnáhradytrovprávneho
zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.(prevzatie zastúpenia z 25.2.2013, písomné podanie z 7.3.2013, účasť na pojednávaní dňa 17.10.2014)
po 220,74 eur za úkon, režijný paušál za dva úkony z roku 2013 vo výške 2 x 7,81 eur, za úkon z roku
2014 vo výške 8,04 eur, polovica náhrady za stratu času cestou na pojednávanie dňa 17.10.2014 na

trase Bratislava - Komárno a späť za celkovo 6 polhodín po 13,40 eur vo výške 40,20 eur, polovica
cestovných výdavkov na trase Bratislava - Komárno a späť dňa 17.10.2014 v dĺžke 252 km pri jednej
obojsmernej ceste vozidlom ŠKODA SUPERB, EČV: X pri spotrebe 5,3/100 km a priemernej cene
motorovej nafty 1,40 €/l vo výške 32,41 eur /(252 x 0,183) + [(5,3 : 100) x (252 x 1,40)]/ : 2, ako aj 20%
DPH (151,70 eur), súd čiastočne úspešnému žalobcovi priznal 10,42%, teda sumu 94,84 eur. Náhrada

trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.