Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613202963
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613202963.1

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Praha - Nové Město,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Q. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 1.999 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5C/100/2013-54 zo dňa 29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.999 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy
2.096,38 eur od 28.6.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 2.096,38 eur
od 9.9.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 6,99 eur, náhradu trov právneho zastúpenia

a náhradu trov konania. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu
sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie
právnehoporiadkuSRvsúlades§10a§11Zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu
účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná

nebola. Súd mal z originálu vlastnej zmenky preukázané, že zmenka obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku, Číslo zmluvy: 201800190, Miesto vystavenia: v Šaštíne Strážach,
Dátum vystavenia 5. januára 2010, Zmenková suma: 2096,38 eur, Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislavasumu2096,38eurzmenkovýúrok0,25%denneod 28.júna2010“,Splatné:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia", Meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu. Na rube
zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa. Súd z
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa
nebolpodanýdôvodne.Znávrhumalovyplynúť,žepredloženázmenkajevistazmenkou.Súdpreskúmal
zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené
dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj

splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku
pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie
lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť
o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal
správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý
jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videniea do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na čl. I § 33 ods.
2 Zákona o zmenkách a šekoch. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa
uplatňujeprísnyformalizmus,apretosúdspoukazomnazistenéskutočnostidospelkzáveru,žezmenka

predložená navrhovateľom je neplatná. K vydaniu samotného zmenkového a šekového platobného
rozkazu pred nariadením pojednávania je potrebné uviesť toľko, že Okresný súd Senica po doručení
žaloby a preskúmaní jej obsahu dospel k záveru že príslušným na konanie je podľa § 10 ods. 2 písm. b)
Zákona č. 371/2004 Z.z. s poukazom na § 104a ods. 1 O.s.p. Okresný súd Trnava, pretože predmetom
konania je plnenie zo zmenky. Krajský súd Trnava uznesením č.k. 23Ncb/70/2013-19 zo dňa 8.7.2013

vyslovil okrem iného, že na konanie je príslušný Okresný súd Senica. Okresný súd Senica s poukazom
na § 10 ods. 2 písm. b) Zákona č. 371/2004 Z.z. a s poukazom na § 104a ods. 1 O.s.p. nie je príslušný na
vydaniezmenkovéhoašekovéhoplatobnéhorozkazu,nakoľkotátopríslušnosťjevSlovenskejrepublike
danáhorecitovanýmzákonom.Jezrejmé,žepôvodnýmajiteľzmenky,ktorýmjespoločnosťPohotovosť,
s.r.o., vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania spotrebiteľských úverov na
území Slovenskej republiky, pričom zmenka v tomto prípade má zabezpečovací charakter k pôvodnému

právnemu vzťahu, ktorý má povahu vzťahu spotrebiteľského. A preto i napriek tomu, že navrhovateľ
súdu nepredložil zmluvu, ktorou vznikol medzi účastníkmi (základný) zmluvný vzťah, a ktorá bola
zabezpečená predloženou zmenkou, považuje súd tento vzťah za vzťah spotrebiteľský. S poukazom na
skutočnosti uvedené zhora súd dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ svoj nárok
uplatňuje je neplatná a súčasne zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, k úhrade

ktorého sa odporca v zmenke zaviazal, spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a
odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že odporcovi,
s poukazom na obsah spisu, žiadne trovy nevznikli a ani si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., že sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Rozhodnutie
je podľa odvolateľa prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.
Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd nárok zamietol. Prvostupňový súd dospel k
záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného

rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatíme za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V tej súvislosti poukázal odvolateľ na článok
I § 33 ZZŠ a, že je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti
„pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, tzn. zmenky
zaplatenej na videnie s poukazom na článok I § 34 ods. 1 ZZŠ poukázal na to, že na zmenke je uvedené

„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ a pri jazykovom výklade je celkom zrejmý
význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné
vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia. To znamená, že
uvedený údaj vymedzuje časový úsek od kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím štyroch rokov od
vystavenia) má byť zmenka predložená na zaplatenie. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v

údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do“ a to tak, že údaj by
mal znieť: „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. Toto nemá žiadnu oporu v
jazykovom výklade obsahu slov aj bez uvedenia predložky do. Preto údaje „zaplatíme za túto zmenku
pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia “, pretože ide o dva rozličné údaje z dvomi rozdielnymi významami. 1. určuje údaj o zročnosti

zmenky a 2. určuje obdobie, v rámci, ktorého môže byť zmenka predložená na platenie s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Obdo 59/2010 ako uvádza prvostupňový súd, že
zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené dva rozdielne údaje splatnosti, a to na „videnie“ a „do dvoch
rokov od vystavenia“, k tomu odvolateľ poukázal, že nie je prípustné, aby v zmysle článku I § 33 ZZŠ
boli v jednej a tej istine uvedené dva rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto vyrobili listinu vnútorne

rozpornou čo má za následok jej ničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu
vyplýva, že na liste neboli uvedené dva rozdielne údaje splatnosti a to „splatná na videnie“ tzn. vista
zmenka, a zároveň „splatná do dvoch rokov od vystavenia“ tzn. datozmenka. V tom prípade krajský
súd plní práva ako odvolací súd správne skonštatoval, že je zmenka ničotná (neplatná). Touto otázkousa však najvyšší súd vo svojom v odôvodnení nezaoberal . V danej veci však ide o inú skutkovú situáciu,
pretože je uvedený údaj splatnosti: „na videnie“, avšak iný údaj: „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia“ nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle článku I § 33 ods. 1 ZZŠ , ale ide o údaj

predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle článku I § 34 ods. 1 ZZŠ, čo jednoznačne
vyplýva z jazykového textu „na platenie predložiť...“. Preto týmto judikátom najvyššieho súdu nemožno
argumentovať. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013
21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu. Navrhol preto zmeniť rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa

žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania vo výške 91,29 eur bez DPH za podané odvolanie a 8,04
eur bez DPH za režijný paušál.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávne právne
posúdený tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne tým zistil skutkový
stav, je tým nezrozumiteľný, čím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9
posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v zmysle neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať: 1 zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje: označenie,
že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno
toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28.04.2009,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III . ÚS 63/06).

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu
k nesprávnemu výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho
prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu

Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy,
ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne,

a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle Zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich
hľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať
pred súdom.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.

Odvolanie podané žalobcom v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a § 201 O.s.p.
je tak dôvodné.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenka je neplatná za správny. Zo
zmenky predloženej žalobcom vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri

predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového
a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa
§ 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení
v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,

a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takého
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej
viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť

túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka
možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným bola uzavretá
úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť

zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani
splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom
práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú
výšku sumy, s ktorou žalovaný meškal ku dňu splatnosti zmenky. Žalobca žiadal priznať uplatnenú

pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom. Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako „cezhraničné“,
t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj súd prvého

stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti súdov a
tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, musia uplatňovať
pravidlá ustanovené v nariadení Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však nemusí

byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od toho,
ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich sa
rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že žalobca si v konaní uplatnil
zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a
na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu
jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo
Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého
stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho

poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to,
že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodný majiteľ zmenky je
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na území Slovenskej republiky, žalobca ako majiteľ zmenky
je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na
zmenke však nie je jeho podpis, čím potom spôsobilosť žalovaného a indosanta - prvého majiteľa

zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovaného ako vystaviteľa
zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje
taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 Bratislava, atď“. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky
vychádza v Českej republike i v Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je zákon

č.191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový.

V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkouneúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc, tak, ako
keby bola táto listiny od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením

sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje
preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená. Pri vystavení blankozmenky nie je možné
určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v
rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku

je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju
ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák.
upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto
zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie
od dátumu, kedy bolo možno najskôr zmenku predložiť na platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu
vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vistazmenka,ktorénemajúpriichvystavenísplatnosťexaktnestanovenú,zdôvodu,žetátojezávislána
majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 ZZŠ. V zmenke predloženej žalobcom
je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla určené dňom

vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj
iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší než je dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona
zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy sa zmenková suma
úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods. 1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods. 2 Zákona zmenkového
a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až do

zaplatenia, t. j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca,
pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,

odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť, že z judikatúry
Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Na

prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom.
Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania

a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly
a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez
ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuječiastku2000eurvčasedoručeniažalobnéhoformuláranasúd(článok2ods.1).Nariadenie
nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na

strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4 odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva,
že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár
návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené
doplňujúce informácie alebo doklady, alebo vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd

k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár
návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť návrhu sa posudzujú podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciachs nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo
vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné

v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže

súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného

nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená. Tieto skutočnosti boli konštatované aj v Spoločnom stanovisku NS SR z 20. októbra
2015 ( Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu

súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa R 93/2015).

Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou

všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj
cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť
všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v
tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,
kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd

musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a
povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody
sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za
tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené
niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú

zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je
možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností
vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských
vzťahoch v období do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez

ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne.

Ak teda žalobkyňa ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doložila zmenku, platí (podľa záverov
vyššie citovaného Spoločného stanoviska NS SR z 20. októbra 2015) bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý žalobkyňa použila, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie

konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ a 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z

vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje .

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.) a v závislosti na vyššie uvedenom zvoliť ďalší postup. Zapomociusmerneníplynúcichzpodanéhovýkladukomunitárnehoprávabudejehopovinnosťouopätovne
vec posúdiť, podľa potreby a prípadnej ďalšej procesnej aktivity účastníkov zvážiť potrebu doplnenia
dokazovania, výsledky celého konania náležite zhodnotiť (§ 132 O.s.p.) a v rámci nového rozhodnutia

rozhodnúť aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
3:0

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.