Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217868
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115217868.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: E.. H.
A., nar.: XX.X.XXXX, bytom: M. XX, XXX XX Z., občan SR, v zastúpení: JUDr. Monikou Marjanovič,
advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie

bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý ustanovuje
poplatok215,75€zaslužbuspočívajúcuvmožnostiodkladusplatnostimaximálne3akýchkoľveksplátok
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.029,92 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 342,86 €, a to k rukám
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Monike Marjanovič, advokátke, Urbánkova 6, 040 01 Košice, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 161 €, na účet Okresného súdu Košice
I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.7.2015 domáhal, aby súd určil, že poplatok
215,75 € za služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný vydať mu bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.029,92 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žiadal priznať aj náhradu trov

konania spočívajúcich v úhrade trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom
na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2011.
Na základe jeho žiadosti mu bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.500 €, počet splátok 42 s

mesačnou splátkou 80,37 €. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavovala sumu 3.375,54
€. Žalovaný od sumy 1.500 € odpočítal sumu 215,75 € ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl.
8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby. Jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu vo výške 112,08 €. Popri úroku 70,01 %, tak ide o
ďalšie plnenie v neprimeranej výške. Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť
odkladu splátok podľa bodu 8.1 a odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena

tejto služby v rozsahu 14,38 % z výšky úveru neprijateľná. Neprijateľná by bola v takejto sadzbe aj z
výšky odložených splátok a nieto ešte ako 14,38 % z výšky úveru. Žalobca ako spotrebiteľ ešte aninevyužil takúto službu a už ju zaplatil. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny
tejto služby (14,38 % za odklad splátok) ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto
vedľajšej služby (služba žiadna - poplatok 215,75 €). Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a

pritom službu ani neposkytol. Žalovaný žalobcovi skutočne poskytol úver vo výške 1.284,25 €, pričom
schválená výška úveru bola 1.500 €. V zmluve bola uvedená výška RPMN: 66,37 % a ročná úroková
sadzbavovýške70,01%.Žalobcakudňupodaniažalobnéhonávrhuuhradilžalovanémusumu2.314,17
€. Už na prvý pohľad ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú
odplatu za úver. Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval NS SR v rozsudku

5 Cdo 26/2011. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru (70,01 %), pričom úrokové miery
(stanovené Národnou bankou Slovenska) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so
splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov, v apríli 2011 boli vo výške 12,88 %. Z uvedeného je zrejmé, že
úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší. Žalobca poukázal na to, že dohoda
o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a medzi nimi pod písm. f) je uvedená
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod
písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom splatnosti spotrebiteľského úveru.
Zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona nemyslel

len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa písm. k),
kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru.
V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k) citovaného
zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Uvedené nedostatky spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. b) citovaného
zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti
s neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovaného o
sumu 1.029,92 €. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v júli 2015, žaloba bola podaná v
júli 2015, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba začala

plynúť od 03.09.2013 (dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Subjektívna 2-ročná doba, ako
aj objektívna 3-ročná premlčacia doba boli zachované. Žalobca poukázal aj na rozsudok KS Prešov
sp.zn.: 3Co/151/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 1484/2004, rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co 401/2012. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
i), § 53 ods. 5, 54 ods. 1 OZ, § 80 písm. c) O.s.p., § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007, článok 2 písm. a) Smernice 93/13 EHS, článok 3 ods. 1 Smernice, článok 6 ods.
1 Smernice, poukázal aj na rozsudok v spojených prípadoch Oceano grupo editoriale Godard čl. 61,
Mostaza Claro čl. 25-28, Pannon, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10, čl. 49-51 a poukázal aj na § 3
ods. 3 a § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 153 ods. 4 O.s.p. . Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadal vyhovieť žalobe tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto žalobného návrhu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.10.2015 kedy uviedol, že napáda dôvodnosť žaloby
v celom rozsahu, ktorú navrhuje zamietnuť z dôvodu:
a) rozporu tvrdení žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka,

b) rozporu podanej žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka,
c) premlčania nárokov, ktorých sa podanou žalobou žalobca domáha.
Výška poplatku je otázkou, ktorá je z posudzovania ako prijateľnej či neprijateľnej podmienky ex lege
vylúčená. V súvislosti s posudzovaním prijateľnosti dohody o cene za plnenie a rovnako aj predmetu

plnenia podľa Dohody o poskytnutí služby žalovaný tvrdí, že ide o zložky vylúčené z testu neprijateľnosti.
Na zdôvodnenie je možné uviesť dva základné dôvody:
a) Prvý dôvod tvorí odpoveď na to, čo predstavuje predmet plnenia a cenu plnenia podľa Dohody o
poskytnutí služby. Pri posúdení toho, čo je essentialia negotii tejto dohody je zrejmé, že bez uvedených
zložiek by Dohoda o poskytnutí služby nemohla vzniknúť. Predmet plnenia vyjadruje právo spotrebiteľa

svojím rozhodnutím využiť odklad splatnosti splátok. Cena tohto plnenia je preto vylúčená z testu
neprijateľnosti, lebo je vyjadrením ekonomickej stránky (výhodnosti či nevýhodnosti). Dohoda pritom
nevznikla zaradením do nejakého formuláru a jeho podpisom ako celku. Dohoda vzniká samostatným
uzavretím.b) Druhý dôvod spočíva aj v eventuálnom posudzovaní dohody o poskytnutí služby a jej úpravy ako
vedľajšieho predmetu plnenia. Na úvod žalovaný síce podotýka, že tomuto posudzovaniu bráni spôsob
vzniku dohody o poskytnutí služby. Ten nie je automaticky spojený s úverovou zmluvou, ale vzniká

samostatne.
Avšak aj pri takomto postupe posudzovania platí stále pravidlo o predmete a cene plnenia. Csach v
publikácii Štandardné zmluvy (str. 221 a 222) uvádza, že primárne sa otázky vedľajšieho plnenia riešia
v rámci testu inkorporácie, kedy by sa tieto klauzuly nemali stať v dôsledku nedostatočnej inkorporácie
súčasťou zmluvného dojednania. Inak by na kontrolu klauzuly týkajúce sa vedľajšieho predmetu plnenia

malo platiť to isté ako pre hlavný predmet. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa platí za niečo čo ešte nebolo
„dodané“, žalobca ho nesprávne uvádza. Dodanie plnenia žalobcovi spočíva v nadobudnutí práva na
odklad splatnosti. Zároveň však je zrejmé, že žalobcovo tvrdenie nesmeruje voči výške ceny (odplaty
podľa dohody o poskytnutí služby), ale voči podmienkam výkonu takto nadobudnutého práva na základy
dohody. Nie však jeho obsahu a ceny zaň. Posudzovanie určitého ustanovenia ako neprijateľného na
základe ekonomického aspektu je v rozpore so zákonom. Cena ako ekonomická veličina, rovnako ako

aj predmet plnenia, sú totiž kategórie, ktoré nespôsobujú nerovnováhu v právach strán podľa uzavretej
dohody. Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienky pre
vznik zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere
respektíve že bola vopred formulovaná žalovaným neznamená v zmysle právnej úpravy automaticky
ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právnv úkon. Pojem „individuálny“ znamená

nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť
spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho,
aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na
základejehovlastnéhorozhodnutiaatotorozhodnutienemávplyvnamožnosťuzavrieť(vtomtoprípade)
úverovú zmluvu za takých podmienok, ako keby podmienku akceptoval. Za individuálne dojednané

klauzuly by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané (na obsah ktorých mal
spotrebiteľ skutočný vplyv), ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na
zmenu ich obsahu (teda ktoré sa mohli stať súčasťou vzájomných vzťahov, ale ani nemuseli). Ak by
sa teda mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, potom je na mieste záver, že ide o každé
také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce

vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho,
aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod..
Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom, a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o
úvere a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Ustanovenie 8.6
Dohody je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej

zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento
fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník
podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby.
To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie

Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie
dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich.
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Údaj o konečnej
splatnosti úveru sa uvádza v súčasti uzavretej úverovej zmluvy - oznámenie o schválení úveru dlžníkovi.

Oznámenie o schválení úveru tvorí podľa vôle strán neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva obsahuje
určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky, kedy sa v nej uvádza aká je
výška splátky, počet splátok a ktorý deň v mesiaci je príslušná splátka splatnou. Vymedzenie uvedenej
náležitosti zodpovedá ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Nie je z podanej žaloby
zrejmé, na základe čoho sa žalobca domáha popretia a určenia neplatnosti vlastného prejavu vôle

(spočívajúceho v uzavretí zmluvy). Konanie žalobcu je v rozpore s princípmi občianskeho práva, a to
zákazu nemo nemo turpitudinem suam allegans auditur, teda nikto sa nemôže dovolávať prospechu
z toho, že sám konal v rozpore so zákonom. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdí rozpor zmluvy so
zákonom v časti o úroku, potom tento rozpor by sa (keďže zmluva je dvojstranný právny úkon) musel
vzťahovať aj na jeho vlastné konanie a takýto rozpor by bol pričítateľný aj žalobcovi. Otázka odplaty

nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Zákonodarca pri
zavedení regulácie sa zameral na to, aby obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičanie peňažných
prostriedkov. Teda, nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty (ako širšieho pojmu, kam boli a
sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia v súvislosti s prenechaním peňažných prostriedkov na dočasnéužívanie). Použitie úrokovej sadzby banky na porovnávanie bez zohľadnenia toho, že banka má aj
ďalšie „formy“ odplaty za požičanie tých istých prostriedkov je preto nesprávne. Výška odplaty za úver
poskytnutýnazákladespotrebiteľskejzmluvybolakudňu07.04.2011výslovneregulovaná,atovzmysle

ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Pri porovnávaní
sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem
poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne.
Výška priemernej odplaty podľa údajov určených Ministerstvom financií Slovenskej republiky bola 45,11
%.Tútohodnotuodplatadohodnutávzmluveneprevyšovalapodstatnýmspôsobom.Spôsobhodnotenia

dojednania o výške odplaty ako rozpornej s dobrými mravmi odporuje podstate úpravy rozporu právneho
úkonu s dobrými mravmi. Účastníci konania sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov.
Zmluvne prejavenej vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd - pri pochybnostiach o výške
úrokov a teda čo je už podstatné prevýšenie - určil aká výška je primeraná, aká už nie (čo žalovaný
vylučuje) a na základe takého posúdenia rozhodol. Taký postup by mal pritom oporu aj v ust. § 502
Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda

o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere.
Z právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov
za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Žalovaný poukázal na

rozsudok KS v Prešove, sp.zn.: 3Co 67/2008.

Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 8.2.2016 kedy uviedol, že Dohoda o
poskytnutíslužbyvbode8bod8.1.Žiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2011 (ďalej len „zmluva“) spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a

povinností jej účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný totiž žalobcovi strhol z úveru poplatok
za to, ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok, pričom by však musel splniť ďalšie
podmienky (stanovenú dobu práceneschopnosti alebo skončenie pracovného pomeru), ale mohol by mu
povoliť odklad maximálne troch splátok. Nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky.
Posudzuje sa totiž nie cena, jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má

platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne. Žalobca zotrval v
argumentácii ohľadom obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uviedol, že zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala písomné obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka záväzkovo
právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných

splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 7.4.2011 Zmluva o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi čiastku úveru, úverový limit 1.500 €,
splatnosťúveru(početsplátok/splatnosť-deňvmesiaci):42/26,mesačnásplátka(vrátaneúrokov):80,37
€, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver+úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.375,54,
RPMN za úver: 66,37 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná RPMN za úver: 44,86 %,
poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j.

revolving+úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.928,88, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu: 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,11 %, ročná úroková sadzba úrokov z
omeškania: 9 %.

V zmysle článku 8 Dohody o poskytnutí služby, bodu 8.1. predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby

je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti

odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 € v prípade, ak bude dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu
dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.V zmysle bodu 8.4 odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia
tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to

pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia
úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli

na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi na zaplatenie doplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.

Na túto dohodu o poskytnutí služby sa vzťahujú aj nasledovné ustanovenia Zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy: čl. 15, čl. 18.1., 18.2., 18.5., 18.6..

Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 7.4.2011 súd zistil rovnaké údaje ako bolo uvedené v Zmluve o revolvingovom úvere, kedy však bol

navyše uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru: 26.5.2011 a dátum splatnosti poslednej splátky
úveru: 26.10.2014, ako aj schválená výška revolvingu a zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní
revolvingu: 902,92 €, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 80,37 €, taktiež celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.375,54 €, odplata za
poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby: 215,75 €, ako aj dátum

nadobudnutia platnosti Zmluvy o revolvingovom úvere a účinnosti Zmluvvy o revolvingovom úvere dňa
7.4.2011. Uvedené Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je podpísané iba žalovaným.

Z karty klienta č. XXXXXXXXXX súd zistil, že u žalovaného nominálna výška úveru mala byť 3.375,54 €,
dĺžka úveru: 42 (zrejme mesiacov), nominály celkom: 3.591,29 €, dátum žiadosti: 6.4.2011, poskytnutá

čiastka: 1.500 €, dátum popisu klientom: 6.4.2011, dátum vyplatenia: 7.4.2011, vyplatená čiastka vrátane
revolvingov: 1.284,25 €, splatené: 2.314,17 €, zostáva doplatiť: 1.061,37 €, dátum uplatnenia: 1.5.2014,
dlh ku dňu žaloby t.j. 25.6.2014: 14.061,37 €, poplatok rozhodcu: 31,80 €, poplatok právnika: 250,02 €,
žalovaná pohľadávka: 1.061,37 €.

V konaní vypovedal žalobca, kedy uviedol, že u žalovaného bol niekoľkokrát a vždy to bolo rovnaké,
dokonca tam boli aj tí istí ľudia. Vzhľadom k tomu, že mal v tom čase nejakú poruchu na aute, čo
predstavovalo uňho väčší výdavok, ktorý bolo treba jednorázovo uskutočniť, nič iné mu neostávalo, len
si požičať, prípadne zobrať úver. Preto išiel do Profi Creditu a opätovne sa stretol s tou istou ženou, s
ktorou vždy pri stretnutiach v Profi Credite jednal. Aj tentokrát došlo k veľmi krátkemu zhodnoteniu, o

čo ide a čo chce a potom nasledovalo už len vypísanie dokladov. Pretože podstatnou časťou celého
rokovania je vypísanie dokladov a záleží to od toho konkrétneho obchodného zástupcu, aký je rýchly, ale
nikdytoniejekratšienež25-30minút.Následnenatomuobchodnýzástupcapredložilasi7kspapierov
na sebe uložených a ukázal mu len miesto, kde má podpísať jedno za druhým. Keď sa toto skončilo,
všetko bolo dohodnuté a nebola reč o žiadnom 70 % úroku alebo o nejakom rozhodcovskom konaní.

Obchodný zástupca ho neinformoval konkrétne o výške úrokovej sadzby, resp. aká bude celková suma,
ktorú bude nutné splatiť naspäť žalovanému. Žalobca uviedol, že nemal ani priestor na naštudovanie
týchto dokumentov, ktoré mu boli predložené k podpísaniu, pretože ani jeden z tých papierov nemohol
prečítať priamo na mieste, pretože keď mu ich zástupkyňa predložila, bola od neho požadovaná ihneď
aktivita podpísať tieto papiere a tým sa všetko skončilo. Žalobca potvrdil, že mu žalovaný nevyplatil

sumu 1.500 €, ale sumu nižšiu.

Žalovaný v konaní predložil tabuľku súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 2.štvrťrok 2011, stav ku dňu 30.6.2011, kedy pri ostatných spotrebiteľských úveroch
neuvedených v riadku 1 až 5, vo výške do 1.500 € vrátane, je RPMN 45,11 %.

Žiadne ďalšie dôkazy žalobca, ako ani žalovaný v konaní nepredložili.Súd vyhodnotil dokazovanie jednotlivo, vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne vec uzatvoril
nasledovne:

Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 7.4.2011 k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
upravenej zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách, účinného do
30.11.2011, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere
špeciality.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej
úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda

úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi
tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník,
3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku
neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom
slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď
nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa
však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Súd na základe predložených listinných dôkazov ako predbežnú otázku posudzoval a podrobil

sudcovskej kontrole predmetnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2011, na základe ktorej mal
žalovaný poskytnúť žalobcovi sumu 1.500 €, ako schválený revolvingový úver. Ako je zrejmé z
predložených dôkazov a najmä karty klienta, žalobcovi nebola poskytnutá prisľúbená suma a suma
uvedená v zmluve 1.500 €, ale vyplatená mu bola len čiastka 1.284,25 €, na ktorú žalobca učinil úhrady
v celkovej výške 2.314,17 €.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinný do 30.11.2011 (ďalej len „citovaný zákon“), tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 citovaného zákona, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmäna finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 10 citovaného zákona, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa§53ods.13citovanéhozákona,zaneprijateľnúpodmienkupodľaodseku4písm.i)sanepovažuje
podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne

informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,

a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

Podľa § 53a ods. 1 citovaného zákona, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods. 2 citovaného zákona, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa§54ods.1citovanéhozákona,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 citovaného zákona, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Popreskúmanívšetkýchnáležitostípredmetnejzmluvy,akopredbežnúotázkusúdriešil,čitátoobsahuje
všetky obligatórne náležitosti s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z., účinný do 30.11.2011 (t.j. účinný
ku dňu uzavretia danej zmluvy o revolvingovom úvere), kedy posudzujúc obsah danej zmluvy o
spotrebiteľskomúveredospelkzáveru,žetátoneobsahujevšetkynáležitostipodľa §9ods.2citovaného
zákona a preto je podľa § 11 ods. 1 nutné považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov.

Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, kedy v zmluve bolo uvedené
len počet splátok 42, nie doba trvania zmluvy a zároveň termín konečnej splatnosti úveru nebol vôbec
označený. Uvedené skutočnosti boli vyznačené až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
zmluva o revolvingovom úvere č. 8500003556, avšak tento dokument nebol žalobcom podpísaný a nie

je možné konštatovať, že tento bol jemu doručený, resp. či sa s ním žalobca vôbec oboznámil. Táto
listina nie je súčasťou zmluvy a preto na ňu nie je možné nahliadať, že uvedené detaily o poskytnutom
úvere sú obsahom zmluvy.Ďalej súd mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, kedy v zmluve je len jeden údaj o výške splátky 80,37 € (vrátane úrokov) mesačne a
teda z toho je nutné konštatovať, že táto mesačná splátka zahŕňa istinu, ako aj ďalšie poplatky v podobe
úroku a tak je nutné konštatovať, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako to zákon vyžaduje.

Súd sa pri posudzovaní týchto náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere nepriklonil k argumentácii

žalovaného a mal za to, že tento nedodržal potrebnú formu exaktného vyjadrenia presných náležitostí
zmluvy tak, ako vyžaduje zákon a vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť súd predbežne právne
uzavrel, že daný úver v zmysle § 11 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách
je úverom bezúročným a bez poplatkov.

Ďalej súd dospel k záveru, že zmluva síce obsahuje úrokovú sadzbu 70,01 %, resp. ročnú úrokovú

sadzbu revolvingu 76,21 %, avšak túto pre rozpor s dobrými mravmi súd považoval za neplatnú.
Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov. Súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk
pri stave úveroch v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a ostatných od 1 do 5 rokov predstavuje

v apríli 2011 12,88 % pri stave úverov a pri nových obchodoch je to 9,89 %. Aj za predpokladu, že by
žalovaný požadoval 100 % navýšenie napríklad kvôli tomu, že nebolo poskytnuté zabezpečenie a že
úver bol poskytnutý ihneď, v hotovosti, k rukám žalobcovi, tak zo sumy vyplatenej 1.284,25 €, resp.
sumy uvedenej v zmluve o revolvingovom úvere ako poskytnutej čiastky 1.500 €, aj pri dvojnásobnej
úrokovej sadzbe a dobe splácania 42 mesiacov by žalobca nezaplatil takú sumu ako vlastne učinil, ale

oveľa nižšiu.

Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú
úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška
zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o

výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti
dojednania.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti

účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej
praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách

sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných
pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty, a ktorý peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou preto odporujúcou dobrým mravom je
taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek (rozsudok NS SR z 26.4.2012 - 5Cdo 26/2011).

V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za
užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným

(obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov,
ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruobvyklúvčaseichdojednaniastanovenúnajmäsprihliadnutím
na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inakneriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v
takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku z 13.3.1990 (AZ: XI ZR 252/89) vyhlásil
úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za

nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Z rakúskej a švajčiarskej judikatúry:
K § 879 ABGB ods.2 č.4

Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy,
ak niekto využije (pozn. prekl. v zmysle vykoristí) ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť,
neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za
poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu
k plneniu v nápadnom nepomere.

4Ob505/64 - Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zakázanej časti.
3Ob592/77 - Znak skutkovej podstaty vykorisťovania predpokladá, že úžerník využije k svojmu
obohateniu situáciu, ktorú nemusel sám spôsobiť, o ktorej však vedel alebo musel vedieť rovnako ako
o nepomere plnenia a protiplnenia.

Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými
mravmi (rozs. NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu
úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad
dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (rozs. KS v Prešove 3Co 3/2011).

Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20,
číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č.
45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658
ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky
v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa

priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška
dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a
teóriou),žezásadazmluvnejvoľnostivsúkromnompráveniejeabsolútnaanachádzasvojeobmedzenie

(z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.
Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom
zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti
v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých
mravov úzkosúvisísdoktrínouoneprípustnom,resp.neprimeranomznevýhodnenízaloženomprávnym

úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim
spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.V zmluve bola teda dojednaná úroková miera vo výške 70,01 % resp. pri revolvingu 76,21 % ročne,
pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam,
predstavovala v priemere okolo 9,89 - 12,88 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je

niekoľkonásobne vyššia je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžeru
a vadnosti právneho úkonu, úrok vo výške cca 68-70% ročne podstatnou a absolútne neprimeranou
mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky vo viac ako 6-násobnej
výške, ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami.
Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.

Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak
je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem,
dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika
zohľadňujeprivyhodnocovanívadnostiprávnehoúkonu.Veriteľmusípočítaťsnásledkamipripodcenení
bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov

o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré
si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené
nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či
tzv. odplaty.

Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie súd považuje dohodnutie vyššie uvedenej úrokovej sadzby
70,01 %, resp. úrokovej sadzby revolvingu 76,21 % pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 1.500
€ na obdobie 42 mesiacov za neprimerané, úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom
dôsledku za neplatné.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prejudiciálne uzavrel, že zmluva minimálne v
časti úroku, úrokovej sadzby je neplatná, nakoľko je absolútne v rozpore s dobrými mravmi dojednaná
a ostatné náležitosti sú uvedené neurčito, nezrozumiteľne, resp. neplatne a preto s poukazom na
§ 39 Občianskeho zákonníka považoval súd zmluvu za neplatnú a následne z tejto skutočnosti pri
rozhodovaní o veci aj vychádzal. Nakoľko súd predbežne uzavrel a mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že žalobcovi bolo vyplatených len 1.284,25 €, na ktorú sumu učinil on úhrady vo výške
2.314,17 €, súd mal za to, že v sume rozdielu 1.029,92 € došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žalovaný v konaní tvrdil, že oznámenie o konečnej splatnosti úveru sa uvádza v oznámení o schválení
úveru dlžníkovi, ako aj ostatné náležitosti tam uvedené a tieto tvoria podľa vôle strán neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. S týmto názorom sa súd nestotožnil, nakoľko z predložených listinných dôkazov, ako

aj z výsluchu žalobcu mal za to, že k podpisu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere došlo bez
akéhokoľvek vysvetlenia zmluvných podmienok zo strany obchodného zástupcu žalovaného, kedy
tento len predpripravil potrebné písomnosti a tieto dal následne žalobcovi podpísať bez možnosti
oboznámenia sa s ich obsahom s tým, že mu len ukázal v rýchlosti, kde má dané písomnosti žalobca
podpísať. Aj v prípade, ak by oznámenie o schválení úveru bolo podpísané žalobcom (čo však

nebolo), súd by takýto podpis nemohol vyhodnotiť za jednoznačne prejavenú vôľu žalobcu pristúpiť
na podmienky a náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú definované, nakoľko k podpisu všetkých listín
súvisiacich s uzavretým revolvingovým úverom došlo vo veľmi krátkom časovom slede, bez možnosti
sa oboznámenia s predmetnou zmluvou a v podstate žalobcovi bol vnútený podpis na písomnostiachžalovaného, kedy mu boli označené rukou obchodného zástupcu kolónky, kde má vyznačiť svoj podpis.
Nakoľko žalobca ako starší človek, bez právneho vzdelania, v podstate vo finančnej tiesni zabezpečiť
si finančné prostriedky na opravu motorového vozidla danú zmluvu o revolvingovom podpísal, avšak

jednoznačne nepodpísal oznámenie o schválení úveru a teda nemožno tvrdiť, že je podľa vôle strán
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Ak žalovaný poukazoval, že výška priemernej odplaty podľa údajov určených Ministerstvom financií
Slovenskejrepublikybola45,11%včaseuzavretiatejtozmluvy,súdlenkonštatuje,žesajednáoúdajeo

RPMN, t.j. jedná sa o ročnú percentuálnu mieru nákladov a túto nemožno stotožňovať s ročnou úrokovou
sadzbou. Vzhľadom na uvedené súd k argumentácii žalovaného v tomto smere neprihliadol.

Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti,
čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.Podľaustanovenia§4ods.8tohtoprávnehopredpisupredávajúcinesmiekonaťvrozpores
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej
obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede pretlačeného
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva a to dohoda o poskytnutí služby. V prípade
dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný

túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom
uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto
je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Vo veci sa nedá stotožniť s tvrdením, podľa ktorého ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
vylučuje aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,
ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančnýchinštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov
upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

V druhej časti rozsudku sa súd musel vysporiadať aj s otázkou neprijateľnosti podmienky dohodnutej v
článku 8, bod 8.1. predmetnej zmluvy, kedy súd mal za to, aj s poukazom na vyššie citované, že táto

dohoda o poskytnutí služby bola len vnúteným právnym úkonom pre žalobcu, kedy tento vlastne ani
nemal riadne poskytnutú informáciu, že uzatvára ešte ďalšiu dohodu o poskytnutí nejakej služby a už
vôbec nie o poskytnutí služby v zmysle bodu 8.1. za tzv. možnosť odkladu splátok v budúcnosti. Už len
z tohto dôvodu, že sa jedná o vnútený právny úkon, ktorý si žalobca nevyžiadal uzavrieť so žalovaným,
súd mal za to, že je tento úkon neplatný. Uvedené dojednanie je nutné považovať za neprijateľné a

odporujúce dobrým mravom, s prihliadnutím na výšku poskytnutého, resp. dohodnutého úveru a výšku
uvedenej odplaty, kedy výška odplaty za odklad splátok predstavovala 14,38 % z dohodnutého úveru
(t.j. zo sumy, ktorú žalovaný tvrdil žalobcovi, že mu poskytuje, t.j. 1.500 €) a 16,79 % z úveru, ktorý mu
žalovaný v skutočnosti naozaj poskytol (1.284,25 €). Poplatok je takto absolútne neprimeraný službe,
ktorý žalovaný dohodou so žalobcom mu poskytnúť a to možnosť odkladu splatnosti splátok úveru.

Ďalej je nutné uviesť, že z výpovede žalobcu mal preukázané, že tento ako spotrebiteľ pri podpise
zmluvyorevolvingovomúverenemalvedomosťotom,žepodpisujedohoduoposkytnutíslužby,nakoľko
žalobca podpísal všetky písomnosti, ktoré mu obchodný zástupca žalovaného ukázal, že má podpísať
z dôvodu, aby vôbec predmetný úver dostal. Zároveň účtovanie poplatku za službu, ktorú spotrebiteľ

- žalobca nevyužil, ale má využiť v budúcnosti, avšak už za jej použitie zaplatil pri uzavretí zmluvy, je
nutné konštatovať, že takto zo strany žalovaného ako veriteľa, došlo k získaniu prospechu skôr, než
poskytol akékoľvek plnenie. Túto zmluvnú podmienku žalovaný so žalobcom individuálne nedojednal,
žalobca si túto službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru nevymienil, nežiadal, aby bola táto
obsahom zmluvy, avšak práve naopak, táto dohoda bola nanútená žalovaným, pričom výška odmeny

za ňu je neprimeraná a nepochybne odporujúca dobrým mravom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má
za to, že daná dohoda o poskytnutí služby nie je individuálne uzavretá so žalobcom. V konaní nebolo
preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vôbec bola reč o tom, že táto zmluva
obsahuje ešte ďalšiu dohodu o poskytnutí predmetnej služby, nakoľko uvedená dohoda bola vopred
naformulovanážalovanýmvtextezmluvy,ktorúžalobcanemalmožnosťprečítať,anisasňouoboznámiť

a argumentácia žalovaného, že pojem individuálny je naplnený už len vtedy, keď má spotrebiteľ možnosť
dosiahnuť, aby sa táto podmienka nestala súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom, je alibistická, účelová,
až absurdná, nakoľko klientmi žalovaného sú vo väčšej miere a vo väčšine prípadov osoby, ktoré sú
odkázané na pomoc takýchto tzv. nebankových subjektov, keďže pre bankové subjekty nie sú títo ako
klienti za účelom vybratia pôžičky akceptovaní, či už z dôvodu veku, nízkeho zárobku v zamestnaní,

resp. z dôvodu nezamestnanosti a podobne. Zároveň spotrebiteľ a tu aj žalobca, je v prevažnej väčšine
prípadov pri uzatváraní takýchto zmlúv s nebankovými subjektami vo finančnej tiesni, kedy je odkázaný
obrátiť sa na takýto nebankový subjekt, nakoľko žiadna z bánk s nimi nie je ochotná jednať.

Zároveň súd poukazuje na samotné vyjadrenie žalovaného, kedy tento uviedol, že dohoda o poskytnutí

služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda má
právnu povahu individuálneho dojednania. Ako sám žalovaný poukázal, dohoda o poskytnutí služby
je samostatný právny úkon a keďže táto bola len včlenená do ostatného textu zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru, kedy žalobca nemal záujem uzavrieť so žalovaným takúto dohodu o poskytnutí
služby, je nutné na ňu nahliadať ako na vnútený právny úkon, žalobcom nevymienený, nevyžiadaný a

teda v celom rozsahu neplatný. Zároveň takýto postup jednoznačne napĺňa atribúty nekalého konania
žalovaného a vzhľadom na uvedené je nutné nazerať na danú podmienku zmluvy, ktorá stanovuje
poplatok215,75€zaslužbuspočívajúcuvmožnostiodkladusplatnostimaximálne3akýchkoľveksplátok
úveru, za neprijateľnú.Vzhľadom na všetky vyššie skutočnosti, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon o SP“), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok k návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o SP, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o SP, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu 4aa).

Podľa§6ods.1zákonaoSP,sadzbapoplatkujeuvedenávsadzobníkupercentomzozákladupoplatku/
ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 11 zákona o SP, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta

s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa
zaokrúhlinaceléeuronadol,b)rovná50,poplatoksanezaokrúhli,c)väčšiaako50,poplatoksazaokrúhli
na pol eura nadol.

Podľa Položky 1 písm. a) prílohy zákona o SP - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená

osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac
16.596,50 €.

Podľa Položky 1 písm. b) prílohy zákona o SP - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená
osobitná sadzba, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi je súdny poplatok 99,50 €.

Vzhľadom k tomu, že žalobca je od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o SP oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 161 €, na účet
Okresného súdu Košice I. (99,50 € podľa Položky 1b/ Sadzobníka za výrok o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a 61,50 € podľa Položky 1a/ Sadzobníka za výrok o zaplatenie 1.029,92 €)

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania

rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 342,86 €, predstavujúcu trovy právneho
zastúpenia vyrátané v zmysle § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, a to za 4 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd -
žaloba, písomné podanie zo dňa 5.2.2016, účasť na pojednávaní dňa 15.3.2016, každý úkon vo výške
77,23 €, spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv.
režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 2x8,39 € (za úkonyv roku 2015) a 2x8,58 € (za úkony v roku 2016). Odmena za 1 úkon právnej služby v spojených veciach
predstavuje 85,00 €, pretože za žalobu o určenie neprijateľnej podmienky úkon predstavuje 64,53 € ako
1/13 výpočtového základu v čase začatia poskytovania právnej služby, k čomu je potrebné v zmysle

§ 13 ods. 3 prirátať 1/3-inu z odmeny 61,41 € za žalobu o zaplatenie 1.029,22 €. Nakoľko si právna
zástupkyňa žalobcu pri vyčíslení uplatnila iba sumu 77,23 € za 1 úkon právnej služby, t.j. žiadala menej,
súd nemal dôvod jej takto uplatnené trovy právneho zastúpenia priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3
písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.