Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916202215
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916202215.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Y. K. M..N.., N. N. N.É.

A. X, G., F.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. I. Š., M., J.. S. G.D. X, G., proti žalovanému: L. Y.Y., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XXX/XX, Č. J. Y., o zaplatenie XXX,-Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal od žalovaného a S. Š., spoludlžníka,
ktorého označil ako žalovaného v 2. rade, zaplatenia sumy XXX,-Eur s 5,05% ročným úrokom z
omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so

žalovaným a S. Š. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. H. na sumu XXX,-Eur, za odplatu XXX,-Eur.
Žalovaní sa celkovú sumu XXX,-Eur zaviazali uhradiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3
mesačných splátkach po X,XX Eurá a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po XX,XX Eur.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do zaplatenia do 30. dňa
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaní zaplatili celkom XX,-Eur. Keďže žalovaní porušili svoju
povinnosť splácať dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca ich listom zo dňa XX.XX.XXXX upozornil
na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa

XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným k XX.XX.XXXX.

2. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX bolo konanie voči S. Š.N., J..
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, zastavené, nakoľko menovaný zomrel pred podaním žaloby.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

3. Žalovanému sa zásielku na adresu jeho trvalého bydliska Š. XXX/XX, Č. J. Y. doručiť nepodarilo.

Podľa správy OR PZ v Y., OO H. U. žalovaný sa v mieste trvalého bydliska zdržiava zriedkavo, pracuje v
zahraničí. Nikto zo susedov však jeho adresu v cudzine nepozná. Keďže iný pobyt žalovaného sa súdu
napriek vykonanému šetreniu zistiť nepodarilo, následne bola žaloba doručená žalovanému podľa § 116
ods. 2 CSP a to dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Oznámenie o mieste
a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP zverejnené na úradnej tabuli

a webovej stránke súdu.5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. H. zo
dňa XX.XX.XXXX, K. upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa
XX.XX.XXXX, poštovými podacími hárkami a s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu tak, ako to opísal žalobca v podanej žalobe.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncetrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátom,
je nutné konštatovať, že advokát musí poznať právo a súd z toho faktu vychádza. Advokát musí poznať,
aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky

listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom
na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu) stranu na preukázanie svojich
tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku
dňu, kedy rozhoduje. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že na dôkazy predložené po vyhlásení
rozsudku nie je možné prihliadať.

8. S poukazom na J. Ú. N. N. Č..H.. F.. Ú. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že k odňatiu
možnostikonaťpredsúdomnedochádzaaniúdajnýmporušenímzásadykontradiktórnostiakozákladnej
súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná
možnosťzoznámiťsasostanoviskamiadôkazmipredloženýmisúduscieľomovplyvniťjehorozhodnutie

- či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorých si súd také vyjadrenie alebo
dôkaz môže prípadne aj vyžiadať a vyjadriť sa k nim (H., Z.., H., O.., H. Z.. , G. S.. D. Ú. Q. X. K.. H.
X. I. K.: U..E.. G. XXXX N.. XXX). Kontradiktórnosť predstavuje prenos dôkazného bremena zo súdu
na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach toho ktorého konania. Nebráni

súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán
napr. so stanoviskom iných strán môže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v prejednávanej veci za

rozhodujúcej (V. Y. U.. Š. L. X.XX.XXXX, N. M., Č.. XXX-M., N.. XX, §. XX; E. G. U.. Š.K. L. X.XX.XXXX
N. M., Č.. XXX/B; A. U.. A. L. XX.X.XXXX; E. U.. P. L. XX.X.XXXX).

10. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (F.. Ú. XX/XX), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(F.. Ú. X/XX, F.. Ú. XXX/XX).

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom, ako

veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. H., predmetom ktorej
bolo poskytnutie bezúčelového, bezhotovostného, spotrebiteľského úveru vo výške XXX,-Eur za XX%
úrok z úveru vo výške XXX,-Eur, X% servisný poplatok vo výške XX,-Eur. Celková odplata v zmysle
J. I. Č.. XXX/XXXX Z.z. predstavovala XX,XX% istiny za rok, celková dlžná čiastka na úhradu sumu
XXX,-Eur. V č.l. II. Zmluvy bola dohodnutá priemerná hodnota RPMN XX,XX%. Žalovaný sa celkovú

sumu XXX,-Eur zaviazal uhradiť v XX mesačných splátkach a to v prvých X mesačných splátkach po
X,XX Eur a ďalej v pravidelných XX mesačných splátkach po XX,XX Eur. Prvá splátka bola splatná
10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do zaplatenia do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na XXX. deň po uzatvorení Zmluvy. Po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy

spolu s úrokmi, ak sa dlžné strany nedohodnú inak. Žalovaný zaplatil celkom XX,-Eur.

12. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného úveru, no z podanej
žaloby a predložených listinných dôkazov nevyplýva, ani súd nemohol preskúmať, kedy a v akej výškeposkytol žalobca úver na účet žalovaného, kedy a koľko žalovaný plnil. Následne nevedel súd zistiť ani
to, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a či sa žalobca domáha zaplatenia celého dlhu oprávnene
a teda aká je skutočná dlžná suma úveru, prípadne či nedošlo k premlčaniu. Na základe tvrdení

uvedených v žalobe a pripojených listinných dôkazov súd nemal za preukázané žiadne relevantné
skutočnosti ako ani ich vzájomné súvislosti, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca musí
jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú výšku
nezaplateného úveru a to okrem iného aj riadnym matematickým výpočtom, ktorý uvedie priamo v
žalobe, pretože súd nepochybne nie je vyšetrovací orgán, aby sám dospel k žalovanej sume a tomu

prispôsobil vyhodnotenie dôkazov. Žalobca tieto rozpory nijakým spôsobom neozrejmil, čo bolo jeho
povinnosťou podľa § 150 CSP. Súd potom ďalej ani neskúmal, či úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti
a či úver nie je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Na prejednávaný zmluvný vzťah, ktorý je predmetom sporu, sa vzťahuje právna úprava zák. č.
129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu 25.06.2014.

13. Nad rámec toho súd poukazuje na to, že po preštudovaní úverovej zmluvy v zmysle § 9 a 11 zák. č.
129/2010 Zz.. musí súd konštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle
citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. f) a j) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
V zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré

stanovovalo termín poslednej splátky úveru, t.j. konečnú splatnosť úveru na XXX. deň po uzatvorení
zmluvy, nemožno považovať za súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z..
Zmyslom citovaného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Citované
ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému

záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom tohto ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem “doba trvania
zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ
musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií
presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, ktorým konkrétnym dňom
bude jeho úver splatný. Takýto údaj však zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje. Rovnako

v Zmluve absentuje i údaj o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona. Vychádzajúc z týchto zistení,
zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný by bol teda povinný vrátiť žalobcovi len to, čo mu
žalobca poskytol, po odpočítaní už poukázanej sumy. Ani v tomto prípade súd nemohol objektívne zistiť
výšku poukázaných splátok, nakoľko žalobca nedoložil dôkaz o úhradách žalovaného, výške splátok a
termínoch izh úhrady.

14. Keďže žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, súd jeho žalobu zamietol v celom
rozsahu.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by mal nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však
v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).