Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209197
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316209197.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., so

sídlom Košická, 56, 821 08 Bratislava, IČO: 47 255 706 zast. Jakubčák advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému L. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z.Č. XXXX/X, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 346,42 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 317,49 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 79,79 EUR od 10.10.2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 36,01 EUR od 10.11.2013
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 29,64 EUR od 10.12.2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 9,32
EUR od 10.01.2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 158,17 EUR od 13.02.2014 do zaplatenia, 5 %

ročne zo sumy 1,49 EUR od 11.03.2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1,49 EUR od 10.04.2014
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1,49 EUR od 10.05.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 03.10.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

346,42 eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015 nadobudol
pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný
operátor, ktorý ponúka služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Právny

predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy
o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli o tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému
poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Právny
predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby, ktoré však žalovaný neuhradil
riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Dlh žalovaného uplatňovaný v tomto
konaní pozostáva zo sumy 346,42 eur v zmysle priložených faktúr. Žalobca si uplatnil i zákonný úrok
z omeškania.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Csp/77/2016 zo dňa 13.12.2016, ktorý bol
následne uznesením zo dňa 13.03.2017 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do
vlastných rúk.4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 CSP, nakoľko ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 eur.

5. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 03.10.2016 s
prílohami, a z nich najmä so zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.08.2013, s jednotlivými
faktúrami a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.. a žalovaný uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať
žalovanému elektronické komunikačné služby prostredníctvom zvoleného balíka služieb a žalovaný
sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť ich cenu riadne a včas, a to na základe faktúr vystavených
právnym predchodcom žalobcu v celkovej výške 346,42 eur. Následne na základe rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto

konania postúpená na žalobcu.

7. Podľa ustanovenia § 43 odsek 1 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ zákon č. 610/2003 Z.z.), zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a

sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 odsek 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno

dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 odsek 4 písmeno b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

8. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi

typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na
ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku,
a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §
52 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z., pretože toto vymedzenie nebolo v súlade

s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Na túto
zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalejlen„Občianskyzákonník“), spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 bola pohľadávka
obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. ako postupcu postúpená na žalobcu ako postupníka. Tým

žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s jej prílohou.

11. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil

súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex
offo nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd
návrhu v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 317,49 eur vyhovel, pretože žalovaný ako
dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

12. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj sumu 11,97 eur s DPH za poplatok - obmedzenie služby za
neplatenie, 4,99 eur za upomienku (faktúra č. 731120215 eur) a sumu 11,97 eur s DPH za poplatok -
prerušenie služby neplatenie ( faktúra č. XXXXXXXXXX).

13 Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí

k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd má teda za

to, že žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak poplatky sú
súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, resp. Cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný

nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, žalovaný
ako spotrebiteľ si sankcie a poplatky osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto zmluvnej podmienky.

14. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov a zmluvnej pokuty, ak sa toto nachádza v Obchodných
podmienkach, resp. cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že

sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy.

15. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať ( a žalovaného v pozícii spotrebiteľa platiť)
rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie

dodávateľa a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Čo
sa týka konkrétne poplatku za upomienku, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za
stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku
Krajský súd Trnava zo dňa 13.08.2014, sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014.16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti poplatkov 28,93 eur zamietol. Súd
má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov a zmluvnej pokuty, a

taktiež žalobca nepreukázal, že by týmto poplatkom zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto ich
dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je ich absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ).

17. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie 317,49

eur s prísl. a vo zvyšnej časti ju zamietol.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 317,49

eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5,0 % ročne je v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 2, Civilného
sporového poriadku (CSP) č. 160/2015 Z.z.. Žalobca mal v tomto konaní úspech v časti o zaplatenie
317,49 eur s prísl. (91,64 %) a neúspech v časti o zaplatenie 28,93 eur s prísl. (8,36 %). Po odrátaní
neúspechu od úspechu žalobcu tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,28
%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.