Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513241013
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:1513241013.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytomE.,2/U.K.,nar.X.XX.XXXX,trvalebytomE.,t.č.F.5,C.,ozaplatenie5.899,92€spríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.899,92 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.278,05 € od 8.3.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu

poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 7.11.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a
2/ zaplatiť mu sumu 5.899,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.278,05
€ od 8.3.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení,
že na základe zmluvy o úvere č. 0212372295 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v

rade 1/ úver, ktorý sa žalovaný v rade 1/ zaviazal splatiť spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných
mesačných splátkach s konečnou splatnosťou dňa 20.12.2016. Keďže žalovaný v rade 1ú porušil
zmluvné podmienky a poskytnutý úver riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu ku dňu 22.2.2013
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keď pohľadávka titulom úveru predstavuje sumu dlžnej istiny vo
výške 5.278,05 € a dlžných úrokov a poplatkov vo výške 949,68 €, z ktorej sumy si žalobca uplatnil na
zaplatenie sumu 5.899,92 € a úrok z omeškania z dlžnej istiny 5.278,05 € od 8.3.2013 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, od tohto si zaplatenie dlžnej sumy uplatnil z dôvodu, že pohľadávka

z titulu zmluvy o úvere č. 0212372295 bola zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v rade 2/.
Titulom náhrady trov konania si žalobca uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ uplatnený nárok žalobcu nepopierali.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti

právneho zástupcu žalobcu i žalovaných v rade 1/ a 2/, keď po oboznámení sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami a to špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, zoznamom nedoručených
oznámení on postúpení pohľadávky, zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o ručení, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kópiami doručeniek,oznámením o postúpení pohľadávky, špecifikáciou pohľadávky, výpisom obratov, zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s prílohou a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalobcom dňa 28.3.2013 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
žalovaným v rade 1/ a 2/ titulom zmluvy o úvere č. 0212372295 zo dňa 19.1.2007 vo výške 6.292,81 €.
Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovaným v rade 1/ a 2/ písomným podaním vypracovaným

právnym predchodcom žalobcu dňa 5.4.2013.

5. Dňa 19.1.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným v rade 1/ zmluvu o splátkovom
úvere č. 0212372295. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému v
rade 1/ úver vo výške 4.979,09 € (150.000,- Sk), ktorý sa žalovaný v rade 1/ zaviazal splatiť spolu
s dohodnutým úrokom vo výške 7,40 % p.a. (v čase uzavretia zmluvy) mesačnými splátkami po

68,98 € s lehotou splatnosti k 20. dňu v mesiaci počnúc od 20.9.2008 s konečnou splatnosťou dňa
20.12.2016. RPMN bolo v zmluve vyčíslené v hodnote 8,98 %. Pohľadávka právneho predchodcu
žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy bola zabezpečená dohodou o ručení, v zmysle ktorej sa žalovaný
v rade 2/ zaviazal v prípade neplnenia povinnosti žalovaným v rade 1/ k úhrade jeho záväzku z titulu
úverovej zmluvy s príslušenstvom, poplatkami a ďalšími nákladmi. Žalovaný v rade 1/ poskytnutý úver

riadne neuhradil, pre porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 22.2.2013 ku dňu 21.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom dlžnú sumu ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vyčíslil vo výške 6.227,73 €. Predmetné oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti doručoval žalovanému v rade 1/ i žalovanému v rade 2/. Podľa priložených
doručeniek, žalovaní v rade 1/ a 2/ predmetné oznámenia neprevzali, zásielky sa vrátili právnemu

predchodcovi žalobcu ako nedoručené. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu vo výške
5.899,92 €, pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 5.278,05 €, dlžných úrokov vo výške 565,06 € a
poplatkov za správu úveru vo výške 56,81 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie príslušenstvo pohľadávky -
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny vo výške 2.278,05 € od 8.3.2013 do zaplatenia.

6. Z výpisu obratov na úverovej zmluve mal súd preukázané realizované transakcie na úverom účte
žalovaného v rade 1/.

7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa v priebehu konania napriek výzve súdu k podanej žalobe a jej prílohám
nevyjadrili, pohľadávku žalobcu nepopierali.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.).

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného do 31. januára 2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o

ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada

9. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného v rade 1/, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere
a žalovaného v rade 2ú z titulu ručiteľského záväzku. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je

súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného v rade 1/ je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený

záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej

časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a
spotrebiteľských zmlúv).10. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom
rozsahu dôvodná. Súd mal skutkovými tvrdeniami žalobcu podporenými listinnými dôkazmi preukázané,

že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný v rade 1/ ako dlžník uzavreli dňa 19.1.2007 zmluvu
o splátkovom úvere č. 0212372295. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému v rade 1/ poskytnutý úver
vo výške 4.979,09 €, ktorý žalovaný v rade 1/ v tejto výške aj čerpal. Keďže však žalovaný v rade
1/ nedodržiaval dojednané zmluvné podmienky a úver riadne a včas nesplácal, právny predchodca
žalobcu využil svoje právo a vyhlásil ku dňu 21.2.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžnú sumu ku dňu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyčíslil vo výške 6.227,73 €, z ktorej sumy si žalobca uplatnil na
zaplatenie sumu dlžnej istiny vo výške 5.278,05 €, dlžného úroku vo výške 565,06 € a dlžných poplatkov
za správu úveru vo výške 56,81 €. Keďže zo strany žalovaného v rade 1/ skutkové tvrdenia žalobcu
ohľadnevzniku,existencieavýškypohľadávkypopieranéneboli,pričomžalobcasvojeskutkovétvrdenia
podložil i listinnými dôkazmi, súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného v rade 1/ zaviazal na zaplatenie
dlžnej sumy i s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pasívna vecná legitimácia

žalovaného v rade 2/ bola odvodená od dohody o ručení, ktorú uzavrel žalovaný v rade 2/ s právnym
predchodcomžalobcudňa19.1.2007atoutoprevzalnasebaručiteľskýzáväzoksplniťdlhzažalovaného
v rade 1/ z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 0212372295 zo dňa 19.1.2007. Keďže žalovaný v rade 2/
skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky pohľadávky nepopieral, súd ho zaviazal
na zaplatenie dlžnej sumy tak, jako to vyplýva z výroku tohoto rozsudku spoločne so žalovaným v rade

1/. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v uplatnenej výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 veta prvá a
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď ku dňu 8.3.2013 žalovaný v
rade 1/ a žalovaný v rade 2/ už boli v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní

plne úspešnou stranou sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môžežalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.