Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/438/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899628
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1100899628.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Romana Majerského, v právnom spore žalobcu: BIOTEL,
s.r.o.,Lučeneckácestač.2266/6,Zvolen,IČO:43868231,zastúpenýspoločnosťou:Ulianko&partners,
s.r.o., Nám. SNP č. 41, Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova ul. č. 12, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C 140/00 - 285 zo dňa 14.04.2015 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C/140/2000 - 369 zo dňa 30.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3, § 4 ods. 1, § 9
ods. 1 a § 10 zákona č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že žalobca sa

žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu
s tým, že v konaní nebolo žalobcom ani iným príslušným orgánom preukázané, že takéto nezákonné
rozhodnutie bolo vydané a s tým, že pôvodný žalobca (SPS s.r.o. Ihráč) nesplnil obligatórnu podmienku
predbežného prerokovania svojho nároku na náhradu škody s ústredným orgánom štátnej správy, a
preto žalobca nemôže byť nositeľom práva na vymáhanie si dlhu od žalovaného, nakoľko nie je v konaní
aktívne vecne legitimovaným z dôvodu, že spoločnosť SPS s.r.o. Ihráč postúpila na neho pohľadávku,
ktorá v čase uzavretia zmluvy o postúpení neexistovala, keďže v konaní absentuje zákonná podmienka

na uplatnenie si nároku na náhradu škody spočívajúca v predbežnom prerokovaní nároku s ústredným
orgánom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že
žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania a žiadne trovy mu ani nevznikli, preto mu ich náhradu
nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca riadne a v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keď v dôsledkuneuplatnenia predbežného prerokovania nároku na náhradu škody pôvodným žalobcom zamietol
žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a dokonca absenciu tejto podmienky vyhodnotil ako
skutočnosť majúcu za následok zánik, neexistenciu uplatnenej pohľadávky. Odvolateľ uviedol, že z

ust. § 9 cit. zákona nevyplýva, že neuplatnením predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
dochádza automaticky k zániku nároku a vzhľadom na účel tohto inštitútu súd mohol prípadne vyzvať
poškodeného v primeranej lehote na odstránenie nedostatku tejto podmienky, a ak by k jeho odstráneniu
nedošlo, mal konanie zastaviť alebo vzhľadom na postoj žalovaného k uplatnenému nároku mal súd
z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania vyhodnotiť túto podmienku za právne nepodstatnú. V

druhej časti svojho odvolania namietol, že podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko súd tým, že pojednával dňa 14.04.2015
bez prítomnosti žalobcu, odňal mu možnosť konať pred súdom, pretože žalobca faxovým podaním zo
dňa 13.04.2015 (následne doplneným poštou) prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o
odročenie pojednávania, okrem iného z dôvodu, že zvolený právny zástupca nemal dostatok času na
prípravu na pojednávanie a tak sa podrobne oboznámiť s prejednávaným sporom, keďže plná moc na

zastupovanie mu bola udelená dňa 13.04.2015, t. j. jeden deň pred termínom pojednávania. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

3.

K odvolaniu žalobcu sa dňa 16.09.2015 písomne vyjadril žalovaný, zastávajúc názor, že súd prvej
inštanciedostatočnezistilskutkovýstavsporu,vysporiadalsasovšetkýmilistinnýmidôkazmi,oboznámil
sa s celým pripojeným spisovým materiálom, procesne nepochybil a vyvodil správny právny záver, keď
žalobu zamietol. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa odňatia jeho možnosti konať pred súdom,

žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu tohto dlhoročného súdneho konania vo svojich
odvolaniach proti rozsudkom súdu prvej inštancie už recidívne uvádza, že jeho ďalší, nový zvolený
právny zástupca nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie a v tejto súvislosti žalovaný pripojil
k svojmu vyjadreniu aj kópiu jeho vyjadrenia zo dňa 12.10.2011 ako dôkaz obštrukčného správania
žalobcu s tým, že zásada hospodárnosti súdneho konania je pre žalobcu tabu, keďže notoricky sa

nezúčastňuje súdnych pojednávaní spoločne so svojimi neustále novými právnymi zástupcami a ním
navrhnutýmsvedkomB..W.M..Zastávajúcnázor,žežalobcavosvojomodvolaníneuviedolnovéprávne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne a procesne správny v celom rozsahu potvrdiť.

4.

Kvyjadreniužalovaného,ktorébolodoručenéprávnemuzástupcovižalobcudňa24.09.2015,sažalobca
nevyjadril.

5.

Odvolací súd preskúmal spor, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) a tento prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

6.

Spoločnosť Slovenská poľovnícka spoločnosť IHRÁČ s.r.o., so sídlom Moyzesova ul. č. 75, Lutila,

(podľa výpisu z obchodného registra SPS Ihráč, s.r.o., Moyzesova ul. č. 75, Lutila, IČO: 36 022 616)
ako pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 08.09.2000 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
2.034.546,- Sk s úrokom vo výške 17,6 % odo dňa 11.05.2000 titulom náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím žalovaného (rozhodnutie bližšie nešpecifikoval) a nečinnosťou žalovaného v
priebehu roku 1999. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 18C/140/2000 - 250 zo dňa 16.03.2010 pripustil

vstup spoločnosti BIOTEL, s.r.o., so sídlom Lučenecká cesta č. 2266/6, Zvolen, IČO: 43 868 231 do
konania na miesto pôvodného žalobcu.

7.Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav sporu, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, keď skúmaním

procesných podmienok dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil.

8.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), účinného v rozhodnom čase,

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a
boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné

vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.

V posudzovanom spore nie je sporná skutočnosť, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu uplatneného
nároku na náhradu škody s ústredným orgánom štátnej správy. V súvislosti s odvolacou námietkou
týkajúcou sa existencie žalovaného nároku i napriek jeho predbežnému neprerokovaniu s ústredným
orgánom, odvolací súd uvádza, že hoci dispozícia ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona

nepojednáva o zániku nároku na náhradu škody, z jej dikcie vyplýva potreba, a teda nutnosť prekovať
nárok na náhradu škody s ústredným orgánom vopred, a to znamená pred uplatnením tohto nároku
na súde. Ide o zákonnú podmienku ako predpoklad pre úspešné domáhanie sa náhrady škody, a
preto odvolateľom navrhovaný postup pre súd, aby v záujme hospodárnosti konania vyhodnotil túto
podmienku ako právne nepodstatnú, považuje odvolací súd za nedôvodnú a zároveň podotýka, že

neznalosť zákona, konkrétne hmotnoprávneho predpisu nemôže súd suplovať postupom vo forme výzvy
na žalobcu, aby v primeranej lehote odstránil nedostatky svojho postupu pri uplatňovaní žalobného
nároku, nakoľko v danom prípade nejde o nedostatok takého charakteru, na ktorý je súd povinný v
zmysle procesnoprávnych predpisov upovedomovať a žiadať o nápravu dotknutú stranu sporu.

10.

V danom prípade teda absentuje aktívna legitimácia žalobcu najmä z dôvodu, že pred uplatnením
nároku na náhradu škody na súde, nedošlo k splneniu zákonnej podmienky podľa § 9 ods. 1 zákona č.
58/1969 Zb., účinného v čase podania žaloby, keď pôvodný žalobca, hoci mal prerokovať, predbežne

neprerokoval svoj nárok na náhradu škody s ústredným orgánom - žalovaným, v dôsledku čoho
nebol oprávnený - vecne legitimovaný na podanie žaloby a nedostatok tejto procesnej podmienky sa
rovnako dotýka aj jeho právneho nástupcu (súčasného žalobcu), ktorý v dôsledku opomenutia zákonnej
podmienky predbežného prerokovania uplatneného nároku nie je tiež aktívne vecne legitimovaným v
posudzovanom spore.

11.Neobstojí odvolacia námietka žalobcu spochybňujúca názor súdu prvej inštancie o neexistencii, resp.
zániku pohľadávky z dôvodu absencie procesnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko
odvolací súd má za to, že obligatórnym predpokladom práva domáhať sa náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je vždy predbežné prerokovanie tohto nároku ústredným
orgánom, a to bez ohľadu na skutočnosť, či nároku na súde sa domáha pôvodný žalobca (ako postupca)
alebo súčasný žalobca (ako postupník). Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol žalovateľný nárok na
náhradu škody.

12.

V posudzovanom spore cesia - postúpenie pohľadávky však nie je priamou príčinou nedostatku
procesnej podmienky aktívnej legitimácie v spore, a preto nie je právne relevantný ani názor žalovaného,
ktorým namietol oprávnenie pôvodného žalobcu postúpiť pohľadávku, ktorá predstavuje nárok na
náhradu škody, na iný subjekt s tým, že nárok na náhradu škody si v súdnom konaní mohol uplatňovať

výhradne účastník administratívneho konania alebo poškodený podľa ustanovenia § 2 zákona č.
58/1969 Zb. Aj za predpokladu, ak by odvolací súd vychádzal z deklaratórneho výkladu ustanovenia §
2 zákona č. 58/1969 Zb. a dospel by k záveru, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu prislúcha výlučne týmto ustanovením určeným subjektom, nie je možné
vyvodiť záver, že zo zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva zákaz alebo obmedzenie prevodu nároku na náhradu

škody (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 8/2007 zo dňa 30.04.2009), keďže zákonodarca
podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy (Občianskeho zákonníka) pojmom pohľadávka vymedzuje
právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh,
resp. záväzok. Z uvedeného vyplýva, že záväzkové právne vzťahy tak, ako ich koncipuje ustanovenie §
488 Občianskeho zákonníka, sú aj zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi poškodeným a

škodcom. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu (a to na strane veriteľa ako aj na strane dlžníka) sú
fyzické osoby, právnické osoby a štát, ktorý má v občianskoprávnych vzťahoch postavenie právnickej
osoby. Napokon aj § 20 zákona č. 58/1969 Zb. explicitne ustanovuje, že pokiaľ nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Vzhľadom na to, že zákon č.
58/1969 Zb. neobsahuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k inštitútu cesie, resp. prevodu pohľadávky,

je potrebné postupovať v tomto ohľade podľa všeobecnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ktorý
taxatívne definuje právne skutočnosti, za ktorých pohľadávku nemožno postúpiť.

Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

13.

V danom prípade však hlavný dôvod nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie vzhliadol v predčasnom podaní žaloby, keď zákonná podmienka
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, evidentne
splnená nebola, a preto nebolo možné účinne pristúpiť k podaniu žaloby zo strany pôvodného žalobcu a
následne teda ani nebolo možné pristúpiť k právne účinnému postúpeniu pohľadávky, ktorú predstavoval

žalovaný nárok na náhradu škody, na aktuálneho žalobcu.

14.

Vzhľadom na absenciu vyššie uvedenej procesnej podmienky (aktívnej vecnej legitimácie), na ktorú súd

prihliada kedykoľvek počas konania, nebolo možné pristúpiť k hmotnoprávnemu posúdeniu žalobného
návrhu a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

15.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa odňatia jeho možnosti konať pred súdom z dôvodu,
že súd pojednával dňa 14.04.2015 bez jeho prítomnosti, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú,
nakoľko odvolací súd zastáva názor, že žalobca účelovo splnomocnil nového advokáta na zastupovanie
v konaní jeden deň pred nariadeným termínom pojednávania a v ten istý deň (13.04.2015) faxovýmpodaním právny zástupca žalobcu požiadal súd o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu je zrejmé,
že doručenie predvolania na pojednávanie na deň 14.04.2015 má žalobca riadne vykázané dňom
23.03.2015, a preto odvolací súd považuje za obštrukčné jeho konanie, keď si zvolil právneho zástupcu

zjavne zámerne až dňa 13.04.2015, pričom vedomosť o nariadenom pojednávaní mal dávno predtým.
Preto vzhľadom na žalobcov tendenčný postup pri voľbe advokáta neobstojí jeho námietka, že nový
právny zástupca nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie.

16.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvej inštancie,
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., potvrdil.

17.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. priznal a o výške ich náhrady rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

18.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).