Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109211992
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109211992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Romana Majerského, v právnom spore žalobcu: Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti
žalovanej: G. G., J.. XX.XX.XXXX, G. K. E.J. S. Č.. X, G., zastúpená spoločnosťou: AK Balara, s.r.o.,
Košická č. 56, Bratislava, IČO: 36 858 528, o vypratanie ubytovacej bunky, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C/103/2009 - 262 zo dňa 24.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanej povinnosť vypratať a
protokolárne odovzdať žalobcovi ubytovaciu bunku Č.. XXX J. N. na X. K. W. na W.. K. E. S. Č.. X I. G.,
L. na X. I. Č.. XXXX, N. Č.. XXXX, K.. Č.. XXXX/X do 30 dní odo dňa pridelenia primeraného náhradného
ubytovania a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 199,- eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

2.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 3 ods. 1 v spojení s § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ustanovením § 754 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že na základe zmluvy o
ubytovaní zo dňa 01.07.1994 bolo žalovanej poskytnuté prechodné ubytovanie v ubytovni „., Č.. G. XXX
na dobu neurčitú, a to jej bývalým zamestnávateľom Priemstav š. p. ako ubytovateľom, viazaným na

trvanie pracovného pomeru s tým, že žalovaná (objednávateľ) sa zaviazala uhrádzať cenu za ubytovanie
a za služby spojené s ubytovaním vo forme zrážok zo mzdy. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že
podmienkou bývania v ubytovni bolo trvanie pracovného pomeru so š. p. Priemstav, ktorý však bol
rozhodnutímMinisterstvavýstavbyaverejnýchprácč.584/M-95zrušenýakoštátnypodnikbezlikvidácie
a majetok, práva, povinnosti a záväzky (okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Z. z.) spoločnosti
Priemstav š. p. prešli na Fond národného majetku SR, ktorý v súlade s rozhodnutím MSPNM SR č.
68 previedol časť majetku na žalobcu, pričom súčasťou tohto majetku bola aj ubytovňa „.. Súd prvej

inštancie mal za preukázané, že nie je možné vyvodiť záver, že uzavretím zmluvy by bola žalovaná
uvedená do omylu, že jej bolo poskytnuté trvalé ubytovanie alebo nájom, keď z doslovného znenia
obsahu zmluvy musela vedieť, že doba ubytovania je účelovo viazaná na prácu v š. p. Priemstav
a k zmene zmluvy nedošlo ani potom, keď pracovala v spoločnosti Priemstav stavebná a.s., kderozviazala pracovný pomer dohodou ku dňu 31.03.2001. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa
platného právneho stavu budova stavby bola kolaudačným rozhodnutím určená na používanie trvalej
ubytovnestým,žesúdjevtomtokonaníviazanýtýmtoadministratívnymrozhodnutímstavebnéhoúradu

a neprináleží mu posudzovať zmenu účelu užívania stavby na bytový dom podľa stavebného zákona
a v tejto súvislosti mal za to, že je bez právneho významu skutočnosť, že je v privatizačnom projekte
uvedené užívanie majetku žalovanou na základe nájomnej zmluvy, alebo že jej boli účtované správcom
objektu preddavkové úhrady za služby spojené s užívaním bytu, nakoľko nezakladajú vznik práva
nájmu žalovanej k užívanej ubytovacej bunke. Vychádzajúc zo zásady dobrých mravov a naplnenia

spravodlivého vysporiadania vzájomných vzťahov účastníkov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca od roku 1995, kedy došlo k likvidácii š. p. Priemstav, nepodnikol žiadne kroky k vysťahovaniu
žalovanej z ubytovacej bunky, hoci ubytovanie žalovanej bolo viazané na trvanie pracovného pomeru v
spoločnostiPriemstavš.p.,apretosprihliadnutímna vsúčasnostipotrebnúrekonštrukciuubytovne
súd zastával názor, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby bola žalovaná vysťahovaná bez priznania
akejkoľvek bytovej náhrady, keďže od roku 1994 v ubytovni býva, riadne si platí nájomné aj poplatky

spojené s užívaním nebytovej bunky a v súčasnej dobe nemá možnosť zohnať si iné bývanie s tým, že
rovnako zrejme uvažoval aj žalobca, keď ponúkol žalovanej náhradné ubytovanie, ktoré však žalovaná
doposiaľ neprijala, a preto bude na žalovanej, aby svoje záporné stanovisko zvážila. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ by žalobu zamietol práve pre uvedený rozpor s dobrými mravmi, došlo
by k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalobcu, nakoľko žalobca by musel strpieť

ďalšie užívanie ubytovne žalovanou bez právneho titulu, a to už na dobu neurčitú, pričom založenie
takéhoto právneho stavu nemá svoje opodstatnenie v žiadnych relevantných ustanoveniach zákona.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil úspechom žalobcu v konaní s poukazom na ustanovenie §
142 ods. 1, veta prvá O.s.p.

3.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom prvoinštančného súdu jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom, nakoľko súd neodôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie a navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba sa zamieta a žalobca sa zaviaže na náhradu trov konania,
ktoré žalovanej v priebehu konania vznikli. V dôvodoch svojho odvolania žalovaná namietla, že je
vylúčený záver súdu, že medzi ňou a žalobcom neexistuje od roku 2000 do súčasnosti zmluvný vzťah,
a to z dôvodov uvádzaných žalovanou v prvoinštančnom konaní (nakoľko žalobca dlhoročne prijíma od

žalovanej mesačné platby za užívanie ubytovacej bunky, ktoré postupom času predpisuje a upravuje,
prenecháva jej vedome dlhoročne ubytovaciu bunku v užívaní, nedomáhal sa vypratania ubytovacej
bunkyviacako10rokovponadobudnutíbudovydospoluvlastníctvaazabezpečujenapojeniebudovyna
jednotlivé médiá a umožňuje jej ich užívanie). Žalovaná namietla, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s jej argumentáciou, že daný zmluvný vzťah nie je zmluvou o ubytovaní, keďže nebola

preukázaná dočasnosť jej právneho vzťahu so žalobcom s tým, že súd prvej inštancie jej nedostatočne
vysvetlil, prečo medzi ňou a žalobcom nie je žiadny zmluvný vzťah a s tým, že mesačné platby žalobca
od nej prijíma do dnešného dňa, avšak rozväzovacia podmienka zmluvy o ubytovaní s Priemstav š.
p. (rozviazanie pracovného pomeru žalovanej s Priemstav š. p.) bola splnená najneskôr v roku 2000.
S poukazom na ustanovenie § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka uviedla, že nikdy nespôsobila

žalobcovi žiadnu škodu, bezdôvodne sa na jeho úkor neobohatila a ani voči nemu nebola povinná
plniť zo zákona s tým, že vzájomné plnenie zo strany žalobcu (umožnenie užívania ubytovacej bunky,
vykurovanie a zásobovanie teplou vodou) a jej osoby (platby za užívanie) je dôkazom existencie
zmluvného vzťahu. Žalovaná namietla, že žalobca podal žalobu predčasne, nakoľko nevypovedal
zmluvný vzťah so žalovanou, ktorý bol uzatvorený na dobu neurčitú, a preto rozhodnutie o zamietnutí

žaloby nebude žiadnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, keďže po právoplatnom skončení
súdneho konania mu nič nebude brániť v tom, aby zmluvu uzatvorenú s ňou vypovedal a potom môže
podať dôvodný návrh na vypratanie. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania
titulom súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia v sume 808,16 eur.

4.

K odvolaniu žalovanej sa dňa 29.06.2015 písomne vyjadril žalobca s tým, že objasňujúc spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva k budove predmetnej ubytovne uviedol, že žalobou o vypratanieubytovacej bunky sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom pri podaní tejto žaloby nebol
viazaný žiadnou lehotou. Uviedol, že so žalovanou neuzatvoril zmluvu o ubytovaní ani inú zmluvu v
písomnej alebo ústnej forme, čo vyplýva aj z listu žalobcu zo dňa 31.10.2008, ktorým vyzval žalovanú

na odovzdanie ubytovacej bunky z dôvodu, že ju užíva bez právneho dôvodu s tým, že snahu žalovanej
podsunúť inštitútu prechodného bývania iný význam ako v skutočnosti má a založiť existenciu právneho
vzťahu na inom právnom režime nemožno akceptovať, keď pri posúdení charakteru ubytovacieho
priestoru je potrebné vychádzať z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava I č.
OÚŽP 3505/92-1953/93/H/101/Mich zo dňa 12.08.1993 a listu vlastníctva Č.. XXXX, podľa ktorého

budova, v ktorej je ubytovací priestor užívaný žalovanou, nie je bytovým domom s bytmi, a preto na
daný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa bytov a nájmu
bytov, ale kogentné ustanovenia § 754 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5.

K vyjadreniu žalobcu sa dňa 30.01.2017 písomne vyjadrila žalovaná s tým, že v plnom rozsahu trvá na
svojom odvolaní a s tým, že medzi ňou a žalobcom existuje zmluvný vzťah, ktorý má prvky zmluvy o
nájme, pričom hlavným rozlišovacím prvkom je skutočnosť, že ide o zmluvu na dobu neurčitú, zmluva
nebola žalobcom vypovedaná a ani žiadnym iným spôsobom nezanikla, preto považovala žalobu o

vypratanie za predčasne podanú s tým, že má byť zamietnutá ako nedôvodná a na podporu svojho
tvrdenia poukázala na priložený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 309/2014-196 zo dňa
08.03.2016.

6.

Odvolací súd preskúmal spor, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C.
s. p. a tento prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav sporu, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,

ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil.

8.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

V posudzovanom spore sa žalobca žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 30.03.2009 domáhal
uložiťžalovanejpovinnosťvyprataťaprotokolárneodovzdaťubytovaciubunkuČ..XXX,J.U.N.I.W.„.na
W.. K. E. S. Č.. X I. G., a to z dôvodu, že na základe zmluvy o ubytovaní zo dňa 01.07.1994 dostala
žalovaná do užívania ubytovaciu bunku na dobu neurčitú s tým, že podľa bodu 2. Zmluvy pred uplynutím

dohodnutej doby je povinná ubytovaciu bunku uvoľniť v prípade rozviazania pracovného pomeru so š.
p. Priemstav.

10.

Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby
mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu
ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).Podľa § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

11.

V posudzovanom spore je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa vzhľadom na argumentáciu
žalovanej musel primárne vysporiadať nie so situáciou, či medzi žalobcom a žalovanou doposiaľ existuje
určitý zmluvný vzťah, ale s právnym posúdením, či medzi žalovanou a jej pôvodným zamestnávateľom -
Priemstav š. p. vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o ubytovaní, ktorý zanikol skončením jej pracovného
pomeru so zamestnávateľom alebo nájomný vzťah, ktorý naďalej trvá tak, ako uvádza žalovaná

počas celého konania. Povahou tohto právneho vzťahu sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia náležite zaoberal a dospel k správnym a logickým zisteniam, že predmetnú zmluvu zo dňa
01.07.1994 nie je možné považovať za zmluvu o nájme, ale vzhľadom na jej obsah čo do vymedzenia
charakteru bývania (prechodné ubytovanie v ubytovni) a čo do podmienok uvoľnenia ubytovacej bunky
(v prípade rozviazania pracovného pomeru so š. p. Priemstav) nepochybne ide o zmluvu o ubytovaní

v zmysle § 754 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď súd komparatívnym spôsobom vysvetlil rozdiely
v základných pojmových znakoch medzi nájmom bytu a zmluvou o ubytovaní s tým, že pri nájme bytu
ide o dlhodobé uspokojovanie bytových potrieb na časovo neobmedzené obdobie alebo aj na časovo
určité obdobie, ale pri zmluve o ubytovaní je základným znakom dočasnosť poskytnutia ubytovania len
na prechodnú dobu presne určenú konkrétnym obdobím alebo vymedzenú účelom pobytu v zariadení

na to určenom. Z uvedených dôvodov nie je relevantná odvolacia námietka žalovanej, že sa s jej
argumentáciou týkajúcou sa právneho posúdenia zmluvného vzťahu ako nájmu vysporiadal súd v jedinej
vete, keď uviedol, že vznik práva nájmu k ubytovacej bunke nezakladá skutočnosť, že správcom objektu
boli účtované preddavkové úhrady za služby spojené s užívaním bytu, nakoľko týmto názorom súd
prvej inštancie iba reagoval na tvrdenia žalovanej s tým, že i faktické plnenia zo strany žalobcu alebo

žalovanej spočívajúce v mesačných platbách, užívaní bytu, zabezpečovaní energií a služieb budovy nie
sú spôsobilé založiť neexistujúci záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou.

12.

Nie je možné sa stotožniť s názorom žalovanej, ktorý zastávala v odvolacom konaní, že medzi stranami
sporuexistujezmluvnývzťah,ktorýmáprvkyzmluvyonájmezdôvodu,žeideozmluvunadobuneurčitú.
Odvolací súd totiž má za to, že samotná skutočnosť, že zmluva o ubytovaní zo dňa 01.07.1994 bola
uzatvorenánadobuneurčitújunemodifikujenazmluvuonájme,nakoľkodobutrvaniazmluvnéhovzťahu
zo zmluvy o ubytovaní možno dohodnúť podľa dojednania medzi zmluvnými stranami alebo môže byť

určená účelom ubytovania v zariadení na to určenom - v danom prípade v ubytovni. Vzhľadom na to, že
jednou z podmienok uvoľnenia ubytovacej bunky žalovanou bolo rozviazanie pracovného pomeru so š.
p. Priemstav, nebolo možné s časovou určitosťou stanoviť dobu trvania tohto zmluvného vzťahu, keďže
vopred objektívne nebolo možné ustáliť dĺžku trvania pracovného pomeru so zamestnávateľom, avšak
doba trvania zmluvného vzťahu bola určená účelom ubytovania a je nepochybný fakt, že predmetom

zmluvy bolo iba prechodné ubytovanie v spoločnej ubytovni Patrónka v ubytovacej bunke, a teda nie
v byte bytového domu. Komplexné posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalovanou a š. p.
Priemstav, ktoré má priamy význam pre hmotnoprávne posúdenie vzťahu medzi žalovanou a žalobcom
zdôvodnilsúdprvejinštanciesprávneapodrobnevostatnejčastisvojhorozhodnutia.Súdprvejinštancie
apelujúc na vedomie žalovanej, že doba ubytovania bola účelovo viazaná na prácu v š. p. Priemstav,

dospel pri posudzovaní predbežnej otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu k správnemu záveru, že
predmetný vzťah nemal charakter nájmu ale záväzkov zo zmluvy o ubytovaní, a preto nemal dôvod
žalobenevyhovieť,keďvlastníckeprávožalobcukpredmetnejubytovnisprávnymiúčinkamiergaomnes
(voči všetkým), a teda aj voči žalovanej, nebolo v konaní sporné. Súd prvej inštancie mal na základe
listinných dôkazov preukázanú skutočnosť, že spoluvlastníkom ubytovne Patrónka na základe zmluvy o

prevodeprivatizovanéhomajetkuzodňa22.07.1996sastalžalobca,ahocimedzižalobcomažalovanou
nevznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o ubytovaní zo dňa 01.07.1994 (súd prvej inštancie nesprávne
označil žalobcu ako zmluvnú stranu namiesto zamestnávateľa žalovanej - š. p. Priemstav), je zrejmé,
že neustálym užívaním ubytovacej bunky žalovanou bez právneho titulu (keďže pracovný pomer so š.p. Priemstav ako aj s jeho právnym nástupcom nepochybne skončil) dochádza k zásahu do výkonu
vlastníckeho práva žalobcu, ktoré je absolútnym právom viažucim sa na vec - „in rem“ a do jeho výkonu
nemôžu zasahovať tretie osoby. Vlastnícke právo žalobcu k ubytovni žalovaná v prvoinštančnom ani v

odvolacomkonanínespochybnila,atedaniejespornátomutoprávuzodpovedajúcapovinnosťžalovanej
nerušiť a nezasahovať do výkonu vlastníckeho právo žalobcu, keď jej právo bývania, vyplývajúce zo
zmluvy o ubytovaní, skončením pracovného pomeru so š. p. Priemstav zaniklo, a preto nemá právny
titul (modus) na užívanie ubytovacej bunky, ktorá je súčasťou vlastníctva žalobcu.

13.

Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne uviedol, že zmluvu o ubytovaní
platne uzatvorili účastníci konania, avšak z kontextu odôvodnenia je zjavné (ako uviedla aj žalovaná),
že súd prvej inštancie mienil a teda správne ustálil, že ide o zmluvu o ubytovaní, ktorú platne uzatvorili
žalovaná a š. p. Priemstav, a preto táto nedopatrením vzniknutá chyba v označení zmluvných strán

nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a odvolací súd na rozdiel od žalovanej
nevzhliadol tendenciu súdu prvej inštancie k tomu, že medzi žalovanou a žalobcom musí byť zmluvný
vzťah, nakoľko k priznaniu bytovej náhrady dospel súd prvej inštancie vychádzajúc zo zásady dobrých
mravov a etickej spravodlivosti v súvislosti s usporiadaním vzájomných vzťahov strán sporu v zmysle
§ 3 ods. 1 Obč. zák. a k uplatneniu zásady dobrých mravov pristúpil z dôvodu skutkových okolností

spočívajúcich v dlhodobom plnení zo strany žalovanej aj po zániku jej zmluvného vzťahu s pôvodným
zamestnávateľom a s prihliadnutím na potrebu rekonštrukcie predmetnej ubytovne, ako aj z dôvodu
dlhodobej nečinnosti žalobcu podniknúť právne kroky k vysťahovaniu žalovanej z ubytovacej bunky.
Vzhľadom na uvedené nie je správna odvolacia námietka žalovanej, že vzájomné plnenia medzi ňou
a žalobcom sú dôkazom existencie zmluvného vzťahu, keďže samotné faktické plnenia bez právneho

titulu, ktorý by zaväzoval k určitým plneniam konkrétne vymedzené subjekty, nie sú spôsobilé založiť
zmluvný vzťah.

14.

So zreteľom na vyššie uvedené nie je dôvodná ani námietka žalovanej týkajúca sa predčasného podania
žaloby, keď žalobca mohol podľa názoru žalovanej kedykoľvek vypovedať zmluvný vzťah uzatvorený
s ňou, nakoľko je uzatvorený na dobu neurčitú. Odvolací súd uvádza, že žalobca nemal dôvod
vypovedať zmluvný vzťah, keďže zmluvu o ubytovaní neuzatvoril žalobca so žalovanou a zmluvný vzťah
vyplývajúci z uvedenej zmluvy zanikol skončením pracovného pomeru žalovanej so š. p. Priemstav,

resp. rozviazaním pracovného pomeru so spoločnosťou Priemstav stavebná, a.s. Navyše táto odvolacia
námietka je v rozpore s tvrdením žalovanej, ktorá sama vo svojom odvolaní uviedla, že nikdy so
žalobcom neuzatvorila písomnú zmluvu týkajúcu sa ubytovacej bunky. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd, stotožňujúc sa s právnym posúdením záväzkového vzťahu zo zmluvy o ubytovaní, dospel k názoru,
že žalobca nepodal žalobu o vypratanie ubytovacej bunky predčasne, nakoľko žalovaného nároku sa

domáhalakovlastník,ktorýmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckehoprávaneoprávnene
zasahuje (§ 126 ods. 1 Obč. zák.), a nie titulom zániku záväzkového vzťahu, keďže tento medzi ním a
žalovanou nevznikol, ale vznikol medzi žalovanou a š. p. Priemstav a v posudzovanom spore bol zánik
tohto záväzkového vzťahu dôkazom skutočnosti, že žalovaná užíva ubytovaciu bunku neoprávnene.
Konštatujúc záver, že medzi žalovanou a š. p. Priemstav nevznikol nájomný vzťah, ale vzťah zo zmluvy

o ubytovaní, ktorý skončil zánikom pracovného pomeru žalovanej v š. p. Priemstav, súd vylúčil možnosť
trvania nevypovedaného zmluvného vzťahu medzi stranami posudzovaného sporu.

15.

Odvolací súd zároveň dodáva, že ak by aj dospel k názoru, že zánik zamestnávateľa - š. p.
Priemstav nemožno považovať za rozviazanie pracovného pomeru, nie je možné k rovnakému názoru
dospieť v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou medzi právnym nástupcom pôvodného
zamestnávateľa žalovanej - spoločnosťou Priemstav stavebná a. s. a žalovanou ku dňu 31.03.2001,
kedy nepochybne došlo k naplneniu zmluvnej podmienky pre vznik povinnosti žalovanej uvoľniť

ubytovaciu bunku v zmysle bodu I. 2. zmluvy o ubytovaní.

16.Vo vzťahu k námietke žalovanej, týkajúcej sa žalobcom prijímaných platieb za užívanie ubytovacej
bunky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konajúci súd je pri rozhodovaní o žalobnom nároku
viazaný petitom žaloby, a teda rozhoduje v intenciách žalobného návrhu, ktorým v posudzovanom

spore je vypratanie ubytovacej bunky, a preto skúma dôvodnosť žaloby z hľadiska existencie právneho
nároku žalobcu na plnenie, ktorého sa v konaní domáha. V danom prípade nárok žalobcu na vypratanie
ubytovacej bunky má právny základ vo vlastníckom práve žalobcu k nehnuteľnosti - ubytovni, v ktorej
sa nachádza ubytovacia bunka, ktorú žalovaná užíva bez právneho titulu vzhľadom na zaniknuté
právo prechodného ubytovania v ubytovni, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.

Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne recipročne rozhodol, keď žalobe vyhovel a
zohľadňujúc plnenia žalovanej voči žalobcovi zaviazal žalobcu na pridelenie primeraného náhradného
ubytovania žalovanej.

17.

Žalovaná podala svoje odvolanie proti výroku o trovách konania zrejme iba z dôvodu jeho súvisu s
namietaným výrokom vo veci samej, nakoľko nesprávnosť výšky trov konania nenamietala.

18.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvej inštancie,
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.,
potvrdil.

19.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorí bol úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. priznal a o výške ich náhrady rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

20.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).