Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215107
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216215107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu

o mal. G. Š., nar. XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky G. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. XX/A, R. a otca C. Š., bytom R. XX, R., t.č. V. D. XX, M., H. R., zast. advokátskou kanceláriou Beňová
s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa matka mal. dieťaťa domáhala zvýšenia

výživného zo sumy 90,- eur na sumu 200-eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX- XX zo
dňa 04.03.2014 bola mal. G. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť vo výške 90-eur mesačne. Uviedla, že otec na výživu maloletej G. neprispel už tri mesiace.
Matka vyčíslila výdavky na maloletú G. súvisiace s návštevou základnej školy : ZRPŠ 20-eur , triedny
fond 10-eur , poistné 3-eur, zámok na skriňu 5-eur , pracovný zošit z anglického jazyka 10-eur , školské

potreby 100,-eur a ďalšie výdavky (cestovné, ošatenie, strava, školské výlety, hygienické potreby).

3. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s návrhom matky sa nestotožňuje, nakoľko
zo strany maloletej G., ako oprávnenej na výživné, nedošlo k závažnej zmene jej odôvodnených potrieb,
aby bolo potrebné meniť rozsudok Okresného
súd Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX Č..L..XXP/XXX/XXXX-XX, ktorý uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou 90 eur mesačne. Zároveň zastával názor, že od vydania rozsudku nedošlo

k závažnej zmene pomerov ako ani odôvodnených potrieb maloletej, nakoľko sama maloletá v čase
vydania rozsudku bola a rovnako ako v čase podania návrhu, žiačkou základnej školy. Otec ďalej
uviedol, že sa domnieva, že súd už pri rozhodovaní o výške výživného v rámci rozhodnutia dôkladne
zvážil aj matkou namietané náklady maloletej na prepravu do školy MHD, ako aj ďalšie výdavky spojené
s povinnou školskou dochádzkou maloletej ( ZRPŠ, poistné, pracovný zošit, školské pomôcky) vrátene
ošatenia a stravy, ktoré sa pre žiačku základnej školy výrazne nemenia. Zároveň od vydania rozhodnutia
nedošlo k zmene jeho majetkových pomerov, kedy by bolo v jeho schopnostiach a možnostiach platiť

vyššie mesačné výživné. Návrh matky považuje za účelový, nakoľko matka maloletej G. nezvláda svoju
finančnú situáciu a v ňom vidí možnosť ako uniknúť zo svojich finančných ťažkostí, vzhľadom na to,
že má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom. Čo sa týka vyjadrenia matky, že otec
neprispel na výživu staršej dcéry maloletej G., uviedol, že táto skutočnosť vecne nesúvisí s petitomnávrhu a rovnako predstavuje irelevantnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a navyše je takéto tvrdenie
nepravdivé.

4. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že naďalej je zamestnaný u rovnakého
zamestnávateľa, britskej spoločnosti VIP gaming, kde poberá fixný týždenný plat 125,75 ?, čo je
v prepočte na menu euro ( konverzný kurz 1 €/0,8675 ? k 08.03.2017) 176,08 eur týždenne.
Mesačný príjem otca maloletej tak prestavuje sumu cca 704,32 Eur. Okrem maloletej G. a maloletej
G., má ešte ďalšie dve maloleté deti so svojou súčasnou manželkou. Jeho súčasná manželka je

nezamestnaná, a preto ťarcha všetkých životných nákladov je na ňom, pričom zabezpečuje stravu,
ošatenie , drogériu , školské potreby a ďalšie nevyhnutné osobné potreby pre členov svoje rodiny.
Medzi najväčšie mesačné výdavky otca maloletej patria aj naďalej výdavky spojené s bývaním, a to
nájomné, ktoré hradí prenajímateľovi v dvojtýždňových intervaloch vo výške 187,66 ?, čo je v prepočte
cca 216,32 eur. Mesačný nájom otca tak predstavuje sumu 432,64 eur. Nájomné však nezahŕňa náklady
na elektrickú energiu 56,48 Eur (49 ?), kúrenie a teplú vodu 94,52 eur (82 ?). Ďalej uviedol výdavky na

stravu a bežné výdavky svojej rodiny mesačne cca 138,33 eur, ako aj výživné na maloletú G. 90 eur
mesačne a maloletú G. 90 eur mesačne v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava
II zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX.

5. Súd pojednával v zmysle ust. § 180 CSP a § 31 CMP v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa,

keďže sa na pojednávanie nedostavila, hoci predvolanie naň jej bolo riadne doručené, svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä : potvrdením o príjme otca, výdavkov otca, spisovým

materiálom okresného súdu Bratislava II sp.zn. XXP/XXX/XXXX, sp.zn. XXP/XXX/XXXX, sp.zn. XXP/
XX/XXXX ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo
manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Súd okrem iného maloleté deti G.

Š., U.. XX.X.XXXX, G. Š., U.. X.X.XXXX a U. Š., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky,
s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi súd uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej G. Š. sumou 90,- eur mesačne, na výživu maloletej G. Š. sumou 90,- eur
mesačne a na výživu maloletej U. Š. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené
neplnoleté dieťa, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva, vždy

do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd návrh otca
na zmenu zverenia mal. G. Š. zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu
trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.10.2016.

9. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.2016 súd konanie o
zverenie maloletej G. Š., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky G.. A. Š.
zastavil, z dôvodu spätvzatia podaného návrhu v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX.

10. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že otec poberá týždenný plat 152,43 ?, čo je v prepočte (aktuálneho
konverzného kurzu) 174,74 eur týždenne.

11. Z priložených potvrdení výdavkov otca súd zistil, že aktuálna výška nájomného za obdobie od

03/2017do05/2017 prestavujesumu 188,16?zadvatýždne,čojevprepočte(aktuálnehokonverzného
kurzu) 215,71 eur, priemerný mesačný náklad na palivo Kerosenen predstavuje sumu 89 ?, čo je v
prepočte (aktuálneho konverzného kurzu )102,09 eur a výdaje na elektrickú energiu predstavujú sumu
35 ?, čo je v prepočte ( aktuálneho konverzného kurzu) 40,12 eur.

12. Právna zástupkyňa otca vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že od poslednej úpravy
výživného nedošlo výraznej zmene odôvodnených potrieb maloletej ako ani ku zmene majetkových
pomerov otca, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Otec maloletej G. stále býva v rovnakomdome, pracuje u rovnakého zamestnávateľa a má 3 ďalšie deti rovnako, ako matka maloletej. Poukázal
na to, že zmena pomerov na strane otca nastala ohľadne nájmu, kde platí mesačne zvýšené nájomné
o jednu libru a jeho príjem sa znížil o 0,3 libry za týždeň. Otec pravidelne uhrádza výživné na maloletú

G. 90,- eur a G. 90,- eur. Nájomné uhrádza v sume 431,- eur mesačne, kúrenie a teplá voda 102,- eur
mesačne, elektrina 40,- eur, strava pre 4-člennú rodinu 138,- eur mesačne (jedná sa o polovicu nákladov
na stravu). S partnerkou má ďalšie dve deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Dcéra K. N. Š. sa
narodila dňa XX.XX.XXXX a syn M. C. Š. sa narodil XX.XX.XXXX. Celkovo výdavky otca predstavujú
sumu 890,- eur mesačne. Otec nevlastní žiaden majetok, jeho partnerka je nezamestnaná. Príjem otca

predstavuje sumu 698,96 eur mesačne.
13. Kolízny opatrovník navrhol návrh matky zamietnuť, nakoľko matka nijako nepreukázala, že by došlo
k zmene odôvodnených potrieb maloletej G..

14. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 4 zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18.Podľa§78ods.1Zák.orodinedohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu,
pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť

zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod.

21. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré

rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická
zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. )
možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie
rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové
pomery ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním,

množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností.

22. Pri rozhodovaní návrhu matky na zvýšenie výživného, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb
maloletej ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov povinného a najmä prihliadal nazmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov
k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých
druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia

§ 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí.

23. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za
preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného. Matka nijakým
spôsobom nepreukázala zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k
maloletému dieťaťu, a to napríklad okolnosťami, akými môže byť zníženie príjmu či strata zamestnania,
alebozhoršeniemajetkovýchpomerovakoirastnákladovnapokrytieodôvodnenýchpotriebmaloletej.V
čase pôvodného rozhodovania bol otec detí zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval

1.097,- eur. Matka detí nepreukázala svoj príjem. V čase rozhodovania súdu bola maloletá G. vo veku
dvanásť rokov, žiačkou základnej školy. Súd preto vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, ako
aj možností, schopností a majetkových pomerov otca, ktoré sa od posledného rozhodnutia súdu výrazne
nezmenili, považoval výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k.XXP/XXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX v sume 90-eur na mal. G. za primerané.

24. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom
na skutočnosť, že matka bola počas celého konania pasívna, súd návrh matky na zvýšenie výživného
zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
59P/127/2016

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.