Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224510
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114224510.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu T. N., a.s., so sídlom I. Z. 7,
D., zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava,
proti žalovaným X./ O. K., nar.XX.XX.XXXX, 2./ K. N., nar. X.X.XXXX, obe bytom N. Q. XX, C. K., o
zaplatenie 437,60 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo

dňa 28.9.2015 č. k. 19C/214/2014-28 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 365,60 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z

uvedenej sumy od 6.5.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalovaný v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi
vo výške 17,16 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 52,24 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená zmluvy o spotrebiteľskom

úvere 26.9.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 400,- eur
za odplatu vo výške 152,- eur a žalovaní za úver zaplatili 114,40 eur. Podľa obsahu zmluvy odmena bola
vo výške 18 %. Táto suma však bola zahrnutá do textu, kde boli ďalšie podmienky, pričom percentuálna
výška odmeny bola rôzna. Ak teda žalobca naformuloval túto časť plnenia len všeobecne ako odplatu
bez ďalšieho vysvetlenia, postupoval v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto súd prvej
inštancie skonštatoval, že zmluvné dojednanie v časti odmeny 18 % ročne zahrnutej do odplatu je

neprijateľnouzmluvnoupodmienkouavtejtočastijezmluvaneplatná.Narozdielododmenyvovýške18
%,úrokzúveruakozmluvnýúrokbolsúčasťouodplatyvspomínanejúverovejzmluve.Výškuzmluvného
úroku 20 % súd prvej inštancie zhodnotil ako primeranú, a to aj s poukazom na druh poskytnutého úveru.
Pri prepočte sumy úroku z úveru vo výške 20 % ročne zo sumy 400,- eur to predstavuje 80,- eur. Túto
sumu súd prvej inštancie pripočítal k poskytnutému úveru 400,- eur, žalované by tak mali zaplatiť 480,-
eur,zčohouhradili114,40eur,dlžnásumatakpredstavuje365,60eur.Natútosumuzaviazalžalovaných

k plneniu vo vzťahu k žalobcovi a zamietol tiež nárok pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 66,- eur,
keďže predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517
ods. 1, 2 OZ a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, podala včas

odvolanie žalovaná v 2.rade, ktorá nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zdôrazňuje tiež to,
že podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto ona vystupuje ako spoludlžník s tým, ževšak, že uzatvoriť zmluvu chcela len žalovaná v 1.rade. Žalovaná v 2.rade zdôrazňuje, že pokiaľ ide o
obsah zmluvy, nebola si vedomá, že podpísala zmluvu, kde vystupuje ako spoludlžník. Nebolo celkom
jednoduché zorientovať sa a správne pochopiť obsah zmluvy. Zdôrazňuje, že táto zmluva bola vopred

pripravená žalobcom a nebola jej riadne vysvetlená.

4. Žalovaná v 1.rade ani žalobca sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom

zamietnutí konania v zmysle zásad vyjadrených v §379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného
sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie
ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd
prvej inštancie sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými pre správne
rozhodnutie v predmetnej veci.

6. Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.9.2012 uzatvorená
medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalované sú spotrebiteľky, keďže pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonali

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé,
že na zmluvu o úvere je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené
jednak v Občianskom zákonníku, ako aj v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z..

7. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platom k 26.9.2012, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatná.

8. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa ust. § 53 ods. 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa ust. § 53 ods. 5citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

13. V zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bolo opodstatnené zaoberať sa otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľov.
Vychádzajúc z obsahu spomínanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca ako veriteľ na jej základe
poskytol žalovaným bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 400,- eur. Tento úver bol
poskytovaný za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a zároveň zaposkytnutieúverusiveriteľúčtovalodmenuvovýške18%zistinypriúvereposkytnutomna13mesiacov.
V spomínanej zmluve je takto stanovený úver a odmena spoločne ďalej označované ako „odplata“.

14. Súd prvej inštancie v zásade správne kvalifikoval zmluvné dojednanie zmluvy v časti odmeny 18
% ročne zahrnutej do odplaty ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v tejto časti vyhodnotil
zmluvu ako neplatnú. Je však ďalej zrejmé, že žalobca ako veriteľ do odplaty za takto poskytnutý
úver zahrnul aj úrok z úveru vo výške 20 % z istiny, keď odvolací súd zdôrazňuje, že „úrok“ a
„odmena“ za poskytnutý úver sú totožnými pojmami z hľadiska ich kauzálneho významu a tieto nie je

možné od seba oddeliť ako to realizoval súd prvej inštancie. Veriteľom označená celková „odplata“ za
poskytnutýúvervzmluvepredstavujeobchádzanielimitovanejvýškyúrokovzaposkytovaniepeňažných
prostriedkov, ktoré podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 OZ). Doterajšia
judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú
v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia
tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej

klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.

15. Žalobcom naformulovaná celková odplata za poskytnutý úver v spornej zmluve predstavuje spolu 38
%, čo možno hodnotiť ako neprijateľnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku, keď oddelením úroku a
odmeny za úver je vo vzťahu k spotrebiteľom naznačovaná nízka úroková sadzba, aj keď v skutočnosti
komplexne ide o takmer 40 % odplatu za poskytovaný úver. Je pritom zrejmé, že v období druhého

polroka 2012, priemerná úroková miera z úverov poskytovaných bankovými subjektami podobného
charakteru predstavovala rozsah 12,96 %. Veriteľ v tejto zmluve tak stanovil odplatu za poskytnutý úver
netransparentne v celej časti. Takto stanovená odplata napriek jej naformulovaniu veriteľom sa nedá
oddeliť s ohľadom na už spomínaný rovnaký kauzálny význam úrokov z úveru a odmeny za úver.

16. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť
nekalú podmienku, ak nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v týchto zmluvách, mohlo
by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v čl. 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla
prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom,

že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo
dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, keďže by vedeli, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak
by ich záujmy ostali zabezpečené. Čl. 6 ods. 1 smernice nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu
súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči
spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito
SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

17. Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu odplaty za poskytnutý úver nepostupoval

v súlade s uvedenými závermi, ale pristúpil k modifikácii takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky do
podoby akceptovateľnej, čo nezodpovedá cieľom uvádzanej smernice, preto bolo potrebné napadnutý
rozsudok, okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a v rozsahu
zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie
pri ďalšom rozhodovaní o uplatnených nárokoch žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej so

žalovanými bude postupovať v zmysle naznačených záverov, predovšetkým pokiaľ ide o posudzovanie
prijateľnosti zmluvnej podmienky označovanej v zmluve ako odplata za úver a po nepochybnom ustálení
výšky plnenia z daného úveru žalovanými o podanej žalobe opätovne rozhodne.

18. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).