Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/717/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202042
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414202042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej Polákovej, v právnej veci žalobcu: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. Y., E. XX, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamateyova 17, IČO:
35937874, o 10.888 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.
marca 2015, č. k. 6C/27/2014-362, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. marca 2015, č. k.

6C/27/2014-362 zamietol návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 60 CSP) a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 488,
§ 489 a § 494 Občianskeho zákonníka.

3.1. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 03.

02. 2014 domáhal náhrady škody, dôvodiac tým, že žalovaný podal návrh na výkon rozhodnutia na
Exekútorsky úrad JUDr. Beatrix Vargovej, so sídlom Nitra, Štefánikova 49 a súdna exekútorka vydala
dňa 01. 04. 2004 upovedomenie o začatí exekúcií pod č. EX 46/2004, EX 44/2004, EX 43/2004, ktoré
boli doručené žalobcovi dňa 05. 04. 2004. Pracovník žalovaného konal v hrubom rozpore so zákonom a
v rozpore s vtedy platnými predpismi . Platobný výmer PV 2193/2002/b vydaný za obdobie od júna 1995
domarca2003nasumu48460,-Skbolvydanývrozporesplatnýmipredpismi,keďbolporušenýzákono
zdravotnom poistní č. 273/1994 Z. z. a to § 13 ods. 4, ods. 5 a § 14 ods. 2. Žalobca bol od 01. 03. 2005 do

28. 02. 1997 zamestnancom spoločnosti Agrocontract, pričom odvody za neho odvádzal zamestnávateľ,
a to z maximálneho vymeriavacieho základu 19 600,- Sk a žalovaný aj napriek tomu
požadoval od neho odvody za uvedené obdobie. Od 23. 06. 1999 do 30. 06. 2001 bol zamestnancom
spoločnosti RS Agros. Uviedol, že pokiaľ by mal platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba
aj za obdobie, keď bol zamestnancom, platobný výmer nebol vystavený správne, a preto ani platobné
výmery, ktoré boli vystavené z dôvodu omeškania s platením poistného neboli vystavené správne.

3.2. Žalobca ďalej poukázal na to , že podľa § 21 zákona č. 273/1994 Z. z. právo predpísať poistné
za roky 1995 - 1998 sa premlčí za 3 roky odo dňa splatnosti. Žalovaný mu listom zo dňa 15. 11. 2011
oznámil, že dňa 16. 04. 2003 boli vystavené 3 platobné výmery v celkovej sume 8 013,04 eura a
tieto boli dňa 02. 01. 2004 postúpené na vymáhanie Exekútorskému úradu JUDr. Beatrix Vargovej,avšak na účet žalovaného exekútorka zaslala len sumu 6 404,40 eura a voči žalobcovi sa eviduje
nedoplatok v sume 1 608,58 eura. V oznámení súdnej exekútorky JUDr. Vargovej zo dňa 11. 05. 2012 je
uvedené, že exekučné konania proti žalovanému boli ukončené a na účet žalovaného bolo zaslaných 9

727,94 eura, pričom v exekučnom konaní vymohla sumu 12 142 eur. Tvrdenie žalovaného o vymoženej
výške považoval za v rozpore s tvrdením JUDr. Vargovej. Okrem vymoženej sumy 12 142,71 eura
žalovaný z účtu žalobcu zobral sumu 822,58 eura. Žalovanému tak bola poskytnutá suma 10 940,48
eura, hoci výmery boli vystavené len na sumu 8 013,04 eura, a teda žalobca bol poškodený o sumu
9 027,44 eura a taktiež bol poškodený na poplatkoch z omeškania v sume 212,67 eura a poplatkov z

omeškania v sume 2 422,79 eura. Celkovo mu bola spôsobená škoda vo výške 7 171,40 eura a o sumu,
ktorú si ponechala exekútorka 2 414,77 eura. Mal za preukázané, že zo strany žalovaného bola škoda
spôsobená úmyselne.

3.3. K žalobe žalobca pripojil platobné výmery č. XXXX/XXXX/b zo dňa 15. 04. 2003 na sumu 48 460,-
Sk, č. XXXX/XXXX/bX zo dňa 15. 04. 2003 na sumu 162 103,- Sk, č. 2193/2002/b1 zo dňa 15. 04.

2003 na sumu 30 838,- Sk, fotokópiu zákona č. 273/1994 Z. z., list žalovaného zo dňa 15. 01. 2011,
oznámenie JUDr. Beatrix Vargovej zo dňa 11. 05. 2012, výpisy z účtov žalobcu vedený v UniCredit Bank,
a. s., upovedomia o začatí exekúcie č. 46/2004, 44/2004 a 43/2004 exekútorky JUDr. Beatrix Vargovej,
potvrdenie o podaní daňového priznania žalobcu za rok 1994, výpisy z priznania k dani z príjmov žalobcu
za roky 1995 - 1998 a za roky 2000 - 2001, zmluvu o mzde zo dňa 01. 03. 1995 vrátane dodatku zo dňa

06. 09. 1995 a prehľady minimálnej mzdy za roky 1993 - 2013.

4.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol od 01. 01. 1995 vedený v registri
poistencov evidovaný od 01. 01. 1995 do 17. 05. 2005 a od 09. 10. 2006 do 30. 06. 2006 ako SZČO,
od 01. 03. 1995 do 28. 02. 1997 ako zamestnanec spoločnosti Agrocontract LTD, spol. s r. o., od 23.

06. 1999 do 30. 06. 2001 ako zamestnanec RS Agros, s. r. o., od 01. 09. 2005 do 08. 10. 2006 a od
01. 07. 2007 do 31. 07. 2011 ako neurčený platiť poistenec, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť a
poistné na zdravotné poistenie neodvádzal, od 01. 08. 2011 do 01. 07. 2013 ako samoplatiteľ poistného,
od 02. 07. 2013 bol vedený na úrade práce, od 07. 07. 2014 ako zamestnanec G&B HOLDING a. s.,
od 22. 09. 2014 ako zamestnanec TURUL QUALITY, s. r. o. a od 18. 05. 2005 do 31. 08. 2005 bol

platiteľom poistného štát. Pokiaľ ide o výzvu o nedoplatkoch doručenú žalobcovi dňa 14. 10. 2002, na
ktorú reagoval nesúhlasom, preto mu bola zaslaná výzva na predloženie príslušných dokladov, ktoré
si neprevzal, a tak u žalobcu bola vykonaná kontrola platenia poistného, bol mu zaslaný protokol o
kontrole a platobné výmery, ktoré taktiež neprevzal ani v odbernej lehote, a preto pobočka žalovaného
spracovala exekučné príkazy do VÚB na výkon rozhodnutia. Následne žalobca podal voči exekučným

príkazomodvolanie,pričomzostranyžalovanéhoboliexekučnépríkazyzrušenéavrámciautoremedúry
boli zrušené aj platobné výmery.

4.2. Žalobcovi bolo oznámené, že sa vyhovuje jeho návrhu na obnovu konania a bol vyzvaný, aby
sa dňa 14. 04. 2003 dostavil do pobočky v Nových Zámkoch, kde bude vykonaná nová kontrola.

Žalobca sa napriek oznámeniu o kontrole nedostavil a príslušné doklady nepredložil, preto na základe
výpisov z daňového priznania žalobcu bola u neho vykonaná dňa 14. 04. 2003 ďalšia kontrola , o
kontrole bol vystavený protokol a vydané platobné výmery, ktoré boli žalobcovi doručené a riadne
ich prevzal. Žalobca proti protokolu o kontrole ani platobným výmerom v zákonnej lehote odvolanie
nepodal a ani iným spôsobom nereagoval, pričom predpísané sumy na základe uvedených platobných

výmerov neuhradil, a preto žalovaný pristúpil k vymáhaniu týchto pohľadávok prostredníctvom súdneho
exekútora.

4.3. Žalovaný taktiež uviedol, že suma v konaní EX 43/2004 bola vymožená v plnej výške, pričom
námietky žalobcu v konaniach EX 45/2004 a EX 46/2004 boli uznesením súdu zamietnuté. Nevymožené

boli sumy, ktoré boli podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2012/VŠZP zo dňa 16. 04. 2012
postúpené na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava. Žalovaný dňa 27. 05. 2003 vykonal
u žalobcu ako zamestnávateľa podnikajúcim pod IČO: 30 900 506 kontrolu, žalobca nepredložil
požadované doklady a ku kontrole sa nedostavil. Výsledkom kontroly bol vydaný platobný výmer, pričom
proti výmeru žalobca odvolanie nepodal a predpísanú sumu neuhradil, a preto žalovaný túto pohľadávku

podľa uvedeného platobného výmeru vymáhal j, pričom suma platobného výmeru bola vymožená a
poukázaná na účet žalovaného. Celková dlžná suma podľa uvedených platobných výmerov predstavuje
sumu341565,-Sk(11337,88eura),atedaexekuovanásuma9727,94euranepokrývacelýdlhžalobcu.4.4. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca dňa 27. 06. 2011 podal žiadosť o splátkový kalendár na
sumu 231,73 eura, ktorá mu bola predpísaná výkazom nedoplatkov č. 11007295213, a táto žiadosť bola
zo strany žalovaného zamietnutá. V mesiaci júl 2011 sa dostavil žalobca do pobočky žalovaného, kde

mu bola celá problematika vysvetlená, boli mu vystavené kópie platobných výmerov. Žalobca dňa 21.
02. 2013 podal na Okresný súd Nové Zámky návrh na preskúmanie dôvodnosti a zákonnosti platobných
výmerov žalovaného, pričom návrh bol uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. 15C/2/13-31
postúpený Krajskému súdu v Nitre, ktorý uznesením č. 11S/40/2013-44 zo dňa 13. 08. 2013 konanie
zastavil. Žalobca si neplnil odvodové povinnosti, a preto mu bol vystavený výkaz nedoplatkov č.

1407470213nasumu1143,15eura,protiktorémupodalžalobcanámietkydňa06.10.2014,ktoréneboli
žalovaným akceptované. Žiadal, aby konajúci súd návrh žalobcu zamietol v plnom rozsahu a poukázal
na to, že žalovaný voči žalobcovi postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, t. j. zákonom č.
273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákonom č. 580/2004 Z. z.

5.1. Žalobca sa podaním zo dňa 21. 01. 2015 opätovne vo veci vyjadril k tomu, kedy škoda

vznikla a spresnil výšku škody na sumu 10 888 eur, ktorá má pozostávať z penále v sume 5 317
eur, nezapočítaného poistného v sume 1 429 eur, rozdielu medzi skutočnou úhradou exekútorky a
vykazovanou úhradou v sume 3 326 eur a sumu 819 eur, ktorá bola zrazená počas exekúcie z účtu
žalobcu.

5.2. Na pojednávaní dňa 20.03.2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobca požaduje od
žalovaného náhradu škody v sume 10.888 eur.

6. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre v právnej veci žalobcu proti žalovanému č. k. 11S/40/2013-44 zo
dňa 13. 08. 2013 súd prvej inštancie zistil, že súd konanie zastavil, pretože návrh na začatie konania

bol podaný oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 2 mesiacov a zmeškanie lehoty na
podanie žaloby nemožno odpustiť.

7.Súdprvejinštancievykonalrozsiahledokazovanieadospelkzáveru,žežalobažalobcujenedôvodná.
Považoval za preukázané, že žalovaný vydal platobné výmery, ktoré nadobudli právoplatnosť a

vykonateľnosť, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému uvedené sumy a trovy
konania. Išlo o platobné výmery žalovaného č. 2193/2002/b na sumu 48 460,- Sk a trovy konania 41,-
Sk, č. 2193/2002/b1 na sumu 30 838,- Sk a trovy konania 41,- Sk, č. 2183/2002/b2 na sumu 162 103,-
Sk a trovy konania 41,- Sk a č. 1008/2003/b6 na sumu 100 000,- Sk a trovy konania 41,- Sk, t. j. spolu
v sume 341 565,- Sk (11 337,88 eura). Platobné výmery č. 2193/2002/b, 2193/2002/b1 a 2183/2002/

b2 boli predmetom konania podľa § 247 OSP, pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13.08.2013
č.k. 11S/40/2013-44 konanie zastavil, keďže žaloba bola podaná oneskorene.

8. Zo žaloby aj z podania žalobcu zo dňa 20. 02. 2015 je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
v sume 10 888 eur, ktorá pozostáva zo sumy 4 336 eur, 2 408 eur, 821,59 eura a 3 323 eur, pričom suma

4 336 eur predstavuje poistné a penále za obdobie od 01. 01. 1996 do 01. 03. 1997, suma 2 408 eur
predstavuje poistné a penále za obdobie od 01. 03. 1997 do 01. 04. 2004, suma 821,59 eura predstavuje
zrazené sumy 17 798,80 Sk dňa 27. 08. 2003, sumu 200,85 Sk dňa 19. 11. 2004, sumu 558,50 Sk dňa
19. 11. 2004, sumu 2 001,44 Sk dňa 12. 01. 2004 a sumu 4 192,36 Sk dňa 04. 01. 2005, pričom suma
3 323 eur predstavuje rozdiel medzi sumou 9 727,94 eura a sumou 6 404 eur.

9. Z podania súdnej exekútorky JUDr. Beatrix Vargovej zo dňa 11. 05. 2012 vyplýva, že z účtu žalobcu
boli poukázané na účet žalovaného úhrady celkom v sume 9 727,94 eura (293 064,- Sk, 162 144,-
Sk, 100 041,- Sk, 20 431,60 Sk a 10 447,40 Sk), pričom zvyšok uhradenej sumy predstavuje trovy
exekúcie vrátane 23 % DPH, na ktoré boli vystavené 3 faktúry. Žalobca tvrdil, že preukáže

svoje oprávnené nároky a dôvodnosť žaloby, avšak v priebehu celého konania neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, kedy škoda vznikla, v akom rozsahu, v čom spočíva a kto ju spôsobil;
nepreukázal, že boli splnené základné predpoklady pre náhradu škody, a to vznik škody, protiprávne
zavinené konanie alebo opomenutie žalovaného a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo
opomenutím žalovaného a vznikom škody.

10. Súd preto žalobu žalobcu považoval za nepreukázanú, keďže žalobca neuniesol v konaní
dôkaznébremenoasvojenárokyaichopodstatnenosťvpriebehuceléhokonanianepreukázal.Ztvrdení
žalobcu je zrejmé, že žalobca sa v podstate domáhal revízie vyššie uvedených platobných výmerov,ktoré sú právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, a teda ich revidovanie nie je vzhľadom
na existujúcu právnu úpravu možný. Keďže žalobca svoje nároky jasne a určito voči žalovanému
nepreukázal, súd žalobu z uvedených dôvodov zamietol, keďže neboli splnené podmienky na náhradu

škody podľa § 415, § 420 a nasl. OZ.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju nežiadal priznať.

12.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie , žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel vec a žalovaného
zaviazal zaplatiť náhradu škody vo výške 10 888 eur.

12.2. Konštatoval, že súdu bol predložený platný zákon č. 273/1994 Z. z., ktorý sa vzťahoval na dané
obdobie a na obdobie vyrubených penál a pokút. V zmysle § 24 ods. 5 tohto zákona bola vylúčená

možnosť uložiť pokutu aj penále súbežne. Pokuta vo výške 100 000,- Sk bola uložená len ako iniciatíva
JUDr. Bučeka. Tvrdenie zástupcu VŠZP o vydaní 4 platobných výmerov nie je pravdivé, pretože v
stanovisku vydanom VŠZP Nové Zámky zo dňa 15. 11. 2011 je uvedené, že boli vydané 3 platobné
výmery na celkovú sumu 8 013,04 eura a nie štyri výmery na sumu 11 337,88 eura, ako tvrdí zástupca
VŠZP JUDr. Buček.

12.3. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nezaoberal sa stanoviskom, ktoré
dokazuje, že platobné výmery neboli vydané na sumu 11 337,88 eura, ale na sumu 8 013,04 eura.
Žalobca mal za to, že bola preukázaná neoprávnenosť exekučných podkladov platobných výmerov
vzťahujúcich sa na obdobie roku 1995 a 1996. Zástupca VŠZP uviedol, že postupovali v zmysle novely

zákona č. 273/1994 Z. z., ktorá bola platná od roku 1997. Uvedený zákon sa však nemohol vzťahovať
na roky 1995 a 1996. Vzhľadom k uvedenému sa cíti byť poškodený aplikáciou zákona, ktorý v danom
čase nebol platný. V napadnutom rozsudku sa na strane 6 uvádza, že žalovaný konal v zmysle zákona
č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení i za obdobia rokov 1995 a 1996, i keď sám udával, že tento
zákon bol účinný od 1.1.2005.. Zákon , ktorý bo účinný od 1.1.2005 sa nemohol aplikovať v predošlých

rokoch za roky 1995 a 1996.

12.4. Nebola vyhodnotená skutočnosť, že od roku 1995 až do 28. 02. 1997 bol zamestnancom a bol už
na Slovensku poistený z iného dôvodu, v čase platných zákonov. V čase keď bol zamestnancom
spoločnosti RS Agros s. r. o., toto obdobie bolo uznané bez výhrad, pretože bol poistený z iného dôvodu.

13.1. Odvolateľ opätovne poukázal na to, že v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. je premlčacia
doba 3 ročná. Je presvedčený, že nezákonným konaním zo strany VŠZP bol úmyselne poškodený.
Súd taktiež neprihliadol na § 13 ods. 7, 8 a 10, ktorým sa určuje maximálny vymeriavací základ vo
výške 19 000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti W.., odvádzala táto

spoločnosť poistné z maximálne vymeriavacieho základu, čiže preukázal svoju inú účasť na zdravotnom
poistení na území SR a nebol povinný platiť poistné, čiže VŠZP zastúpená JUDr. Bučekom nemala
právo vymáhať ďalšie platby. VŠZP teda konala nezákonne. Skutočnosť, že sa žalobca na predvolanie
a kontrolu do VŠZP Nové Zámky dostavil môže dosvedčiť v tom čase zvolený právny zástupca JUDr.
Ladislav Černák, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie v konaniach s VŠZP. JUDr. Buček jeho účasť

na konaní nepovolil a vykázal ho z miestnosti.

13.2. Odvolateľ ďalej uviedol, že na základe exekučného príkazu VŠZP na vymoženie pohľadávky vo
výške 30 838,- Sk bola dňa 27. 08. 2003 stiahnuté z účtu žalobcu suma 17 798,- Sk a dňa 12. 01. 2004
suma 2 001,44 Sk. Na pohľadávku vo výške 30 838,- Sk bol vydaný aj exekučný príkaz dňa 17. 06.

2004 súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou. Uviedol, že proti exekúcii podal námietky. VŠZP zo
dňa 10. 05. 2004 oznámila súdnej exekútorke, že suma 19 829,36 Sk bola skutočne uhradená, ale ju
priradili na bežné mesačné poistenie za zamestnancov. Konštatoval, že mal len jedného zamestnanca
a ten nemal taký príjem, aby mesačné poistné bolo v takej výške. Okresný súd Nové Zámky podanie
žalobcu nesprávne vyhodnotil, keď v rozsudku uvádza, že podanie žalobcu by mala byť revitalizácia

platobných rozkazov aj napriek tomu, že žalobca podával na návrh na úmyselné poškodenie zo strany
zástupcu VŠZP. Mal za to, že sa mu dostatočne podarilo preukázať úmyselné poškodenie zo strany
VŠZP. Avšak súd prvej inštancie smeroval celé konanie tak, aby nemohla byť vyvodená zodpovednosť
za úmyselné poškodenie zástupcu žalovaného.14. Podaním dourčeným súdu prvej inštancie dňa 25. 02. 2016 a odvolaciemu súdu dňa 03. 03.
2016 žalobca doplnil podané odvolanie, v ktorom poukázal na živnostenský list, ktorý jednoznačne

preukazuje, že zástupca VŠZP JUDr. Buček sa snažil na pojednávaní zavádzať a zneužil svoje
právomoci. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že penále platil ako živnostník na rodné číslo a pokutu
ako zamestnávateľ na IČO. K podaniu priložil aj fotokópiu živnostenského listu, ktorý preukazuje, že ide
o tú istú osobu, kde je uvedené rodné číslo aj IČO.

15.1. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha podanou
žalobou preskúmania zákonnosti vydaných platobných výmerov. Uvedený návrh bol postúpený
Krajskému súdu v Nitre uznesením č. k. 15S/2/2013-31. Na základe výzvy Krajského súdu v Nitre zo dňa
07. 05. 2013, č. k. 11S/40/2013-35, VŠZP, a.s., pobočka Nové Zámky, predložila doporučene poštou dňa
28. 05. 2013 originál celého administratívneho spisu na preskúmanie. Uznesením č. k. 11S/40/2013-44
zo dňa 13. 08. 2013 krajský súd konanie zastavil.

15.2. Poznamenal, že žalobca si ani naďalej neplní odvodové povinnosti a ku dňu 22. 06. 2015 evidujú
u poistenca nedoplatok na poistnom vo výške 1 374,88 eura. Na základe uvedených skutočností mal
žalovaný za to, že VŠZP, a. s., pobočka Nové Zámky, postupovala v prípade žalobcu v súlade s platnými
právnymi predpismi (zákon. č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. NR SR č.

580/2004 Z. z.). Tvrdenia žalobcu považoval za účelové a neopodstatnené v snahe poškodiť dobré
meno žalovaného.

16. V písomnom vyjadrení žalobca reagoval na tvrdenia žalovaného, že je voči nemu evidovaný
nedoplatok na poistnom, k čomu uviedol, že nemôže byť voči nemu nedoplatok evidovaný, pretože ak

je poistenec v zamestnaneckom pomere, platí za neho odvody zamestnanec a ak je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR, potom za neho platí odvody štát.

17. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 09. 09. 2016 doplnil žalobca svoje vyjadrenie k
vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a netýkajú sa

napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o oneskorene podaný návrh na preskúmanie platobných výmerov
uviedol, že vzniklo tým, že sa snažil mimosúdne vyriešiť spor so žalovaným. Následne, keď zistil, že
mimosúdne sa vec nevyrieši, podal predmetný návrh na súd. Domnieva sa, že súd prvej inštancie
pochybil, keď považoval a viedol konanie ako konanie revitalizáciu platobných výmerov. Opätovne
poukázal na to, že nebol aplikovaný právny predpis platný a účinný v danom období, čím prišlo k

porušeniu zákazu retroaktivity. Taktiež zdôraznil, že mu bola neoprávnene uložila pokuta a penále.
Záverom poukázal na to, že uplatnený nárok je dôvodný.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom

konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

19. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 ( § 474 CSP). Aj odvolanie žalobcu proti napadnutému

rozsudku bolo podané za účinnosti OSP.

20.1. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20.2. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie

satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis ,
alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.

22. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca dňa 03. 02. 2014 doručil súdu
prvej inštancie žalobu na zaviazanie úhrady škody z úmyselného finančného poškodenia vo výške 9 586
17 eura. Svoj nárok si uplatnil titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným postupom
žalovaného a povereného súdneho exekútora. Škoda mu podľa jeho tvrdení mala vzniknúť výkonom

exekúcie nad potrebný rozsah, tvrdiac, že súdny exekútor z účtu žalobcu zrazil vyššiu sumu finančných
prostriedkov ako sumu, na akú zneli exekučné tituly- platobné výmery žalovaného.

23.1. Namietal, že platobné výmery sú vystavené nesprávne, teda boli vystavené na úhradu dlžného
poistného, avšak po uplynutí zákonnej lehoty na vyrubenie dlžného poistného, ktorá bola 3-ročná v

zmysle § 21 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení
platnom a účinnom v čase, kedy vzniklo dlžné poistné. Domnieval sa, že za toto obdobie žalovaný nemal
žalobcovi vyrubovať dlžné poistné. Ďalej namietal, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi pri dlžnom
poistnom nielen úroky z omeškania, ale aj penále, pričom ide o súbeh dvoch sankcií za porušenie
povinnosti platiť poistné, čo považoval za v rozpore s § 24 ods. 5 vyššie citovaného zákona. V dôsledku

uvedeného boli teda platobné výmery vystavené na sumu vyššiu, ako bolo reálne dlžné poistné, avšak
dlžné poistné, ktoré nebolo premlčané a navyše bola exekvovaná suma vyššia o sankciu, ktorá bola v
zmysle zákona neprípustná.

23.2. Žalobca sa taktiež domnieval, že žalovaný nemal žalobcovi vyrubiť dlžné poistné za obdobie od 01.

03. 1995 do 28. 02. 1997, kedy bol zamestnancom spoločnosti W. a od 26. 03. 1999 do 30. 04. 2001,
kedy bol zamestnancom spoločnosti RS W., v dôsledku čoho za neho platil poistné zamestnávateľ.

23.3. V priebehu konania žalobca zmenil petit podanej žaloby, pričom žiadal priznať náhradu škody vo
výške 10 888 eur. O zmene petitu rozhodol súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 06. 02.

2015. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žalobu zamietol.24. S právnym názorom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a považuje
ho za vecne správny. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s poukazom na to, že z obsahu podanej žaloby
jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným

vedením exekúcie, v ktorej vystupovala ako oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Nové
Zámky, ktorá je v predmetnej veci na strane žalovaného a povinným bol K. S., v tomto konaní žalobca.
Poverený súdny exekútor vymohol od žalobcu sumu 12 142,71 eura. Žalobca sa žalobou pôvodne
domáhal zaplatenia škody spočívajúcej vo finančnej ujme vo výške 9 586 17 eura, vychádzajúc pritom
z rozdielu medzi sumou, ktorú si VŠZP vzala, t. j. 10 940,48 eura (poistné za obdobie od 07/1995 do

03/2003) a sumou, na ktorú boli platobné výmery vystavené, a to 8 013,04 eura. Takto bol poškodený o
sumu2927,44eura.Ďalejpoukázalnapohľadávkuvovýške1680,50eura,ktorúžalovanýneoprávnene
postúpil spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., a taktiež na poplatkoch z omeškania 0,1 % a vo
výške 212,67 eura a poplatkoch z omeškania 0,2 % vo výške 2 422,79 eura. Posledná časť škody vo
výške 2 414,77 eura predstavuje sumu, ktorú si ponechal súdny exekútor a neodviedol oprávnenému
(žalovanému).

25. Pôvodne bol vystavený platobný výmer č. 2193/2002/b zo dňa 15. 04. 2003 znegujúci na sumu 48
460,- Sk za dlžné poistné za obdobie od 01. 01. 1996 do 30. 06. 1999 a od 01. 05. 2001 do 31. 03. 2003
a trovy súvisiace s vydaním platobného výmeru vo výške 41,- Sk; platobný výmer č. 2193/2002/b2 zo
dňa 15. 04. 2003 znejúci na sumu 162 103,- Sk za poplatok z omeškania 0,2 % za porušenie povinnosti

platiť poistné na zdravotné poistenie a 41,- Sk trovy a platobný výmer č. 2193/2002/b1 zo dňa 15. 04.
2003 znejúci na sumu 30 838,- Sk za poplatok z omeškania 0,1 % za porušenie povinnosti platiť poistné
na zdravotné poistenie a 41,- Sk trovy.

26. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalobca bol v konaní pred VŠZP nečinný a jeho nečinnosť

spočívala v tom, že sa proti vydaným platobným výmerom nijakým spôsobom nebránil, nepodával riadne
opravné prostriedky - odvolania proti jednotlivým platobným výmerom, ktoré sa v dôsledku uvedeného
stali právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Žalobca však podal návrh na obnovu konania,
teda využil mimoriadny opravný prostriedok, ktorému žalovaný vyhovel a nariadil kontrolu. Predmetnej
kontroly sa žalobca nezúčastnil, za čo mu žalovaný uložil pokutu vo výške 100 000,- Sk a povinnosť

zaplatiť trovy vo výške 41,- Sk, pričom vymáhanie tejto pokuty je predmetom Platobného výmeru č.
1108/2003-/b6. Žalovaný vykonaním kontroly dospel k rozhodnutiu, že autoremedúrou zrušil vyššie
uvedené platobné výmery a vystavil nové, a to platobný výmer č. 2193/2002/b za dlžné poistné vo výške
48 460,- Sk za dlžné poistné a 41,- Sk trovy konania, platobný výmer č. 2193/2002/b1 ako poplatok z
omeškania 0,1 % vo výške 30 838,- Sk a 41,- Sk trovy konania a platobný výmer č. 2193/2002/b2 ako

poplatok z omeškania 0,2 % vo výške 162 103,- Sk a 41,- Sk trovy konania. V dôsledku neplnenia si
povinností žalobcu v súvislosti s vykonávanou kontrolou žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 100
000,- Sk a 41,- Sk trovy konania, ktorá je vymáhaná platobným výmerom č. 1108/2003/b6.

27. Pokiaľ ide o titul, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia sumy 10 888 eur, možno jednoznačne

konštatovať, že ide o náhradu škody, pri ktorej je potrebné sa zaoberať najmä tým, či boli splnené
zákonné predpoklady na to, aby mohla byť založená o zodpovednosť žalovaného za tú škodu, ktorý
žalobca vyčíslil. Vzhľadom na obsah spisu možno konštatovať, že neprišlo k preukázaniu škody, ktorá
mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a taktiež nebola preukázaná ani príčinná
súvislosti medzi škodou vyčíslenou žalobcom a konaním žalovaného.

28. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.29. Občiansky zákonník v ust. § 415 upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedená
úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Ak už škoda vznikne,

je potrebné vedieť, aké nároky z danej situácie tomu - ktorému subjektu vznikajú.

30. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré
sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769

až 771). Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu.

31.1. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje
aj zavinenie.

31.2. Škodou možno označiť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná
škoda a ušlý zisk. Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V
odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, za ňu zodpovedajú podľa
svojej účasti na spôsobení škody.

32.1. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i
subjektívnom princípe. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť,
vprípade,keďsazavinenienevyžaduje,ideoobjektívnuzodpovednosť.Pokiaľsazavinenienevyžaduje,
ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti
sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia

zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ust. §
420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V
prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp.
zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne
stanovených zákonom.

32.2. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na

prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

32.3.V§420ods.1OZjevyjadrenázásada,žekaždý,t.j.takfyzická,akoajprávnickáosoba,zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

33. V predmetnej veci možno konštatovať, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu
škody, ktorá vznikla z porušenia určitých záväzkových povinností, teda ide o záväzkovú zodpovednosť
za škodu, poukazujúc pritom na ust. § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka.34. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

35. Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník)
je povinná druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva
subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva
(veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen

povinnosť, ale súčasne aj právo. V záväzkovom právnom vzťahu musí mať každý z jeho subjektov
iné postavenie, spravidla opačné, t.j. jeden z nich je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého.
Záväzkový právny vzťah musí mať teda nielen dva subjekty, ale súčasne aj dve strany. V záväzkovom
právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určité. Oprávneniu individuálne určitého
veriteľa zodpovedá povinnosť individuálne určitého dlžníka. Právo aj povinnosť sú tu v určitom pomere,

preto sa záväzkové právne vzťahy označujú ako relatívne právne vzťahy a sú odlišné od vecných práv.
Vecné práva (nazývame ich právami absolútnymi) pôsobia všeobecne voči ostatným subjektom bez
danosti osobitného právneho dôvodu (§ 126 a nasl.).

36. Záväzky najčastejšie vznikajú z dvojstranných právnych úkonov - zo zmlúv. Záväzkovoprávny

vzťah a záväzky vznikajú aj v dôsledku porušenia povinností. Zákon ustanovuje, že záväzky vznikajú
zo spôsobenej škody, čo nie je presné, keďže škoda je následkom porušenia určitých povinností
(zodpovednosť za škodu), pričom porušenie povinností môže spočívať aj v omeškaní (zodpovednosť za
omeškanie) alebo v porušení povinnosti plniť bez vád (zodpovednosť za vady).

37. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že prišlo k výkonu exekúcie v prospech
oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Nové Zámky, v neprospech povinného
K. S., nar. XX. XX. XXXX. Poverený súdny exekútor v exekúcii vymohol postupne sumu 365 811,50
Sk (12 142,72 eura), pričom v zmysle exekučných titulom bol nárok oprávneného vo výške 341 565,-
Sk (11 337,88 eura). Súdny exekútor uviedol, že oprávnenému previedol na účet z vymoženej sumy

celkovo 9 727,94 eura, pričom rozdiel medzi vymoženou sumou a odvedenou sumou boli trovy exekúcie,
vrátane DPH. Z uvedeného taktiež vyplýva, že žalovaný aj naďalej eviduje pohľadávku voči žalobcovi
vo výške 1 609,94, ktorá nebola v exekučnom konaní vymožená a ktorú postúpil postupcovi Slovenská
konsolidačná, a. s.

38.Pokiaľideouplatnenýnárokžalobcu,odvolacísúddospelrovnakémuzáveruakosúdprvejinštancie,
žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno,ktorýmbypreukázal,žemureálnevzniklaškoda,ktorejnáhrady
sa voči žalovanému podanou žalobou domáha.

39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho stranu sporu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný mu spôsobil škodu, bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

40. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzujepovinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; v prípade žaloby o náhradu škody žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky štyri esenciálne náležitosti pre priznanie nároku na
náhradu škody. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj

bremeno dôkazu. Ak preukázané nie sú, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd musí jeho žalobu
zamietnuť.

41. Žalobca síce vzniesol námietku premlčania v súvislosti s vyrubením dlžného poistného na
zdravotnom poistení za rok 1995 - 1998, pričom uvádzal, že v danom období platila podľa § 21 zákona

č. 273/1994 Z. z. trojročná premlčacia doba, v dôsledku čoho žalovaný vyrubil dlžné poistné až po
premlčaní, keďže exekučným titulom sú platobné výmery z roku 2003. Ďalšou namietanou skutočnosťou
žalobcu bolo, že prišlo k uloženiu dvoch sankcií za porušenie povinnosti, pričom súbežné uloženie
poplatku z omeškania a pokuty nie je v zmysle § 24 ods. 5 cit. zákona možné.

42. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že žalobca mal v konaní pred žalovaným, teda Všeobecnou

zdravotnou poisťovňou, a. s., pobočka Nové Zámky zákonné možnosti, ako sa v tomto konaní brániť
ak sa domnieval, že mu bolo vyrubené dlžné poistné po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej
doby, resp. prišlo k inému porušeniu a nezákonnému rozhodnutiu zo strany žalovaného. Žalobca
mal k dispozícii možnosť podať opravný prostriedok - odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote, o
ktorom by rozhodovala Všeobecná zdravotná poisťovňa - generálne riaditeľstvo, ako orgán oprávnený

preskúmavať rozhodnutia jednotlivých pobočiek Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom na toto
konanie sa vzťahujú ustanovenia o správnom konaní. Žalobca svoje právo podať riadny opravný
prostriedok nevyužil a v konaní sa nebránil žiadnym iným zákonným prostriedkom, v dôsledku čoho
nadobudli jednotlivé platobné výmery právoplatnosť a stali sa vykonateľnými exekučnými titulmi, na
základe ktorých si môže, a teda aj mohol žalovaný v exekučnom konaní uplatniť nároky mu z nich

vyplývajúce.

43.1. Odvolací súd považuje za preukázané, že z dikcie Exekučného poriadku a taktiež ani Civilného
sporového poriadku nevyplýva oprávnenie súdu v inom ako exekučnom konaní preskúmavať správnosť
právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v predmetnej veci platobných výmerov. Na dôvažok

odvolací súdu uvádza, že exekučný súd pre nedostatok právomoci nie je oprávnený preskúmavať
meritórnu správnosť predložených exekučných titulov - platobných výmerov v tomto konaní o náhradu
škody.

43.2. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: „Z

podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť
najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z
toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej
(v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom
možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok

zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v
tzv. základnom konaní) a spôsobom nato určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného
rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970).“

44.1. Právny záver o možnosti skúmať aj bez návrhu povinného existenciu vykonateľného exekučného

titulu v exekučnom konaní vyplýva z výkladu ust. § 57 a § 58 Exekučného poriadku, ktoré umožňujú
exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu účastníka z dôvodov výslovne uvedených v tomto
zákone.

44.2. Exekučný súd mal už pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora na udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie skúmať, či oprávneným predložené rozhodnutie možno považovať v zmysle
§ 41 Exekučného poriadku za vykonateľné rozhodnutie, pretože exekúciu možno vykonať len na
základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iných rozhodnutí uvedených v § 41 ods. 2. Spoločným
znakom týchto rozhodnutí je, že musia byť formálne a materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť
rozhodnutia sa posudzuje z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí rozhodnutia, či bolo

rozhodnutie doručené všetkým, ktorým podľa zákona má byť doručené, či uplynula lehota na podanie
opravného prostriedku.44.3. Potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., na predmetnom platobnom výmere o tom, že
rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, je len potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Pri skúmaní
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúma súd, či účastníci označení v exekučnom titule

existujú, či sú práva a povinnosti v exekučnom titule dostatočne konkretizované a či exekučný titul vydal
orgán na to oprávnený. Exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne
závery orgánu, ktorý ho vydal).

44.4. Názor oprávneného, že exekučný súd nemôže v exekučnom konaní preskúmavať exekučný

titul je priamo v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska
rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom a znamenalo by to, že by súd musel povoliť exekúciu na
základe akéhokoľvek rozhodnutia opatreného doložkou vykonateľnosti, hoci by takéto rozhodnutie
vôbec nemohlo byť považované za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku.

45. Súd prvej inštancie správne v zmysle uvedeného neposudzoval, či povinnému (v tomto konaní
žalobcovi) v zmysle predpisov o zdravotnom poistení vznikla povinnosť zaplatiť poistné za obdobie
od roku 1995 do roku 1999, či bolo poistné vyrubené správne a taktiež či tento nárok oprávneného
v exekučnom konaní (v tomto konaní žalovaného) nebol premlčaný. Taktiež sa nezaoberal ani

skutočnosťou, či v čase, keď bol žalobca evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len
„SZČO“) a taktiež aj zamestnanec, mu vznikla povinnosť platiť odvody súbežne ako SZČO, keď v danom
čase za neho odvody do zdravotnej poisťovne odvádzal vždy v danom období aktuálny zamestnávateľ.

46. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že ak

žalobca mal za preukázané, že Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., pobočka Nové Zámky prišlo k
vydaniu nezákonného rozhodnutia, mal možnosť dovolávať sa podanou žalobu na príslušnom krajskom
súde preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy v súdnom konaní. Žalobca síce túto možnosť
využil, avšak po uplynutí zákonnej lehoty, v dôsledku čoho bolo konanie vedené pred Krajským súdom
v Nitre pod sp. zn. 11S/40/2013 uznesením č. k. 11S/40/2013-44 zo dňa 13. 08. 2013 zastavené.

47. S poukazom na uvedené sa teda súd prvej inštancie správne obmedzil len na skúmanie splnenia
zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a unesenie dôkazného bremena žalobcu, ktorým by
preukázal dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému. Žalobca v priebehu celého konania nevedel
presne, aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu a dokladaniu listinných podaní do spisu, ustáliť, v akej výške

mu bola spôsobená škoda, kto túto škodu spôsobil, či to bol žalovaný, ak áno, tak akým protiprávnym
konaním žalovaného k tejto škode prišlo. Nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou žalobcu a
protiprávnym konaním žalovaného, v dôsledku čoho je správny právny záver súdu prvej inštancie o
zamietnutí žaloby žalobcu, s ktorým rozhodnutím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového

poriadku.

48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0 (§ 393
ods.2 druhá veta CSP a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).