Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310202899
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6310202899.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
žalobcu Z. G. DREVOTES, so sídlom Palackého 3, 949 01 Nitra, IČO: 30 006 180, zast. JUDr. Máriou
Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom Bakalárska 5, Prievidza proti žalovanému myWood Polomka
Timber, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36 693 979, zast. JUDr. Ľubomírom

Messingerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 23, Banská Bystrica o zaplatenie 36 697,30 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/122/2010-484
zo dňa 26. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/122/2010-484 zo dňa 26. novembra 2015 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 7Cb/122/2010-484 zo dňa 26. novembra 2015 zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 36.697,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 6.753,82 eur od 15.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 29.943,48 eur od 27.4.2012 do
zaplatenia. Uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 8.1.2008 uzavrel dve kúpne zmluvy označené
ako 2/2007 a 1/2008 podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe kúpnej zmluvy č. 2/2007

vznikol žalobcovi záväzok vyrobiť a dodať žalovanému smrekové lamely suché v rozmeroch a kvalite v
zmluve dohodnutej v čase od 1.12.2007 do 31.1.2008 za kúpnu cenu 6.850,--Sk (227,41 eur) za 1 m3
lamiel a podľa tejto zmluvy mal žalobca dodať žalovanému dve dodávky výrobkov v týždni 51/2007 a
dve dodávky výrobkov v týždni 1/2008. Jednou dodávkou sa rozumelo množstvo, ktoré je možné naložiť
do návesu kamióna cca 50 m3. Na základe kúpnej zmluvy č. 1/2008 vznikol žalobcovi záväzok vyrábať
a dodať žalovanému smrekové lamely suché od 1.1.2008 do 31.12.2008. Zmluvné strany sa v zmluve

dohodli na minimálnom mesačnom odbere výrobkov 250 m3, čo predstavuje za 1. štvrťrok minimálne
odberové množstvo 750 m3 hotových výrobkov. Kúpna cena bola dohodnutá 215,76 eur( 6.200,-Sk) za
1 m3. Prílohou zmluvy bol aj časový harmonogram plnenia.Táto príloha zahŕňala aj záväzok z predošlej
zmluvy č. 2/2007 v rozsahu dvoch dodávok, teda cca 100m3 výrobkov, ktoré mali byť splnené v 1.
štvrťroku 2008. Podľa obidvoch týchto kúpnych zmlúv mal teda žalobca vyrábať a dodať žalovanému
tovar od 51. týždňa 2007 až do 31.12.2008. Miestom plnenia bola dohodnutá prevádzka žalobcu C. v

C.. V 1. štvrťroku roku 2008 z dôvodov na strane žalovaného prestal tento odoberať od žalobcu celé
dohodnuté mesačné množstvá, ktoré však žalobca naďalej vyrábal a skladoval.

2.Súdprvejinštancieuviedol,žedňa 9.1.2008sastretlizástupcoviaobochstránnaspoločnomrokovaní
s tým, že v budúcnosti by malo dôjsť k uzatvoreniu dodatku ku kúpnej zmluve č. 1/2008, ktorým by malo
dôjsť k zmene špecifikácie tovaru, teda žalobca mal pre žalovaného vyrábať iný tovar. K uzatvoreniu

dodatku nedošlo, a preto žalobca ďalej v súlade s platnou zmluvou vyrábal tovar, ktorý bol zaviazaný
žalovanému dodávať podľa zmluvy č. 1/2008 a č. 2/2007. V 1. štvrťroku r. 2008 mal žalobca dodaťžalovanému až 850 m3 tovaru ako to vyplynulo z plánu dodávok predloženého žalobcom. V ďalších
štvrťrokoch r. 2008 už časový plán odberov žalovaný žalobcovi nepredložil. Podľa zmluvy však bol
zaviazaný odoberať najmenej 250 m3 lamiel mesačne, teda 750 m3 štvrťročne.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo vzájomného odsúhlasenia dodaného a neodobratého
množstva lamiel dňa 24. 3. 2013 sporové strany zhodne konštatovali, že za 2. štvrťrok 2008 žalovaný
neodobral od žalobcu tovar v množstve 363,625 m3 za 3. štvrťrok 554,727 m3 a za 4. štvrťrok 755
m3. Žalovaný tak podľa tvrdenia žalobcu porušil svoj zmluvný záväzok odoberať mesačne a štvrťročne

zmluvne dohodnuté množstvá tovaru, a preto podľa § 373 Obchod. zákonníka keďže porušil svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu.

4. Žalobca nedodržaním zmluvných záväzkov žalovaného odoberať zmluvne dohodnuté výroby si
uplatnil škodu v podobe ušlého zisku. Ušlý zisk vypočítal ako rozdiel medzi tržbami za obdobie 1. a
2. štvrťroku r. 2008 pri dodržaní odberových limitov. Výšku ušlého zisku za 1. štvrťrok 2008 v 728,60

eur ( 21.950,--Sk ), za 2. štvrťrok 2008 v sume 23.764,25 eur (715.922,--Sk), spolu za obdobie 1. a
2. štvrťroku sumu 24.492,86 eur (737.872,--Sk). V žalobe sa domáhal zaplatenia ušlého zisku v sume
23.235,--eur (700.000,--Sk) ako nároku podľa ust. § 381 Obchod. zákonníka, teda ako náhrady zisku
dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobným tým, ktoré pre zmluvné
strany vplývali z oboch vyššie uvedených kúpnych zmlúv a v tom okruhu podnikania v akom podnikal

žalobca. Žalovaný v konaní namietal, že by bol porušil právnu povinnosť z uzavretej zmluvy v súvislosti
s porušením, ktorej by vznikla žalobcovi škoda, teda ušlý zisk. Ďalej uviedol, že žalobca nedostatočne
zdôvodnil, či požaduje náhradu ušlého zisku alebo obvyklého zisku, teda zisku dosahovaného v
poctivom obchodnom styku podľa § 381 Obchod. zákonníka.

5. Súd prvej inštancie za účelom zistenia výšky ušlého zisku vykonal znalecké dokazovanie znalkyňou
V.. G. a kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou V.. I.

6. Uviedol, že obe znalkyne, ktoré boli ustanovené v tomto konaní skonštatovali, že pre absenciu
databázyinformáciíohľadomzistenia,zktorýchbymohličerpaťúdajepreurčenieziskupri výrobelamiel

typu „A“ podľa § 381 Obchod. zákonníka, že nie je možné vypočítať tento zisk v zmysle cit. ustanovenia
a vypočítali skutočný ušlý zisk. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa preto domáha náhrady
ušlého zisku podľa § 373 a nasl. Obchod. zákonníka a nie podľa § 381 Obchod. zákonníka. Tvrdila,
že výšku ušlého zisku žalobca preukázal práve vykonaným znaleckým dokazovaním . Z dokazovania
vyplynulo, že strany si vzájomne odsúhlasili a dosiahla sa zhoda o množstve odobratých lamiel, ktoré

boli zazmluvnené zmluvou č. 1/2008 . Za 2. štvrťrok r. 2008 žalovaný neodobral od žalobcu tovar v
množstve 363,625 m3 za tretí štvrťrok roku 2008 554,727 m3 a za 4. štvrťrok 755 m3.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodobraté množstvo za 1. štvrťrok r. 2008 nie je predmetom
žalobného nároku. Potom, ako si strany odsúhlasili, že žalovaný neodobral od žalobcu uvedené tieto

množstvá tovaru, ostalo medzi účastníkmi sporné, aká je výška ušlého zisku za 1 m3 neodobratých
lamiel, a teda či žalovaný neodobral od žalobcu dojednané množstvá lamiel podľa zmluvy č. 1/2008,
čím porušil právnu povinnosť, následkom ktorej vznikal žalobcovi škoda, ušlý zisk. Žalobca uviedol, že
hoci sa v návrhu domáhal priznania ušlého zisku podľa ust. § 381 Obchod. zákonníka po vykonanom
znaleckom dokazovaní sa domáha náhrady skutočného ušlého zisku podľa § 373, 378 a 379 Obchod.

zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rovnako medzi účastníkmi zostala sporná skutočnosť,
či žalobca vediac o tom, že žalovaný nebude odoberať od žalobcu v ďalších štvrťrokoch roku 2008 tovar
zazmluvnený podľa zmluvy č. 1/2008 urobil všetko preto , aby predišiel vzniku škody (§ 384 Obchod.
zákonníka).

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný namietal aj správny výpočet ušlého zisku, ktorý bol určený
v rôznej výške za 2. štvrťrok 2008 posudkom znalkyne V.. Z. G., ktorá ustálila výšku ušlého výšku
za toto obdobie v sume 6.753,82 eur, keď brala do úvahy neodobraté množstvo lamiel 294,255 m3,
(ktoré množstvo jej uviedol žalobca), hoci následne po vzájomnom odsúhlasení neodobratého množstva
tovarovzacelýrok2008účastnícisivzájomneodsúhlasili,žezadruhýštvrťrok2008 neodobralžalovaný

od žalobcu 363,625 m3 . Znalkyňa síce pracovala s množstvom neodobratého tovaru 294.255 m3
a ustálila výšku zisku za takto neodobraté množstvo tovaru v sume 6.753,82 eur, a to vydelením
vypočítaného zisku neodobratým množstvom výrobkov žalobcu a ustálila, že výška ušlého zisku na 1m3 predstavuje sumu 22,95 eur. S touto sumou ušlého zisku za 1 m3 pracoval žalobca aj následne pri
rozšírení žaloby tak, že rozšíril návrh o ušlý zisk za neodobraté množstvo tovaru za 3. a 4. Štvrťrok.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa znaleckého posudku J. I. č. 22/2014 ušlý zisk žalobcu za
2. štvrťok 2008 predstavoval sumu 13.689,64 eur, pričom znalkyňa pracovala s rovnakým množstvom
neodobratého tovaru ako znalkyňa V.. G., teda s množstvom 294,255 m3 a potom aj výška ušlého zisku
na 1 m3 neodobratých lamiel predstavuje oveľa vyššiu sumu, ako ju ustálila znalkyňa V.. G.. Žalobca
ale zotrval na svojom návrhu a požadoval ušlý zisk len v sume 22,95 eur na 1 m3 neodobratých lamiel.

Námietka žalovaného, že znalkyňa pracovala za 2. štvrťrok 2008 s nesprávnymi číslami, teda, že sa
zaoberala neodobratým množstvom lamiel 294,255 m3 hoci si už účastníci ustálili na predchádzajúcom
pojednávaní, že za 2. štvrťrok bolo neodobraté množstvo 363,625 m3 nemá vplyv na stanovenie výšky
ušlého zisku za 1 m3, pretože je zrejmé, že pokiaľ znalkyňa pracovala s množstvom 294,255 m3 a
ustálila výšku ušlého zisku sumou 13.689,64 eur vydelením celkového vyčísleného ušlého zisku za rok
2008 a množstvom lamiel, s ktorými pracovala ako neodobratými, by súd získal ušlý zisk na 1 m3 lamiel,

ktorý by bol nepomerne vyšší, ako ušlý zisk vypočítaný znalkyňou V.. G., a preto sa žalobca domáhal
náhrady ušlého zisku za 1 m3 neodobratých lamiel len vo výške 22,93 eur za 1 m3.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na namietaný výpočet výšky skutočného ušlého zisku oboma
znalkyňami súd vychádzal zo záverov oboch znaleckých posudkov. V oboch znaleckých posudkoch

skonštatovali znalci, že vychádzali z podkladov evidovaných v jednoduchom účtovníctve u žalobcu,
pričom žalobca by bol dosiahol, pokiaľ by žalovaný splnil svoj zmluvný záväzok odobrať zazmluvnené
množstvá tovaru zisk. Spôsob výpočtu zisku znalkyňou V.. G. a znalkyňou V.. J. I. je podľa názoru súdu
odbornou otázkou a práve preto súd na vyriešenie tejto otázky nariadil znalecké dokazovanie. Žalobca
sa domáhal náhrady skutočného ušlého zisku podľa znaleckého posudku, ktorý ustálil výšku ušlého

zisku v menšom rozsahu, ako ustálil ďalší znalecký posudok V.. I.. Táto znalkyňa uviedla, že výška zisku
ňou vypočítaná predstavuje vyššiu sumu práve z toho dôvodu, že do nepriamych a priamych nákladov
zahrnula iné položky ako znalkyňa V.. G.. Súd prvej inštancie konštatoval, žalobca sa domáhal náhrady
ušlého zisku za 1 m3 v menšom rozsahu, ako ustálila znalkyňa I., a preto ďalej rozdiely v spôsobe u
výpočtu ušlého zisku v jednom, aj v druhom znaleckom posudku neriešil. Podľa jeho názoru by bolo

potrebné riešiť túto otázku ďalším znaleckým dokazovaním, pokiaľ by sa žalobca domáhal náhrady
ušlého zisku podľa znaleckého posudku V.. I., ktorá určila ušlý zisk vyššou sumou, ako určila V.. G..

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri otázke výpočtu ušlého zisku bola podstatná námietka zo
strany žalovaného, a to výťažnosť vstupnej drevnej hmoty. Súd prvej inštancie konštatoval, že obidve

znalkyne využili pre vyriešenie tejto otázky, a to výťažnosť vstupnej ihličnatej guľatiny odborné znalosti
znalca V.. H., ktorý stanovil výšku výťažnosti na 55%, pričom toto svoje stanovisko podrobne zdôvodnil v
odbornom posudku. Nepriklonila sa k názoru V.. S., ktorý predložil žalovaný , ktorý vo svojom odbornom
vyjadrení spochybnil výťažnosť určenú znalcom V.. H., a ktorý uvažoval s výťažnosťou vstupnej suroviny
pri výrobe lamiel len cca na 36 % z dôvodu, že dané lamely určené pre žalovaného, je možné vyrábať

len zo stredového reziva, keď podľa názoru žalobcu v jeho výrobnom programe sa pri výrobe lamiel
používa na výrobu lamiel aj bočné rezivo. Žalobca vyvrátil teda tvrdenie o odbornom stanovisku S.. S.
o tom, že lamely, ktoré má žalobca vyrábať pre žalovaného možno vyrábať len zo stredového reziva,
pretože žalobca uviedol, že lamely tak, ako ich vyrábal pre žalovaného, vyrábal aj z bočného reziva,
teda pokiaľ sa vyrábajú zo vstupnej suroviny aj z bočného a zo stredového reziva je výťažnosť 50 %

stanovená optimálne. Na podporu tohto svojho stanoviska predložil žalobca aj znalecký posudok V..
R., ktorý pre svoje rozhodnutie v podobnom spore, pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši bola
v konaní 4Cb/36/2010 tiež riešená otázka ušlého zisku a znalkyňa pracovala s výťažnosťou vstupnej
suroviny 55 %.

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa zaoberal obranou žalovaného, ktorý namietal, že neporušil
žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy, a teda keď nedošlo z jeho strany k porušeniu
povinnosti odoberať dojednané množstvá tovaru nie je daná ani jeho zodpovednosť na náhradu
ušlého zisku. Uviedol, že z kúpnej zmluvy č. 1/2008 na základe ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje
jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal odoberať od žalobcu smrekové lamely suché v čase od

1.1.2008 do 31.12.2008, pričom sa zmluvné strany dohodli na minimálnom odbere po 250 m3 teda
za 1 štvrťrok 750 m3hotových výrobkov. Cena za 1 m3 bola dohodnutá 215,76 eur (6500,--Sk)
následne v priebehu konania si účastníci ustálili množstvo neodobratých lamiel za 2., 3. a 4. štvrťrok r.
2008. Pokiaľ žalovaný uvádzal v odpore proti platobnému rozkazu že po stretnutí žalobcu so žalovanýmžalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný nemal záujem na ďalšom dodávaní tovaru, a že navrhol
žalobcovi dohodu o zrušení zmluvy, ktorú žalobca odmietol podpísať je zrejmé, že zmluvný vzťah, teda
povinnosť žalobcu vyrábať a povinnosť žalovaného odoberať vyrobený tovar naďalej trval v priebehu

celého roku 2008. Strany v plnení podľa zmluvy č. 1/2008 pokračovali, keď žalovaný posledný odber
lamiel vykonal v auguste 2008. Žalovaný neodobral od žalobcu zmluvne dojednané množstvá tovaru a
keďže nedošlo medzi stranami k zmene jestvujúcej zmluvy o objednávaných a dodávaných množstvách
tovaru za jednotlivé štvrťroky 2008, ani k zrušeniu zmluvy č. 1/2008 tak podľa názoru súdu žalovaný
porušil svoje zmluvné povinnosti odobrať dohodnutý tovar od žalobcu a v súvislosti s tým vznikla na

jeho strane zodpovednosť za náhradu škody, resp. na ušlý zisk.

13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi účastníkmi síce dňa 9.5.2008 došlo k rokovaniu o tom, že
namiesto lamiel bude žalobca dodávať žalovanému iný druh tovaru ale táto dohoda sa nepremietla do
dodatku k tejto zmluve č. 1/2008 a žalobca popiera existenciu dohody o tom, že by od 1.7.2008 mal pre
žalovaného dodávať iný druh tovar,u ako dohodnuté lamely. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno

ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že od 1.7.2008 mal žalobca pre žalovaného vyrábať už iný druh
tovaru a že došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene jestvujúcej kúpnej zmluvy. Súd preto ustálil, že
žalovaný porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z kúpnej zmluvy č. 1/2008, a to odoberať dojednané
množstvo tovaru a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

14. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa bránil tvrdením, že žalobca vediac o
tom, že žalovaný nebude mať potom ako sa stretli zástupcovia žalobcu a žalovaného v apríli a následne
v máji 2008 záujem na odobratí dojednaného množstva výrobkov, žalobca neurobil nič pre to, aby
zabránil vzniku škody prinajmenšom tým, že by sa takto vyrobené množstvá tovaru pokúsil predať tretím
osobám.

15. Záverom konštatoval, že žalobca sa domáhal náhrady ušlého zisku, ktorý by bol dosiahol, pokiaľ by
pri žalovaný plnil svoju zmluvnú povinnosť a odobral zazmluvnené množstvá tovaru, teda žalobca sa
nedomáha náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že vyrobil určité množstvo tovaru a žalovaný tento tovar
neodobral. Žalobca sa domáhal náhrady ušlého zisku, ktorý by dosiahol, pokiaľ by žalovaný splnil svoju

zmluvnú povinnosť odobrať a zaplatiť dojednané množstvo tovaru od žalobcu. V konkrétnom prípade
teda nie je náhrada ušlého zisku podľa názoru súdu nie je možné použiť ust. § 384 Obchod. zák., ktoré
stanovuje prevenčnú povinnosť na odvrátenie vzniku škody pre potencionálneho poškodeného.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že keď sa žalobca pôvodne domáhal náhrady ušlého zisku podľa §

381 Obchod. zákonníka, ale potom ako znalkyne ustálili, že nejestvuje databáza informácií, z ktorých
by mohli čerpať podklady pre stanovenie primeraného ušlého zisku podľa § 381 Obchod. zákonníka
vypočítali výšku skutočného ušlého zisku. Žalobca zotrval na svojom návrhu, ale návrh odôvodnil
náhradou skutočného ušlého zisku podľa § 379 Obchod. zákonníka, pričom pre určenie výšky náhrady
skutočného ušlého zisku vychádzal z podkladov vypracovaných znaleckými posudkami znalkýň V.. G. a

V.. I.. Názor žalovaného, že znalkyňa neurčila výšku zisku podľa § 381 Obchod. zák., a preto je potrebné
návrh zamietnuť súd neakceptoval, keďže žalobca sa domáhal skutočne ušlého zisku a nie zisku podľa
§ 381 Obchod. zákonníka, ktorého výšku si nárokoval podľa zistenia znalkyne V.. G..

17. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný porušil zmuvnú povinnosť vyplývajúcu mu z

kúpnej zmluvy č. 1/2008, a to odobrať dojednané množstvo tovaru. Porušením tejto jeho povinnosti
vznikla žalobcovi škoda ušlý zisk, ktorého výška bola určená znaleckými posudkami, ktoré súd nariadil v
priebehu konania. Pokiaľ ide o výšku skutočne ušlého zisku na 1 m3 neodobratých lamiel, súd uviedol,
z ktorého znaleckého posudku pri rozhodovaní vychádzal. Zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania
9% v zmysle § 369 ods. 2 Obchod. zák., a to odo dňa podania žalobného návrhu do zaplatenia zo sumy

6.753,82 eur a zo sumy 29.943,48 eur od 27.4.2012, pretože žalobca návrh rozšíril o nárok za 3. a 4.
štvrťrok 2008 v podaní doručenom súdu 27.4.2012.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní poukázal na skutočnosť,
že žalobca sa v žalobe zo dňa 15.4.2010 ako aj na základe svojho podania z 27.4.2012 domáhal voči
žalovanému náhrady škody z rovnakého titulu, ako primeraného ušlého zisku za neodobrané množstvotovaru žalovaným za 2., 3. a 4. štvrťrok r. 2008. Podľa názoru žalovaného žalobca nepožadoval skutočný
ušlé zisky, ale náhradu obvykle dosahovaného zisku podľa § 381 Obchod. zák., t. j. náhradu zisku
dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 15.4.2012

súd uznesením zo dňa 11.5.2012 zmenu návrhu pripustil a v odôvodnení uznesenia konštatoval, že
žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 40.438,15 eur na istine ako primeraného ušlého
zisku na strane žalobcu z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným za 2., 3., 4. štvrťrok 2008.
Predmetná suma pozostáva z čiastkových súm, a to 6.753,82 eur (podľa znaleckého posudku ako
primeraný ušlý zisk za 2. štvrťrok 2008 16.471,83 eur ako primeraný ušlý zisk za 3. štvrťrok r. 2008 a

17.212,50 eur ako primeraný ušlý zisk za 3. štvrťrok r. 2008. Z uvedeného vyplýva, že titulom nároku na
náhradu škody bol stále primeraný ušlý zisk podľa § 381 Obchod. zákonníka. Podaním zo dňa 3.5.2013
sa síce žalobca domáhal zmeny petitu jeho návrhu tak, že peňažná suma, ktorej sa žalobca domáha je
sumoupredstavujúcouskutočnúškoduvoformeušléhoziskunastranežalobcuzaporušeniezmluvných
povinností žalovaným. O tomto návrhu žalobcu súd nikdy nerozhodol a žiadnym svojim uznesením
nepripustil zmenu návrhu žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že boli vypracované dva znalecké posudky,

a to posudok č. 11/2008, znalkyne V.. Z. G. a č. 22/2014 V.. J. I.. K obidvom znaleckým posudkom
sa žalovaný podrobne vyjadril vo svojich podaniach zo dňa 10.4. 2013 a zo dňa 31.7.2014. Obidve
znalkyne zhodne konštatovali, že neexistuje databáza informácií, z ktorých by mohli čerpať podklady
pre stanovenie primeraného ušlého zisku podľa § 381 Obchod. Zákonníka. Z uvedených dôvodov ani
nestanovili, ani neurčili výšku primeraného ušlého zisku, t. j. náhrady škody, ktorej sa žalobca svojim

návrhomdomáha.Podľajehonázoružalobcaneuniesoldôkaznébremenoanepodarilosamupreukázal
výšku primeraného ušlého zisku.

20. Ako rozhodnú skutočnosť namietal žalovaný, že súd prvej inštancie nerozhodol o zmene návrhu,
pretože podľa jeho názoru súd nemôže bez toho, aby sa so zmenou návrhu procesne vysporiadal a

rozhodol o pripustení zmeny návrhu nahradiť primeraný ušlý zisk podľa § 381 Obchod. zákonníka, ktorý
požadoval žalobca, skutočným ušlým ziskom podľa § 379 Obchod. zákonníka.

21.Žalovanýďalejvodvolanízdôraznil,žeznalkyňaV..Z.G.vznaleckomposudkuč.11/2008aznalkyňa
V.. J. I. 22/2014 vypočítali skutočný ušlý zisk. Napriek tomu, že obidve znalkyne vychádzali z rovnakých

podkladov, každá z nich vypočítala úplne inú výšku skutočného ušlého zisku. Rozdiel medzi výškou
skutočného ušlého zisku, ktorý vypočítala znalkyňa V.. G. a výškou skutočného ušlého zisku, ktorý
vypočítala V.. I. je takmer 100%. To znamená, že sa jednalo o zásadný rozdiel vo výpočte skutočného
ušlého zisku. Poukázal na skutočnosť, že V.. G. vo svojom znaleckom posudku vypočítala ziskovosť
žalobcu pri výrobe lamiel „A“ vo výške 10,64 a V.. I. vo výške 21,56 %. Súd sa napriek vyjadreniam

žalovanéhostaktodiametrálnestanovenoumierou ziskovostiatýmajskutočnéhoušléhoziskužiadnym
spôsobom nevysporiadal.

22. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nepripustil vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku s odôvodnením, že keď sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku za 1 m3 v menšom rozsahu

ako ustálila znalkyňa V.. I., ďalej potom rozdiely v spôsobe výpočtu ušlého zisku v jednom aj v
druhom znaleckom posudku neriešil. Podľa názoru odvolateľa rozsudok súdu nemôže byť postavený
na nesprávnom výpočte ušlého zisku s odôvodnením, že žalobca sa vyššieho zisku nedomáha. Podľa
jeho názoru rozsudok súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa jeho názoru
sa žalobca vyššieho ušlého zisku nedomáha aj z toho dôvodu, že s prihliadnutím na premlčanie sa ani

vyššieho zisku nemohol domáhať.

23. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru ďalej nevysporiadal ani so základnou otázkou, či boli
splnené všetky podmienky pre stanovenie vzniku zodpovednosti za škodu žalovanými. V tejto súvislosti
poukázal na podanie žalovaného zo dňa 9.10.2012, kde v bode IV. svojho podania už namietal, že

neboli splnené podmienky na vznik zodpovednosti za škodu. Namietal existenciu porušenia povinnosti
žalovaného z uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 1/2008. Uviedol, že v zmysle podmienok z uzavretej kúpnej
zmluvy sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodávať kupujúcemu (žalovanému) smrekové lamely „A“.
Zmluvné strany sa v čl. II. kúpnej zmluvy dohodli na celkovom odbere na základe štvrťročného plánu
dodávok, ak však mesačný objem nepresiahne množstvo pod 250 m3. V článku II. bod 3.1 sa

dohodli, že štvrťročné objednávky budú zasielať minimálne mesiac dopredu, t. j. malo sa vychádzať zo
štvrťročných objednávok. Z kúpnej zmluvy nevyplývala pre žalovaného povinnosť predkladať žalobcovi
štvrťročné objednávky a rovnako nevyplýva pre žalovaného povinnosť predkladať štvrťročný plán
dodávok. Plán dodávok medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý iba na prvý kvartál 2008. Z uvedenéhodojednania kúpnej zmluvy vyplýva, že povinnosť žalovaného odoberať lamely nevznikla priamo zo
znenia zmluvy. Povinnosť žalovaného odoberať lamely „A“ by vznikla až v momente, keď by existoval
štvrťročný plán dodávok, resp. štvrťročná objednávka, toto sa ale nikdy nestalo. Podľa čl. III. miestom

splnenia mala byť prevádzka žalobcu.

24. Ďalej poukázal na znenie čl. IV. bod 4.1 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého predávajúci bol povinný
informovať kupujúceho o expedícii lamiel „A“ prostredníctvom písomného oznámenia, alebo telefonicky.
V prípade, že žalobca vyzval žalovaného na expedíciu lamiel „A“, žalovaný si zabezpečil dopravu

lamiel „A“ a tieto od žalobcu aj prevzal. Chýbajú však výzvy žalobcu na expedíciu tovaru ako základný
predpoklad k tomu, aby žalovaný ako kupujúci mohol vyrobený tovar prevziať. Ak žalobca lamely „A“
nevyrobil a nevyzval žalovaného na ich expedíciu, tak žalovaný nemohol lamely prevziať od žalobcu. To
znamená, že nie žalovaný, ale žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy č. 1/2008.

25.Okremuvedenéhožalovanýpoukázalnaskutočnosť,ženastretnutízástupcovžalovanéhoažalobcu

dňa 9.5.2008 bolo dohodnuté, že žalobca dodá ešte žalovanému do konca mája 2008 vyrobené lamely
v množstve cca 400 m3. Táto dohoda potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný nebol povinný na základe
kúpnej zmluvy č. 1/2008 odoberať množstvo 750 m3 lamiel „A“, ale sa tak malo diať až na základe
štvrťročných objednávok. Uviedol, že emailom zo dňa 22.4.2008 žalovaný žalobcovi oznámil, že po
odobraní množstva 400 m3 lamiel „A“ pozastavuje vyzdvihnutie ďalšieho tovaru. Žalovaný na základe

uvedeného konštatoval, že povinnosť žalovaného odoberať od žalobcu lamely „A“ nevznikla, a teda zo
stranyžalovanéhoaninedošlo kporušeniujehopovinnostívyplývajúcichzkúpnejzmluvyč.1/2008.Tým
absentuje základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinností žalovaného
ako kupujúceho tovar prevziať, s ktorou otázkou sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal.

26. Žalovaný ďalej poukázal aj na ust. § 384 Obchod. zák., v zmysle ktorého žalobca nedodržal
prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia. Žalovaný už listom zo dňa 22.4.2012
oznámil žalobcovi, že nebude od júna 2008 ďalší tovar odoberať. Napriek tomu žalobca neprijal
žiadne opatrenie na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Súd v tomto smere nevykonal žiadne
dokazovanie, či zo strany žalobcu boli vôbec prijaté nejaké opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Z toho dôvodu nesúhlasil s názorom súdu, že tým, že žalobca sa domáha náhrady ušlého zisku nie je
možné použiť ust. § 384 Obchod. zák. Podľa jeho názoru cit. ustanovenie sa týka škody a podľa ust. §
379 Obchod. zák. sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto povinnosť odvrátiť hroziacu škodu sa
dotýka tak prípadu, keď sa jedná o náhradu skutočnej škody, ako aj prípadu, keď sa jedná o náhradu
ušlého zisku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

27. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť, pretože podľa jeho názoru zmena právnej kvalifikácie na základe toho istého
skutkového stavu nie je zmenou návrhu, o ktorej musí súd rozhodnúť. Právna kvalifikácia uplatneného

nároku nie je povinnou náležitosťou návrhu žalobcu vo veci samej, je vecou súdu, aby správne po
právnej stránke kvalifikoval žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie. Z uvedeného dôvodu navrhol
napadnutý rozsudok v odvolacom konaní potvrdiť. Pre prípad úspechu si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 609,55 eur.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi
podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa ust.
§ 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 36.697,30 eur s príslušenstvom uplatnenej titulom náhrady ušlého
zisku.

30. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobou zo dňa 15.4.2010 sa žalobca domáhal náhrady
ušlého zisku vo výške 23.235,--eur podľa ust. § 381 Obchod. zák. Svoj nárok odvodil z kúpnej zmluvy
2/2007 a z kúpnej zmluvy 1/2008. Odvolací súd zistil, že v zmluve č. 1/2008 bola dohodnutá kúpna cena
za 1 m3 lamiel „A“ 215,76 eur (6500,--Sk). Žalovaný sa v konaní bránil tým, že na spoločnom stretnutížalobca odmietol podpísať dohodu o ukončení zmluvy. Ďalej sa žalovaný bránil tým, že žalobca mal
vedomosť o hroziacej škode a neurobil na jej zamedzenie žiadne opatrenia v zmysle ust. § 384 Obchod.
zákonníka. Pripojil k svojmu vyjadreniu návrh na zrušenie zmluvy, ktorú žalobca nepodpísal. Z obsahu

spisu ďalej vyplýva, že na pojednávaní dňa 10.3.2011 sporové strany navrhli znalecké dokazovanie.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.5.2011 nariadil znalecké dokazovanie V.. Z. G.. Znalkyňa
v závere konštatovala, že pre nemožnosť získania databázy pre výpočet ušlého zisku podľa § 381
Obchodného zákona na výrobok lamely „A“ v posudku uviedla, že priemerná ziskovosť v drevárskom
priemysle v r. 2008 bola na úrovni 0/91 % a ziskovosť žalobcu bola na úrovni 10,64 %.

31. Odvolací súd ďalej zistil, že 27.4.2012 žalobca požiadal o zmenu žaloby a domáhal sa náhrady
ušlého zisku za 3. a 4. kvartál, za ktoré obdobie mal žalovaný odobrať 750 m3 hotových výrobkov.
Podľa žalobcu žalovaný v 3. štvrťroku 2008 odobral 32.273 m3 v 4. kvartály neodobral žiadne lamely.
Znalkyňa ustálila v znaleckom posudku výšku zisku na 1 m3 22,95 eur. Z návrhu na zmenu žaloby
žalobca potom považoval za 2. štvrťrok 16.471,83 eur neodobratí 717,727 m3 lamiel za 4. štvrťrok

17.214,50 eur pri neodobratí 750 m3 lamiel a za 2. štvrťrok 6.753,82 eur pri neodobratí 294,255 m3
úhrnne jeho nárok predstavoval 40.438,15 eur. Súd prvej inštancie takto navrhovanú zmenu žaloby
uznesením 7Cb/122/2010 zo dňa 11.5.2012 pripustil.

32. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nesúhlasil s výpočtom zisku stanovenom znalkyňou

V.. Z. G. vo výške 22,95 eur za 1 m3 a žiadal kontrolný znalecký posudok. K otázke množstva
neodobratých lamiel za r. 2008 bola stranami dosiahnutá dohoda, keď žalobca aj žalovaný uviedli, že
po vzájomnom odsúhlasení predstavuje množstvo neodobratých lamiel žalovaným v r. 2008 1.761,287
m3. Za 1. štvrťrok r. 2008 nebolo odobraté množstvo 92,935 m3 , za 2. štvrťrok 363,625 m3 a za
3. štvrťrok 554,727 m3, za 4. štvrťrok 750 m3 (úhrnne 1.761,280 m3 ). Následkom tohto množstva

vznikla potom suma ušlého zisku. Teda už z tejto dohody medzi účastníkmi vyplynulo, že výška ušlého
zisku požadovaná žalobcom za 2. štvrťrok 2008 nie je 6.750,82, ktorá suma bola určená násobkom
vypočítaného ušlého zisku za 1 m3 = 22,95 eur. Následne žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške
3.740,85 eur a späťvzatie sa týkalo neodobratého množstva lamiel za 1. štvrťrok 2008. Uznesenie
o čiastočnom späťvzatí žaloby č. k. 7Cb/122/2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2013. Sporové

strany následne navrhli zhodne kontrolný znalecký posudok. Súd prvej inštancie ustanovil na jeho
vypracovanie znalkyňu V.. J. I., ktorá vypracovala znalecký posudok dňa 28.6.2014 pod č. 22/2014.
Uvedená znalkyňa vypočítala ušlý zisk na 1 m3 neodobratého tovaru vo výške 22,95 eur. Rozdiel vo
výpočte ušlého zisku znalkyňa odôvodnila tým, že výška zisku ňou vypočítaná predstavuje vyššiu sumu
z toho dôvodu, že do nepriamych a priamych nákladov zahrnula iné položky ako znalkyňa V.. G.. Súd

prvej inštancie na námietky žalovaného, ktorý namietal výšku vypočítaného ušlého zisku rozdiel takmer
100 % súd prvej inštancie uviedol, že keďže sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku za 1 m3 v
menšom rozsahu ako ustálila znalkyňa V.. I., ďalej rozdiely v spôsobe výpočte ušlého zisku v jednom a
v druhom znaleckom posudku neriešil. V otázke výťažnosti ihličnatej guľatiny vychádzali obe znalkyne z
odborného stanoviska znalca V.. H., ktorý stanovil výšku výťažnosti na 55 %. Znalkyne sa nepriklonili k

názoru V.. S., ktorý vo svojom odbornom stanovisku, ktorý predložil žalovaný stanovil výťažnosť na 36 %.
Znalkyne uviedli, že výťažnosť je stanovená optimálne vo výške 55%, pričom poukázali aj na znalecký
posudok V.. R., ktorý pre svoje rozhodnutie v podobnom spore, bolo rozhodnuté v konaní 4Cb/36/2010
pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, tak bol výťažnosť vstupnej suroviny bola stanovená na
55 %.

33. Súd prvej inštancie sa zaoberal v napadnutom rozhodnutí aj námietkou žalovaného, že neporušil
žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy, keď nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti
odobrať dojednané množstvá tovarov, nie je daná ani jeho zodpovednosť na náhradu ušlého zisku. Súd
prvej inštancie poukázal na znenie kúpnej zmluvy č. 1/008, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj

nárok, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal odoberať od žalobcu smrekové lamely
suché v čase od 1.1.2008 do 31.12.2008, pričom sa zmluvné strany dohodli na minimálnom odbore
po 250 m3 za 1. štvrťrok 2750 m3 hotových výrobkov. Cena za 1 m3 bola dohodnutá vo výške 6.500,--
Sk ( 215,76 eur). Súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom návrhu podľa § 379 Obchod. zákonníka a
priznal žalobcovi právo na zaplatenie 36.697,30 eur s príslušenstvom, ktorý nárok predstavuje ušlý zisk

za 2., 3. 4. kvartál kúpnej zmluvy 1/2008. Zároveň rozhodol o uplatnenom úroku z omeškania podľa §
369 ods. 2 Obchod. zák. V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.34. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

35. Podľa § 373 Obchodný zákonník kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Podľa § 379 Obch. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového

vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

37. Podľa § 381 Obch. zák. namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam

porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

38. Podľa § 383 ods. 1 Obch. zák. ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby
povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej
zodpovednosti.

39. Odvolací súd konštatuje, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním
alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá
škoda, či už v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností

práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej povinnosti ešte
nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť
musí byť nielen tvrdená, ale musí byť preukázaná. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje
tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané.

40. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade žalovaný namietal existenciu porušenia povinnosti
žalovaného z uzatvorenej Kúpnej zmluvy č. 1/2008. Namietal, že z kúpnej zmluvy nevyplýva pre
žalovaného povinnosť predkladať žalobcovi štvrťročné objednávky a rovnako nevyplýva pre žalovaného
povinnosť predkladať štvrťročný plán dodávok. Zdôraznil, že plán dodávok bol medzi zmluvnými
stranamidohodnutýibanaI.štvrťrok2008.Tvrdil,žezuvedenéhodojednaniakúpnejzmluvy vyplýva,že

povinnosť žalovaného odoberať lamely „A“ nevznikla priamo zo znenia zmluvy. Povinnosť žalovaného
odoberať lamely „A“ by vznikla až v momente, keď by existoval štvrťročný plán dodávok, resp. štvrťročná
objednávka. Toto sa ale podľa jeho názoru nikdy nestalo.

41. Z napadnutého rozhodnutia podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie sa

touto obranou žalovaného vznesenou v písomnom podaní zo dňa 9.10.2012 dostatočným spôsobom
nevysporiadal a teda podľa názoru odvolacieho súdu nebola jednoznačne zistená existencia porušenia
povinnosti žalovaného z uzavretej Kúpnej zmluvy č. 1/2008.

42. Ďalej odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia v časti námietky žalobcu v zmysle ust. §

384 Obchod. zák. je nepreskúmateľné pre absenciu jeho náležitého odôvodnenia. Konštatovanie súdu
prvej inštancie, že na ušlý zisk uplatnený podľa ust.§ 379 Obchod. zák. nemožno aplikovať ust. § 384
Obchod. zák. neobstojí pre úplnú absenciu dôvodov jeho uplatnenia.

43. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať

výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa.44. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na

spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/
CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa
bude musieť vysporiadať s vyššie uvedenými dôvodmi odvolacím súdom. Až po doplnení dokazovania

v naznačenom smere súd prvej inštancie súd opätovne o nároku žalobcu rozhodne.

46. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď sa začalo pred dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1. 7.2016
v súlade s ust. § 470 CSP.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

48. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).