Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314225960
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314225960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, prechodne N. č.
XXX, o zaplatenie 857,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 26. októbra 2015, č.k. 35C/67/2015-37, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 857,08 eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a 5, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keď na základe vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému peňažné plnenie v sume 663,25
Eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola 997,- Eur, pri dohodnutej akontácii 333,75
Eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 10 mesačných splátkach vo výške 77,89 Eur (80,15 Eur s
poistením), t.j. celkovo sumu 1.112,65 Eur (1.135,25 Eur s poistením). Súd dospel k záveru, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na
jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupujeako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k
jeho plneniu, je neplatná. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je

potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní zmluvy o pôžičke z pohľadu
či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
k 2.6.2011, súd zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona). Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok 10,
výšku mesačnej splátky 77,89 Eur bez poistenie, 80,15 Eur s poistením. Zo zmluvy preto nie je

zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku
poistného. Táto skutočnosť nevyplýva ani z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom. Hoci
zo všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy je splátkový kalendár, žalobca žiadny takýto dôkaz nepredložil a ani neuviedol, či
uvedené zákonné náležitosti boli jeho obsahom. Podľa názoru súdu táto zákonná náležitosť nemôže
byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z uvedeného

údaju nie je spotrebiteľ schopný vyvodiť aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a
z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť.
Zmluva neobsahuje ani termíny splatnosti jednotlivých splátok, veľmi neurčitú úpravu opäť obsahujú len
všeobecné obchodné podmienky v bodoch 6.2 a 6.4 (pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo
podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom

mesiaci; prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté
inak). Nedostatočne je vymedzený i termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 4/2012 (náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť
uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne
konečnú splatnosť. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvu o spotrebiteľskom

úvere za platne uzavretú, v dôsledku chýbajúcich náležitostí je však poskytnutý úver bezúročný a bez
poplatkov. Žalobcovi tak nevznikol nárok na uplatnené úroky. Súd nemohol žalobcovi priznať ani nárok
v súvislosti s tvrdeným poistením, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že
by jeho právny predchodca riadne prihlásil odporcu na príslušné poistenie. Súd žalobcovi nepriznal
ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovanej podľa bodu 11.2 všeobecných obchodných

podmienok (v prehľade splátok účtovaná ako pokuta). Pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
sa predpokladá existencia písomnej dohody, uvedenie tohto nároku veriteľa len vo všeobecných
obchodných podmienkach (navyše vypracovaných drobných písmom, v zhustenom formáte) nie
je naplnením základného predpokladu platného dojednania zmluvnej pokuty, t.j. jej písomnej formy.
Nesplnenie tejto náležitosti má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania v zmysle ust. §

39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný všeobecné obchodné
podmienky nepodpísal, čo ako podmienku pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute predpokladá ust.
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Všeobecné prehlásenie klienta o tom, že súhlasí so zmluvnou
pokutoua sankčnýmúrokomobsiahnutév pomernerozsiahlomtextenadruhejstranezmluvyo pôžičke
súd nepovažuje za riadne dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. I v

prípade, ak by bola zmluvná pokuta dojednaná platne, súd by ju musel vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.Žalovanýokremzmluvnejpokuty,ktorábynavýšilajehokaždúnesplatenúmesačnúsplátkuo
10%,malplatiťajsankčnýúrok,čomázanásledokneprimeranézaťaženiespotrebiteľaajejednoznačne
v prospech veriteľa. Za to isté porušenie zmluvnej povinnosti omeškanie so splátkami) bol v zmluve

dojednaný dvojnásobný postih - úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Nakoľko sa úver považuje
za bezúročný a bezpoplatkový, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutých peňažných
prostriedkov, a to po odrátaní plnení, ktoré už boli navrhovateľovi zo strany odporcu poskytnuté. Súd mal
za preukázané, že žalovanému mala byť podľa zmluvy ako finančné plnenie vyplatená čiastka 663,25
Eur, žalovaný ako akontáciu zaplatil sumu 333,75 Eur (súčet predstavuje kúpnu cenu tovaru 997,- Eur).

Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil akontáciu 333,75 Eur, 2 splátky po 10,- Eur a dňa
11.9.2014 je ako úhrada evidovaná suma 149,34 Eur špecifikovaná ako ODP nedaňový_účtovný odpis.
V žalobe však žalobca uviedol, že žalovaný uhradil sumu 353,75 Eur. Z obsahu spisu nie je zrejmé,
ako žalobca vyčíslil sumu úhrad uvedených v žalobe, nakoľko táto nezodpovedá údajom uvedeným v
prehľade splátok a úhrad. Zároveň nie je zrejmé ako bola vyčíslená celková dlžná suma vo výške 857,08

Eur a z čoho predmetná suma pozostáva. Zároveň súd poukazuje na to, že v žalobe je uvedená celková
zmluva pôžičky v sume 353,75 Eur, zatiaľ čo v zmluve je uvedená celková suma pôžičky 1.135,25 Eur. V
sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia
zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadnevecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadnenaúčastníkochaukladáimoznačiťdôkazykpreukázaniutvrdenia.Účastníkmátedapovinnosť
tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný

každý účastník konania. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť
dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou
môžemaťzanásledokneuneseniedôkaznéhobremena.Vprejednávanejvecitvrdeniažalobcuuvedené
v žalobe nezodpovedajú skutočnostiam zisteným z predložených dôkazov v dôsledku čoho nie je možné
preskúmať a uznať dôvodnosť uplatneného nároku. Ako súd vyššie uviedol, nakoľko úver sa považuje

za bezúročný a bezpoplatkový, žalobca má právo na vrátenie reálne poskytnutého finančného plnenia
po odrátaní vykonaných úhrad. Nakoľko žalobca neobjasnil rozpor pokiaľ ide o tvrdenie o celkovej výške
pôžičky uvedenej v žalobe a doloženej v písomnej zmluve (na jednej strane 353,75 Eur, na druhej strane
1.135,25 Eur) a ani rozpor pokiaľ ide o úhrady vykonané žalovaným uvedené v žalobe a doloženom
prehľade splátok a úhrad (na jednej strane 353,75 Eur, na druhej strane 503,09 Eur), súd dospel k
záveru, že ním uplatnený nárok je nepreskúmateľný a preto nie je možné mu vyhovieť ani v časti.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaný mal vo veci úspech v
celom rozsahu a vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania, nakoľko však žalovanému žiadne trovy
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd uviedol, že súd prvej
inštancie zamietol žalobný návrh z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že nemal za preukázané, v akej výške bol žalovanému poskytnutý úver a v akej časti bol žalovaným
splatený. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaným dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru z ním

predloženej úverovej zmluvy bola riadne preukázaná výška plnenia, ktoré jeho právny predchodca
žalovanému poskytol, a ktoré predstavuje poskytnutú sumu úveru vo výške 663,25 eur, pričom celková
suma pôžičky vo výške 1.112,65 eur predstavuje hodnotu 10 dohodnutým úverových splátok po 77,89
eur + sumu akontácie vo výške 333,75 eur zaplatenú žalovaným mimo úverový vzťah pri zakúpení
financovaného tovaru. Zo zmluvných dojednaní úverovej zmluvy bolo preukázané, že žalovaný sa úver

zaviazal uhradiť formou 10 pravidelných mesačných splátok vrátane poistného po 80,15 eur, celkovo
tak 801,50 eur. Platobnú históriu splácania úveru súdu preukázal predloženým prehľadom platieb na
úver, z ktorého je preukázané, že žalovaný na úhradu úveru zaplatil len sumu 20 eur, započítanú na
úhradu najskôr splatnej v poradí prvej úverovej splátky, splatnej dňa 20.07.2011. Počiatočná platba v
sume 333,75 eur zo dňa 05.08.2011 nie je platbou na účely zaplatenia úverovej pohľadávky a jedná sa o

platbu na účely zaplatenia akontácie, čo je zrejmé nielen z prehľadu platieb, ale aj predloženej úverovej
zmluvy. Taktiež poukázal na to, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na
základe úverovej zmluvy uzavretej v písomnej forme, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti pre
spotrebiteľské úvery upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. platným a účinným v čase poskytnutia úveru,
t.j. 02.06.2011. Podľa § 25a zákona č. 129/2010 Z.z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom

2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Poukázal na
ustanovenie § 11 ods. 1 psím. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Zákon v citovanom ustanovení platnom ku dňu zavretia

úverovejzmluvysankcionovalspotrebiteľskéúverybezúročnosťoulenvprípadekumulatívnehosplnenia
nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona a súčasnej
absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Ním predložená
úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona a z
toho dôvodu nie je možné poskytnutý úver označiť za bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm. a) v znení

platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35C/67/2015 je zaplatenie 857,08
eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu, ktorým bola
žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení,

a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani žalovaná, sa na ich príprave nepodieľala a ani
by nemohla docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Žalobca nepreukázal,
že by obchodné podmienky zmluvy boli žalovanou individuálne vyjednané, a preto obchodné podmienky
zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo Zákona o ochrane

spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.

10. Z ustáleného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa aplikujú
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §

10 ods. 1.

12. Pre spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych
náležitostí sa vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v §
9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyššie citované ustanovenie § 11 ods. 1

vymedzuje prípady, kedy úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu
úpravu absolútnu neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihne neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými,
podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo
vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená

medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 neobsahuje, nie je zároveň vo
vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

13. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona č. 129/2010 Z.z., pričom v tejto súvislosti je

potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá
aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita
osobitných predpisov.

14. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení z profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva alepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,

pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej

prezentovaný skutkový stav.

15. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce

pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona) a uvedenie výšky a počtu termínov splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). Na to, aby bol považovaný spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení.

16. Účelom náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby

spotrebiteľ vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež
umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité akú časť istiny zaplatil,
ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu.

17. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalovaný.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).