Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112237092
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112237092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr.JankyRichterovejaJUDr.MilanaChalupku,vprávnejvecižalobcu:X..O.Č.,R..XX.XX.XXXX,D.
C. D., I. XXXX/XX, zast. JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., advokátom v Nitre, Štúrova 43, proti žalovanej:
Slovenskárepublika,vmenektorejkonáMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,
Pribinova 2, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v
Bratislave zo dňa 31. októbra 2014 č. k. 12C/206/2012-62 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcu,ktorousatentodomáhaluloženia
povinnosti žalovanej zaplatenia 206,69 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 5. 4.
2012 do zaplatenia, titulom náhrady škody za nezákonné rozhodnutie podľa zákona č. 514/2004 Z. z.,
súčasne žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2/Vychádzal zo zistenia, že Obvodný úrad Bratislava rozkazom o uložení sankcie za priestupok č.
ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 22. 12. 2011 uznal žalobcu vinným zo

spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch,
skutkovú podstatu ktorého naplnil tým, že dňa 10. 12. 2011 v čase okolo 00.15 hod v Bratislave na
Studenej ul. č. 5, pri zákroku hliadky Finiš 200 v zložení ppráp. D. a stržm. J. neuposlúchol výzvu "stojte
polícia", teda neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a za jeho spáchanie mu
uložil pokutu vo výške 30,- euro. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol žalobcovi doručený dňa
28. 12. 2011. Žalobca dňa 11. 1. 2012 doručil Obvodnému úradu Bratislava odpor voči rozkazu o uložení
sankcie za priestupok zo dňa 22. 12. 2011. Obvodný úrad Bratislava predmetný priestupok prejednal

dňa 7. 2. 2012 a dňa 10. 2. 2012 rozhodnutím č. ObU - BA - OVVS3-2012/03376, Pr -3922/2-2011-PM-
V85, konanie proti žalobcovi, ako obvinenému pre podozrenie z priestupku proti verejnému poriadku
podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil, pretože spáchanie skutku o ktorom sa koná,
nebolo žalobcovi preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 2. 2012.

3/Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Obvodným
úradom Bratislava č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 22. 12. 2011 a za

škodu, ktorá mu nezákonným rozhodnutím vznikla, označil trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložil
na právne zastupovanie advokátom v uvedenom priestupkovom konaní vo výške 206,69 euro. Trovy
tohto právneho zastúpenia v uvedenom priestupkovom konaní vyčíslil za 5 úkonov právnej služby po
31,79 euro v zmysle § 12 zákona č. 655/2004 Z. z. (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 3. 1. 2012,vypracovanieprávnehorozboruvecizodňa3.1.2012,podanieodporudňa5.1.2012,poradasklientom
pred výsluchom svedkov a obvineného v trvaní 2 skončené hodiny dňa 6. 2. 2012, účasť na výsluchoch
svedkovD.,J.dňa7.2.2012).PríjmovýmpokladničnýmdokladomS..R.O.Č..X/XXXXzodňa2.3.2012

mal súd za preukázané, že žalobca dňa 2. 3. 2012 zaplatil S.. R. O.O. uvedenú sumu za priestupkové
konanie 27291/11-BA.

4/Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že nie sú splnené podmienky pre priznanie
uplatneného nároku v zmysle zákona č. 514/203 Z. z. Podmienkou pre priznanie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia
príslušným orgánom. V danom prípade ale rozkaz o uložení sankcie za priestupok voči žalobcovi,
vydaný Obvodným úradom Bratislava č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291 dňa 22. 12. 2011, nebol
právoplatnýmrozhodnutím,žalobcapodalvočinemuodpor.Vzmysle§87ods.4zákonaopriestupkoch,
včasným podaním odporu bol tento rozkaz zrušený a správny orgán pokračoval v konaní. Správny
orgán vo veci vytýčil pojednávanie a na základe novej dôkaznej situácie, rozhodnutím č. ObU - BA -

OVVS3-2012/03376 zo dňa 10. 2. 2012, právoplatným dňa 29. 2. 2012, konanie voči žalobcovi podľa
§ 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil. Bola toho názoru, že žalobca nepreukázal ani
podmienku príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ním uvádzanou škodou, pretože
tá musí existovať objektívne, ako vzťah príčiny a následku. Neuznala ani nárok žalobcu na úrok z
omeškania. Uviedla, že ak by bol nárok žalobcu oprávnený, mohol by sa domáhať náhrady úrokov z

omeškania až odo dňa uplynutia zákonnej 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože až jej uplynutím by sa stal nárok splatný.

5/Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. je splnená, ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu. Otázku nezákonnosti preto nie je možné
riešiť ako otázku predbežnú. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia škody
vo výške 206,69 euro s príslušenstvom, v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., z titulu nezákonného
rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie označil rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaným
Obvodným úradom Bratislava č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 22.

12. 2011 a za škodu vzniknutú mu uvedeným nezákonným rozhodnutím, označil náklady na advokáta,
ktorého si zvolil na zastupovanie v správnom konaní o priestupku. Pripojeným spisom Okresného
úradu Bratislava č. OU-BA-OVVS2-2014/070248, Pr-3922/2-2011 ML V71, mal súd za preukázané, že
Obvodný úrad Bratislava, ako správny orgán, v správnom konaní, dňa 22. 12. 2011, vydal rozkaz o
uložení sankcie za priestupok č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85, ktorým uznal

žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona
o priestupkoch a za jeho spáchanie mu uložil pokutu vo výške 30,- euro. Podľa § 87 ods. 1 zákona č.
372/1990 Z. z. sankcie za priestupok môže správny orgán vydať bez ďalšieho konania. Až v prípade
podania odporu sa rozkaz o uložení sankcie zruší a správny orgán pokračuje v konaní. V danom
prípade žalobca v zmysle poučenia uvedeného v predmetnom rozkaze o uložení sankcie za priestupok,

dňa 11. 1. 2012 podal voči vydanému rozkazu riadny opravný prostriedok, odpor. To znamená, že
vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok nenadobudol právoplatnosť, ale v zmysle § 87 ods.
4 zákona č. 372/1990 Z. z. bol zrušený zo zákona a v konaní pokračoval Obvodný úrad Bratislava
ako správny orgán tak, že nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní, rozhodnutím č.
ObU - BA - OVVS3-2012/03376, Pr -3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 10. 2. 2012, právoplatným dňa 29. 2.

2012, konanie zastavil, pretože spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo žalobcovi preukázané. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003, podmienka zrušenia
alebo zmeny právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť, a preto žalobu
zamietol.

6/Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a
príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím už z dôvodu hospodárnosti konania súd skúmať nemusel,
pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva splnené súčasne.

7/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti
a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy
nevznikli.8/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 3. 2011 pod sp. zn.
3Cdo/194/2010, kde sa súd zaoberal škodou vzniknutou v rámci trestného konania, teda konania o

delikte, pričom poukázal na to, že zákon o zodpovednosti štátu za škodu výslovne neupravuje nárok na
náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, kde rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto
prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného

stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod
obžaloby, súdna judikatúra má za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten,
kto bol spod obžaloby oslobodený, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o
vznesení obvinenia. Podobne tak občan, obvinený z priestupku, ktorý hájil svoju nevinu prostredníctvom
advokáta, musí mať v prípade zastavenia deliktuálneho konania nárok na náhradu škody, v opačnom
prípade môže štát obviňovať z rôznych deliktov kohokoľvek bez záujmu, že uvedení občania by museli

vynakladať nemalé peňažné prostriedky na presadenie práva prostredníctvom osoby práva znalej -
advokáta. Teda iba takýto výklad predstavuje základ materiálneho právneho štátu. Náhrada škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (náhrada trov advokáta) má aj prevenčný charakter ochrany
ľudských práv a slobôd, kedy predstavuje určité varovanie, že v prípade nezákonného stíhania občana
bude niesť štát za takéto svoje konanie zodpovednosť. V duchu uznesenia Najvyššieho súdu SR pod

sp. zn. 4MCdo/15/2009 žalobca zastával názor, že vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z toho,
že žalobca čin nespáchal a priestupkové konanie proti nemu nemalo byť začaté, utrpenú ujmu by mal
mať nahradenú, keďže právny štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Súdu prvej inštancie vytkol prísne formalistický
výklad zákona, keď vychádzal z toho, že rozhodnutie nebolo zrušené či zmenené pre nezákonnosť, ale

bolo zrušené z dôvodu podania odporu, práve v dôsledku podania ktorého a následného dokazovania
bolo rozhodnutie zrušené a konanie zastavené. Ak by nebolo nezákonné rozhodnutie vydané, žalobcovi
by nevznikla žiadna škoda. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobe v celosti vyhovel.

9/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnila s právnymi závermi súdu prvej
inštancie, navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10/Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

12/Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto
zákona uplatňuje zásada jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods.
1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

14/Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15/Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.16/Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak

bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

17/Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých
bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr
posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné
podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody

(mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to
príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť
dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011). Zodpovednosť za
nezákonné rozhodnutie sa ex lege vzťahuje iba na zrušené právoplatné rozhodnutia a nemá vplyv na

použitie riadnych opravných prostriedkov.

18/Žalobca nedôvodne argumentuje poukazom na konania, kde boli vydané rozhodnutia o vznesení
obvinenia, ktoré (napriek využitiu riadnych opravných prostriedkov) nadobudli právoplatnosť, a k ich
zrušeniu nikdy nedošlo. Ak bolo trestné stíhanie voči obvinenému/obžalovanému zastavené alebo

obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia za
nezákonné (okrem výnimiek ako milosť, amnestia, nedostatok trestnej zodpovednosti) bez potreby
trvania na požiadavke na jeho zrušení. V trestnom konaní rovnaký účel ako zrušenie nezákonného
rozhodnutia (v iných konaniach) má práve skončenie trestného konania uvedenými spôsobmi. V súdenej
veci však Obvodný úrad Bratislava, ako správny orgán, v správnom konaní, dňa 22.12.2011 vydal

rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85,
ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1
písm. a) zákona o priestupkoch a za jeho spáchanie mu uložil pokutu vo výške 30,- euro. Žalobca
podal voči vydanému rozkazu riadny opravný prostriedok, odpor, vydaný rozkaz o uložení sankcie za
priestupok teda nenadobudol právoplatnosť, ale v zmysle § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Z. z. bol

zrušený zo zákona a v konaní pokračoval Obvodný úrad Bratislava ako správny orgán tak, že nariadil
vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní, rozhodnutím č. ObU - BA - OVVS3-2012/03376,
Pr -3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 10. 2. 2012, právoplatným dňa 29. 2. 2012, konanie zastavil, pretože
spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo žalobcovi preukázané. Priznanie odškodnenia v danom
prípade by tak bolo v priamom rozpore s ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

19/Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

20/V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli
žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd priznal nárok na náhradu
a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil samostatným uznesením výšku
nároku v rozsahu 0,- €.

21/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).