Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317202800
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1317202800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou, v právnej

veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Z.: XXXXXXXX, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovaný: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tun. súd dňa 27.9.2012 vedenou pod sp. zn. 43C 78/2012 sa žalobca domáhal
voči žalovanému náhrady škody vo výške 175,- Eur titulom nesprávneho úradného postupu, ako aj

nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovení zo strany dlžníka, Simona Poláková, nar. 17.07.1977. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo : EX 946/2002. Exekúciu žalobca
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením si záväzkov dlžníka vyplývajúcej zo

zmluvy o úvere: Zmluva o úvere č. 1180381. Žalobca pre obavy o právny a faktický osud svojej
pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, podal na súd dňa 10.05.2010 návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd o predmetnom
návrhu nerozhodol v zákonom stanovenej lehote t.j. 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, keď v predmetných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutí
o zmene súdneho exekútora tento pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu si žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 43C/78/2012 uplatnil náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to majetkovú škodu predstavujúcu
účelne vynaložené náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov vo výške 70,-Eur, s udržiavaním a správou informačného systému vo výške 40,-Eur, s
administráciou listín a komunikáciou s pôvodným exekútorom vo výške 50,-Eur a s administratívnym
spracovaním textov adresovaných exekučnému súdu, poštovným a s telekomunikačnými výdajmi
spojenými s urgenciami a kontrolou stavu konania vo výške 15,-Eur, t.j. celkovo vo výške 175,-Eur.

Žalobca si zároveň uplatnil v predmetnom konaní náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupom,keďexekučnýsúdvystavilžalobcuneskorýmukončenímprocedúryzmenysúdneho
exekútora, riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
riziku insolvencii povinného. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaníexekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, keď
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj

na strane jeho majiteľov. Pri určovaní nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z doktríny prijatej ústavným
súdom ( s poukazom na možnú analógiu ), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní
je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačeným prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur.
Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca v konaní uplatnil sumu 331,92 Eur za nečinnosť
exekučného súdu viac ako 188 dní. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur

za každý deň omeškania v činnosti exekučného súdu v súlade s uvedenou doktrínou.

3. Žalobca v žalobe zároveň namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III. z dôvodu, že tento
súd je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním ( nesprávnym úradným postupom ) spôsobil vznik
škody na strane žalobcu a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode
rozhodovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo

žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde
neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby nadriadený
súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III. sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

4. Žalobný návrh bol predložený Krajskému súdu v Bratislave vo veci rozhodnutia o námietke zaujatosti
zo strany žalobcu, pričom nadriadený súd rozhodol tak, že námietkam nebolo vyhovené a to uznesením
zo dňa 29.10.2012, č. k. 11NcC 317/2012-16, v spojení s Uznesením NS SR č.k. 5Cdo/ 143/2014-42
zo dňa 11.8.2014, právoplatné dňa 28.8.2014.

5. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 16.4.2013, č. k. 43C/78/2012-27 spojil na
spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. 43C/68/2012, 43C/76/2012, 43C/78/2012, 43C/82/2012,
43C/89/2012, ďalej vedené pod sp. zn. 43C/65/2012 s poukazom na ust. § 112 ods. 1 O.s.p.. Predmetné
uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2013.

6. Žalobca podaním zo dňa 23.11.2015, z dôvodu dosiahnutia ochrany podal sťažnosť na ÚS SR, pričom
zároveň navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného rozhodnutia ÚS SR.

7. Súd 1. inštancie Uznesením č. k. 43C/65/2012-121 zo dňa 23.12.2015 návrh na prerušenie konania
zamietol s odôvodnením, že posúdenie tejto otázky nemá dopad na posúdenie nároku žalobcu z

hmotnoprávnej stránky a tiež preto, že žalobca nepreukázal, že si ústavnú sťažnosť uplatnil včas.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2016.

8. Žalobca v súvislosti s vytýčením ďalšieho pojednávania vo veci sa podaním zo dňa 20.5.2016,
opätovne domáhal prerušenia konania, tento raz dôvodu, že Okresný súd v Prešove uznesením zo dňa

12.3.2015 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach a predložení prejudiciálnych otázok a to až do právoplatného skončenia konania o náhradu
škody, pre porušenie práva EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn 7C 6/2010.

9. Súd 1. inštancie Uznesením č. k. 43C/65/2012-142 zo dňa 30.6.2016 návrh na prerušenie konania

zamietol s odôvodnením, že konanie 7C/6/2010 nemá pre konanie tun. súdu zásadný význam a nemôže
ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2016.

10. Súd 1. inštancie Uznesením č.k 43C/65/2012-147 zo dňa 25.1.2017 vylúčil na samostatné
konanie žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. 43C/65/2012, 43C/68/2012, 43C/76/2012, 43C/78/2012,

43C/82/2012, 43C/89/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2017.

11. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.05.2013 navrhol žalobný
návrh zamietnuť, ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný poukázal

na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky napr.
zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú dôkaznú povinnosť
žalobcuprenášanasúd,napriektomu,žedôkaznébremenoznášažalobcasám.Čosatýkauvádzanýchprieťahov v konaní, žalovaný poukázal, že žalobca neuvádza, ktoré kroky podnikol na ich odstránenie,
pričom odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovaného

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené
dňa 23.04.2012, pričom žalobný návrh bol už dňa 27.09.2012 doručený okresnému súdu. Žalovaný
mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu
súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, spolu s uvedením súdneho

exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd
po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému na vyjadrenie a na
vyčíslenie doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním
exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom
súdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Žalovanýpripúšťa,ževniektorých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora

po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu. V prípadoch, ak
exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi
nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi
príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobca tento
prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, keďže si nepočínal tak,

aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci
o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov
v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru žalovaného efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale

len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli
oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívali v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených

so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov t.j. v celkovej sume 175,-eur.
Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považuje žalovaný za
nesprávne a účelové. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu
tak,akobolauplatnená,pretožežalobcanepreukázalvznikaanivýškuškody.Kuplatnenejnemajetkovej
ujme žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu poukazuje na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný

súd rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovaná výška
finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Je
nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové
okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom
navrhovateľom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe ,, frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery” sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická
osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo
neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.

12. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona, prihliadnuc na výšku predmetu sporu, súd
nenariadil vo veci pojednávanie, zverejnil oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 14.3.2017 naúradnej tabuli súdu a webovej stránke a vo veci rozhodol na základe skutkového stavu, zisteného z
obsahu súdneho spisu.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a ďalšími podaniami žalobcu a žalovaného,
obsahom pripojeného exekučného spisu, listom Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb/D/2010 1360, ako i ostaným obsahom spisu zistil nasledovný
skutkový stav:
15. Žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzením, ktorá vykonáva

na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov a je registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele: Sro, vložka
číslo: 23636/B. V spore je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, pretože bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu
jeho práv a k tvrdenému vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
16.Podľa§9ods.1,prvávetazákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym

úradným postupom. Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR. Žalobca správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní, t.j. žalovaného.
17. Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 34Er/2847/2002 súd zistil
nasledovné skutočnosti :
18. Žalobca ako oprávnený podal dňa 18.10.2002 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora,

Mgr. Vladimíra Cipára, so sídlom Vazovova 9, Bratislava, návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol
zaregistrovaný pod EX 946/2002-7. Dňa 23.10.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená spisová
značka 34Er/2847/2002. Dňa 28.10.2002 Okresný súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi Mgr.
Vladimírovi Cipárovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu

- platobného rozkazu ROB 3568/02-5 zo dňa 24.05.2002 vydaného Okreným súdom Bratislava III.,
ktorým povinnú Simonu Polákovú, nar. 17.07.1977, zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 7.920 SK
istiny s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 08.04.2002 do zaplatenia a 500 Sk trov konania. Dňa
06.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k. 34Er/2847/2004-14
zo dňa 04.11.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej

pôvodne u Mgr. Vladimíra Cipára pod sp.zn. EX 946/2002 a na súde pod sp. zn. 34Er/2847/2002 poveril
súdnehoexekútora,JUDr.RudolfaKrutého,sosídlomúraduZáhradnícka60,82108Bratislava,ktorému
sa vec postupuje na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov
exekúcie vo výške 340,77 Eur. Predmetné rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatne skončené, vo veci
je podané odvolanie.

19. Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014, zo dňa 17.01.2014 vypracovaného znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že predmetom znaleckého posudku bolo
posúdenie činnosti a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa
ako aj činností, ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných
okresných súdov Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní

poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie a neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora, s tým, že znalecký ústav
sa nezaoberal majetkovou škodou, vzniknutou navrhovateľovi v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom.
20. Súd na predmetný znalecký posudok neprihliadal, nakoľko tento nebol vypracovaný na danú

prejednávanú vec, keď navyše ani nevypovedá o skutočnej výške škody, ktorá mala údajne
navrhovateľovi v predmetných exekučných konaniach vzniknúť. V danom prípade sa jedná len
o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci sa zaoberali len
priemernými výškami údajnej škody na súdoch v rámci celej Slovenskej republiky bez bližšej špecifikácie
ku konkrétnym konaniam.

21. Podľa § 44 ods. 5 zákona č. 233/1995 Exekučný poriadok ( v rozhodnom období ), ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

22. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
23. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46
ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konaniazačaté pred 1. septembrom 2005. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku

omeškania veriteľa.
24. Podľa § 3 ods. 1 písme. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( v znení účinnom
do 31.12.2012 ), ďalej len cit. zákon, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom.
25. Podľa § 4 ods. 1 pís. a/ bod 1, cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak,
26. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
27. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
28. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
29. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
30. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
31. Podľa § 17 ods. 3 pís. a/b/c/, d/ cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v exekučnej veci vedenej na tunajšom
súde, vo veci oprávneného ( žalobcu ), proti povinnej Simone Polákovej, nar. 17.07.1977, vedenej

pred tunajším súdom pod sp. zn. 3Er/2847/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného (žalobcu ) na
zmenusúdnehoexekútoradoručenéhosúdudňa06.10.2010,uznesenímč.k.34Er2847/2002-14zodňa
11.04.2011. Predmetné rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, vo veci je podané odvolanie.
33. Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky a/ nesprávny úradný postup, b/

existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom.
34. Ad a/ nesprávnym úradným postupom sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení,
súd v rozhodnom období nebol viazaný lehotou na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekúcie a to s
poukazom na § 44 ods. 5 v spojení s § 238 ods. 1,2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Záverom súd

udáva, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že v danom konaní súd nie je oprávnený skúmať
tzv. prieťahy v konaní, keď na ich preskúmanie je oprávnený len Ústavný súd Slovenskej republiky na
podklade ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy.35. Ad b/ v prípade existencie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti štátu za škodu má súd za to, že v prípade vzniku škody je možné uhradiť iba skutočnú
škodu a ušlý zisk, na preukázanie ktorých je povinný navrhovateľ. Žalobca neprodukoval žiaden

dôkaz resp. dôkazy preukazujúce vznik majetkovej ujmy a jej výšku, taktiež tento nijakým spôsobom
nepreukázal, že práve v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu
mu vznikla škoda vo výške 175,-Eur. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť

inak. Nedodržanie zákonnej lehoty samo o sebe nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom
tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez
osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov
na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok vznik nároku na nemajetkovú
ujmu. Žalobca v žalobe poukázal, že zbytočnými a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním v
rozhodovaní exekučného súdu mu bol spôsobený s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik

ďalších plánovaných podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, pričom
vyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchodumuspôsobilahospodárskustratu.Nezákonnýmzásahom
vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
36. Súd nemohol žalobcovi priznať požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur,

zdôvodnenie ktorých sa pohybovalo len v rovine hypotetických tvrdení, keď tento nijakým spôsobom
bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval aké konkrétne podnikateľské aktivity a konkrétne podnikateľské
plány boli nezákonným rozhodnutím ovplyvnené a v akom rozsahu. Súd nemohol akceptovať žalobcom
paušalizovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur za rok prieťahov, keďže je potrebné
prihliadať na význam sporu žalobcu, a to najmä pri právnických osobách, kde je nutné zohľadniť

podnikateľskú činnosť tej - ktorej osoby.
37. Ad c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom ide
vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie
je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. žalobca ani v tomto prípade neuniesol
dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia priamej
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy.
38. Nakoľko žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, riadne nepreukázal uplatnený nárok, nepreukázal

kumulatívne splnenie zákonných predpokladov spájajúcich vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.