Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205283
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4116205283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol.
s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, ICO: 35 855 673 proti žalovanému: X.
R., N.. XX.XX.XXXX, X.. A. XX, N. D. štátny občan SR , o zaplatenie 232,28 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 46,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne odo dňa 11.07.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 29.02.2016 domáhal , aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 232,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
232,28 eur od 11.07.2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel
zmluvu číslo A 7476853.

Na základe uvedenej zmluvy si uplatnil škodu, ktorá mala vzniknúť tak, že žalovanej odpredal mobilný

telefónPrestigioMultiPad2UltraDuo8.03Gzakúpnucenu182,92eur.Škodapredstavujerozdielmedzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len
„výsledná suma“), teda predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil

počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovanej.

2.Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške
46,36 eur vyfakturovaných v období február a marec 2014. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa
26.06.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o

pokonávku nereagovala žiadnou čiastočnou úhradou pohľadávky.3.Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami
článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t.j. od 11.07.2014.

4.Súd doručil žalobu žalovanej dňa 11.01.2017 a vyzval ju , aby sa k žalobe v súlade s § 167 ods.2
písomne vyjadrila v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.

5.Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, pokusom o

pokonávku zo dňa 26.06.2014, faktúrami doloženými v spise , ďalšími v spise doloženými dokladmi a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6.Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A 7476853 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou
dňa 16.01.2014 mal súd preukázané že žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej
komunikácie tak, ako sú uvedené v predmete zmluvy. V dodatku k tejto zmluve , ktorý bol podpísaný

26.06.2014 sa zmluvné strany dohodli, že žalobca žalovanej poskytne telefón Prestigio MultiPad 2 Ultra
Duo 8.0 3G za akciovú cenu 1 euro, na dobe viazanosti 24 mesiacov a na úhrade zmluvnej pokuty tak ,
ako je uvedené v článku 2.5. dodatku.

7. Z faktúr doložených v spise mal súd preukázané , že žalobca vyfakturoval žalovanej za poskytovanie

služieb podľa uzavretej zmluvy faktúrou číslo 5238131032 splatnou dňa 22.02.2014 sumu 34,36 eur a
faktúrou číslo 5241866823 splatnou dňa 22.03.2014 sumu 12 eur.

8.Z pokusu o pokonávku zo dňa 26.06.2014 mal súd preukázané, že žalobca požiadal žalovanú, aby
mu uhradila pohľadávku za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie február a marec

2014 sumu 46,36 eur a zaplatila zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 250,36 eur .

9.Podľa § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva

o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

10.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene
alebo zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na

právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníka,ospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

13.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.16.Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17.Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18.Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

19.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

21.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

22.Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

23.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk).

24.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

25.Podľa § 290 C.s.p spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26.Podľa § 297 písm.b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1.000,- eur.

27.Podľa § 259 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

28.Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29.Žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 185,92 eur súd zamietol, a to z nasledujúcich
dôvodov:

30.Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznikzodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme

nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

31. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo
zmlúv , konkrétne Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zotrvať v zmluvnom vzťahu a

platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením
právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného
skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná
porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z listinných dôkazov nevyplýva a

žalobca to vo svojom návrhu ani netvrdil, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou a
ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku. Keďže prvý
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal,
či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody
a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

32. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu

(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanej. Otázkou teda zostáva, či suma 194,00 Eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú
žalobca žalovanej poskytol pri kúpe telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu
viazanosti dohodnutú v Dodatku.

33.Tožeksplneniupovinnostíobochzmluvnýchstránzkúpnejzmluvydošloniejevkonaníspornéatúto
skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok
nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že
žalovaná poruší povinnosti, ktoré jej z dodatku vyplývajú. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť

žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté
službyriadneavčasnevyplývapriamozdodatkualebovšeobecnýchpodmienok,alejunemožnovyvodiť
ani z titulu náhrady škody.

34.Podľa názoru súdu k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej

povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanej mobilný telefón so zľavou.

35.Naviac žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 185,92
Eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telefónu/
telekomunikačného zariadenia a cenou akciovou, za ktorú bol žalovanému skutočne odpredaný.
Obmedzenie sa žalobcu na inú formuláciu, respektíve slovné preštylizovanie nároku na zmluvnú pokutu
na nárok na náhradu škody nemožno mať samé o sebe za dôvod relevantne preukazujúci vznik

uplatneného nároku na náhradu škody.

36.Súd vyhovel žalobe v časti nezaplatenia dlžnej sumy za obdobie február a marec 2014. Súd mal
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola riadne uzavretá zmluva o poskytovaní elektronických
služieb, podľa tvrdenia žalobcu žalovaná za poskytnuté služby v uvedenom období nezaplatila. Úrok z

omeškania uplatnený v žalobe bol čo do výšky úroku a času, kedy sa žalovaná do omeškania dostala
uplatnený správne. Súd preto žalobe čiastočne vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.38.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na 262 ods.
l C.s.p. Úspech žalovanej v konaní prevyšoval úspech žalobcu, žalovanej však žiadne trovy konania
nevznikli, súd jej preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).