Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/756/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899319
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1102899319.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: L. Q., P. Š. Č.. XXXX/XX,
Y., zastúpeného: Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava proti odporcom: 1/ Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, 2/ S.. J. Q., P. T.N. XXXX/
XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 2/: Slovenská kancelária poisťovateľov, so

sídlom Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na
odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. júla 2014 č.k.
10Ct 26/2002-453, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 14. júla 2014 zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na náhradu
bolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniaprotiodporcovi1/,odporkyni2/uložilpovinnosťzaplatiť

navrhovateľovi sumu 14.943,29 eur titulom bolestného, návrh navrhovateľa proti odporkyni 2/ vo zvyšku
titulom zaplatenie bolestného zamietol a návrh na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
zamietol. O náhrade trov konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. S poukazom na § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; podľa ktorého práva a povinnosti
Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu

s tým, že ich uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.; dospel k
záveru, že odporca 1/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaným a návrh navrhovateľa na náhradu
škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia proti odporcovi 1/ v celom rozsahu
zamietol. S poukazom na § 9 ods. 2 vyhl.č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dospel k
záveru, že navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na priame plnenie proti odporcovi 1/, nakoľko
odporca 1/ písomne neodmietol navrhovateľovi poskytnúť zo zákonného poistenia zodpovednosti za

škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,ktoréhoprevádzkovateľkouvčasedopravnejnehody
bola odporkyňa 2/. Ďalej sa preto v konaní zaoberal opodstatnenosťou nároku navrhovateľa proti
odporkyni 2/, ktorý si uplatnil ako nárok na náhradu škody na zdraví v sume 56.213,57 eur titulom
náhrady bolestného a v sume 72.465,55 eur titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vychádzal z nespornej výšky základného nároku na náhradu škody titulom bolestného v sume
609,93 eur a sumy 726,95 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli odporcom 1/

vyplatenénavrhovateľovi.Odporcamivznesenúnámietkupremlčaniauplatňovanéhonárokunanáhradu
bolestného v sume 26.327,- eur, ktorá suma bola ustálená navrhovateľom na základe znaleckého
posudku R.. O. X., ktorý bolestné ustálil na počet bodov 555,625 tak, že v posudku zo dňa 25.02.2009revidoval posudok o bolestnom zo dňa 02.03.2001, v ktorom bolo bolestné obodované na 291,25 bodov,
posúdil podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dôvodnú. Poukázal na to, že navrhovateľ od
ustáleného počtu bodov bolestného R.. X. odpočítal počet bodov bolestného ustálených R.. Z. a rozdiel

v počte bodov 264,375 vynásobil sumou 60,-Sk, čo sa rovná súčinu 15.862,50,-Sk - 526,54 eur, čo
pri 50 násobnom navýšení predstavuje sumu 26.327,- eur, ktorú navrhovateľovi titulom bolestného
nepriznal v dôsledku premlčania uplatneného nároku, nakoľko si túto časť nároku uplatnil po uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty, keďže už v čase vzniku škody na zdraví navrhovateľ; ako aj lekár,
ktorý vyhotovil posudok o bolestnom zo dňa 02.03.2001 na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil

pôvodný nárok na vyplatenie bolestného; vedel o rozsahu bolestného a navrhovateľ vedel, že za škodu
zodpovedá odporkyňa 2/. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ si nárok na priznanie
bolestného uplatnil včas len v rozsahu ustálenom lekárom v posudku o bolestnom zo dňa 02.03.2001 a v
posudku zo dňa 18.07.2001 v sume 29.886 eur (suma uplatnená titulom bolestného 56.213 eur - 26.327
eur premlčaný nárok titulom bolestného). Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav po právnej
stránke posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 2, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 7 ods. 1,2,3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu škody na zdraví je dôvodný len čo náhrady za
bolesť. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa 2/ bola uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na
zdraví spôsobenej navrhovateľovi dňa 03.04.2000 v dôsledku dopravnej nehody, ktorou mu spôsobila
z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví. So zreteľom na uvedené ustálil zodpovednosť odporkyne 2/ ako

prevádzkovateľky motorového vozidla, za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľa. Posudkom o
bolestnom zo dňa 02.03.2001 mal preukázané, že navrhovateľ utrpel zranenia, a to zlomeninu panvy,
zlomeninu fibily, zlomeninu med. kond. tibie, roztrhnutie postr. väzu kolena, pomliaždenie predkolenia,
pomliaždenie hlavy, pomliaždenie rúk, pomliaždenie glutei, tržnú ranu hlavy, za ktoré mu bolo stanovené
bolestné v počte bodov 291,25 a v posudku o bolestnom zo dňa 18.07.2001 mu bolo priznané bolestné

15 bodov za operačné odstránenie kovového materiálu z ľavého kolena. Konštatoval, že odškodnenie
za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho
následkov a sťažením zdravotnej pohody a na to, aby sa odškodnenie zvýšilo, musí ísť o osobitne ťažké
stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu
stanoveného v § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. So zreteľom na uvedené návrhu navrhovateľa na náhradu

bolestného vyhovel v sume 14.943,29 eur, predstavujúcej 25 násobné zvýšenie priznaného bodového
ohodnotenia bolestného v posudku o bolestnom zo dňa 02.03.2001, v ktorom výška bolestného bola
ustálená na počet 291,25 bodov a posudku o bolestnom zo dňa 18.07.2001, v ktorom výška bolestného
bola stanovená na 15 bodov. Navrhovateľovi tak nepriznal 50 násobné zvýšenie bolestného v sume
14.943,28 eur z dôvodu, že pretrpené bolesti navrhovateľom pri liečbe neboli spôsobené výhradne

prežívanými zraneniami, ktoré navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode, ktorú zapríčinila odporkyňa 2/ s
poukazom na to, že z obsahu znaleckého posudku R.. X. mal preukázané, že pred úrazom navrhovateľ
trpel bolestivosťou chrbtice a ramien v zmysle degeneratívneho ochorenia chrbtice, ktoré si vyžadovali
opakované odborné lekárske vyšetrenia, medikamentóznu liečbu, rehabilitačnú liečbu. Pokiaľ skúmal aj
zavinenie navrhovateľa pri vzniku škody na jeho zdraví dospel k záveru, že navrhovateľ si vznik škody

na zdraví privodil aj sám, avšak v menšej miere v pomere k zodpovednosti za škodu spôsobenú na jeho
zdraví spôsobenú konaním odporkyne 2/, vychádzajúc z vyjadrenia znalkyne R.. Q., že u navrhovateľa
v deň vzniku dopravnej nehody bola zistená hladina alkoholu v krvi vo výške 1,9 promile, jednalo sa
u neho o jednoduchú opitosť stredne ťažkého stupňa, pri ktorej boli jeho rozpoznávacie a orientačné
schopnosti vplyvom požitého alkoholu len ľahko znížené ako aj z jej výpovede, v ktorej potvrdila, že

rozpoznávacie schopnosti navrhovateľa boli zachované, ale ovládacie schopnosti boli u navrhovateľa
znížené čo znamená, že na vozovku navrhovateľ vstúpil lebo predpokladal, že cez cestu dokáže prejsť
a navrhovateľ tak mal pod vplyvom alkoholu skreslené vnímanie približujúceho sa motorového vozidla.
Nárok navrhovateľa na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 72.465,55 eur zamietol v
celom rozsahu, a to z dôvodu premlčania časti nároku v sume 10.953,99 eur a zvyšok v sume 61.511,56

eur z dôvodu, že u navrhovateľa nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa a mal ta zo, že poskytnuté
mu plnenie je dostatočné, keď nemal preukázané žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že na
strane navrhovateľa došlo k vážnemu sťaženiu spoločenského uplatnenia na čas po dopravnej nehode a
k zmene jeho doterajšieho spôsobu života mimoriadnym spôsobom. O náhrade trov konania nerozhodol
s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, do jeho výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol aj v tejto časti návrh
navrhovateľa zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Argumentoval, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania svojho nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného.
Mal zato, že ani v konaní vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX neopodstatňuje záver, že v

prípade navrhovateľa by prežívané bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov dosiahli stupeň takej intenzity, že by opodstatňovali ich odškodnenie
nad rámec základnej náhrady formou mimoriadneho zvýšenia. Za nedôveryhodné považoval vyjadrenie
navrhovateľa v rámci znaleckého dokazovania, že užíva proti bolesti lieky, ktoré mu mal zohnať kamarát
z Ameriky v dávkovaní 1 - 5 tabliet denne. Poukázal na to, že znalec v znaleckej dokumentácii

nenašielzáznamyopravidelnompredpisovaníliekovnavrhovateľovivsúvislostis následkamiutrpených
poranení. Zo záverov znalca taktiež vyplýva, že navrhovateľ sa nesnažil o zlepšenie svojho zdravotného
stavu, nemal záujem o akúkoľvek systematickú liečbu mimo akútneho zhoršenia zdravotného stavu,
čo neguje opodstatnenosť jeho žiadosti o mimoriadne zvýšenie bolestného a v prípade jeho nezáujmu
o liečbu je zodpovednosť za pociťovanú bolesť a ťažkosti na jeho strane. Poukázal na to, že podľa
záverov znalca je priemerná doba liečenia poranení, ktoré utrpel navrhovateľ 6 až 8 mesiacov, a v

jeho prípade nie je predĺženie liečby oproti priemeru v dostupnej zdravotnej dokumentácii adekvátne
zdôvodnené. Zdôraznil, že znalec len v jedinom prípade použil postup podľa časti A článok I ods. 6
prílohy vyhl.č. 32/1965 Zb. , a teda uznal bolestivejší spôsob liečby pri položke 162 a pri ostatných
diagnózach navrhovateľa uvedeným spôsobom nepostupoval, z čoho vyplýva, že liečba prebiehala
štandardne a nebolo ju možné považovať za bolestivejšiu, resp. komplikovanejšiu. Vytýkal súdu prvého

stupňa, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom došiel k záveru, že u
navrhovateľa ide o osobitne ťažký stav, pre ktorý je základné odškodnenie nedostatočné a dodal, že
samotné odôvodnenie výšky priznanej sumy je vnútorne rozporné, keď na jednej strane súd uvádza, že
ide o zvýšenie o 25 násobok a na druhej strane o 25 %. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pokiaľ uznal
aj zavinenie navrhovateľa pri vzniku škody na jeho zdraví, nijako túto okolnosť nepremietol do výšky

priznanej náhrady.

Odporkyňa 2/sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka pripojila.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach
dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), na odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods.1, písm. a/ O.s.p.) a po opakovaní dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.) listinnými dokladmi

(posudok o bolestnom zo dňa 02.03.2001 a posudok o bolestnom zo dňa 18.07.2001) ich čítaním (§
122 ods.1 O.s.p. v spojení s § 129 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka
je dôvodné.

Zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a

sťaženia spoločenského uplatnenia, je determinované osobitnými okolnosťami hodnými osobitného
zreteľa vymykajúcimi sa z bežného rámca bolestí vyvolaných poškodením zdravia, jeho liečením a
odstraňovaním následkov. Výnimočnosť týchto okolností môže spočívať predovšetkým v charaktere a
povahe zranenia, v dôležitosti orgánu, ktorý bol poškodený, v spôsobe a trvaní odstraňovania následkov
zranení, v počte a charaktere ďalších komplikácií, ktoré pri tom môžu nastať.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vychádzal pri posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom
uplatňovaného nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť z názoru, že priznanie zvýšenia
odškodnenia za bolesť je možné v prípade, ak ide o osobitne ťažké stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť
podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhl.č.

32/1965 Zb. a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u navrhovateľa ide
práve o takýto výnimočný prípad, ktorý odôvodňuje mimoriadne zvýšenie bolestného na sumu vo výške
14.943,29 eur, zodpovedajúcu 25- násobnému zvýšeniu bodového ohodnotenia bolestného priznaného
navrhovateľovi posudkom o bolestnom zo dňa 02.03. 2001 v počte 291,25 bodov a posudkom o
bolestnom zo dňa 18. 07. 2001 v počte 15 bodov.

Odvolací súd zhodnotením poškodenia zdravia navrhovateľa, jeho liečením a odstraňovaním jeho
následkov, so zreteľom na charakter, mieru a intenzitu s tým spojených bolestí; tak ako tieto boli
ohodnotené posudkom o bolestnom zo dňa 02.03. 2001 a posudkom o bolestnom zo dňa 18. 07. 2001;dospel, na rozdiel od súdu prvého stupňa, k záveru, že sa nejedná o zvlášť výnimočný prípad hodný
mimoriadneho zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie odškodnenia za bolesť nad stanovenie základnej
výmery, a že v danom prípade sa javí ako dostatočné odškodnenie v rámci základného bodového

ohodnotenia bolestného, v ktorom bolo počtom bodov zhodnotené podľa závažnosti každé zo zranení,
pričom dlhodobý a bolestivý spôsob liečby spojený s infúznou a transfúznou liečbou, komplikácie
spojené s liečbou či jej predĺženie v dôsledku infekcie rany neboli zohľadnené ani u jedného zo
zranení zvýšením bodového ohodnotenia o 1 podľa ods. 6 časti A čl. I prílohy vyhl.č. 32/1965 Zb.; a to
ani u najzávažnejšieho poškodenia - zlomenina panvy; a z uvedeného dôvodu sa odvolaciemu súdu

v danom prípade nejavilo ako opodstatnené ďalšie zvyšovanie bolestného, keďže bolesti spojené s
poškodením zdravia, liečením a odstraňovaním následkov nemali charakter mučivých útrap na hranici
znesiteľnosti ani mimoriadne dlhotrvajúcich či mimoriadne intenzívnych, bez možnosti ich zmiernenia na
hranicu znesiteľnosti užívaním analgetík s možným rizikom ďalších nepriaznivých následkov v podobe
závislostinapsychofarmakách.Stotožnilsataksvedľajšímúčastníkomvtom,žeodškodnenievyplatené
navrhovateľovi za ním pociťované bolesti v rámci základného bodového ohodnotenia treba považovať

za dostatočné.

Vedľajší účastník rovnako dôvodne argumentuje tým, že mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť
nemôže slúžiť ako prostriedok na vyrovnanie navrhovateľom subjektívne pociťovanej nedostatočnosti
materiálnehovyjadreniaodškodneniazapoškodeniezdraviapodľaprávnejúpravyobsiahnutejvovyhl.č.

32/1965 Zb.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na nové položky, ktoré boli ohodnotené znaleckým posudkom č.
XX/XXXX (šok ľahkého stupňa, rana na lýtku s komplikovaným hojením odumretím kože, operácia
prenosom kože vzhľadom na defekt kože v oblasti zákolennej jamky, artroskopia pravého kolenného

kĺbu, operácia v súvislosti s náhradou predného skríženého väzu), nakoľko návrh navrhovateľa na
mimoriadne zvýšenie bolestného bol v tejto časti (právoplatne) zamietnutý v dôsledku vznesenej
námietky premlčania. Z rovnakého dôvodu nemohol odvolací súd zohľadniť ani zvýšenie bodového
ohodnotenia o jednu polovicu pri (novej) položke č. 162 (hlboká rana pravej zákolennej jamky z dôvodu,
že toto poranenie si vyžadovalo opakované bolestivé preväzy a odstraňovanie nekróz).

Odvolací súd nezistil mimoriadne dlhú dobu liečby, ktorá; ako vyplýva zo záverov znaleckého
dokazovania; pri type poranení, ktoré utrpel navrhovateľ, je v priemere 6 až 8 mesiacov, a pokiaľ bola
liečba u navrhovateľa predĺžená oproti priemeru, nebolo možné túto skutočnosť zohľadniť vzhľadom na
to, že v dostupnej zdravotnej dokumentácii sa nenachádzalo adekvátne zdôvodnenie tohto predĺženia.

Taktiež prvotná hospitalizácia navrhovateľa nebola neprimerane dlhá, keď trvala 1 a pol mesiaca a
liečba v tomto období nebola zvlášť náročná. U navrhovateľa nebol poškodený životne dôležitý orgán
a poškodenia zdravia; prevažne pohybového aparátu; u neho nevyvolali život ohrozujúci stav. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že sa neodškodňuje bolesť budúca - následná (§ 2 ods. 2 písm.
c) vyhl.č. 32/1965 Zb.).

Odvolací súd tak nezistil také rozhodujúce okolnosti, ktoré by preukazovali mimoriadnu závažnosť
nepriaznivých ťažkých zranení pohybového aparátu navrhovateľa ohrozujúcich jeho život a s tým
spojené intenzívne a dlhotrvajúce bolesti, duševné strasti a útrapy v dôsledku obmedzenia pohybu a
bezvládnosti pri odstraňovaní poškodení zdravia. Výsledky vykonaného dokazovania nedávajú podklad

pre zistenie, že u navrhovateľa išlo o náročnú a zdĺhavú liečbu vzniknutých zranení, neboli zistené
ani prípadné komplikácie podstatnou mierou prispievajúce k prehĺbeniu už vzniknutých bolestí a k
ťažkostiam pri odstraňovaní následkov zranení, nereagujúce na analgetickú liečbu.

Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúduzavrel,ženavrhovateľvkonanínepreukázalkvalifikovane

dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
(vyhovujúcej) časti; ktorého závery o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa boli založené
na úvahách, ktoré nezodpovedali správnemu vyhodnoteniu tých skutočností, ktoré boli rozhodujúce z
hľadiska uplatňovaného nároku; zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti
zamietol.

Nakoľko súdom prvého stupňa nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania z dôvodu postupu podľa §
151 os. 3 O.s.p., o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.