Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoSr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215898707
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215898707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci
žalobcu P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. XX, I. P.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, K. B. O. Q.
XXX proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO:
31 690 904 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš č.k. 10Csr/1/2015-66 zo dňa 26. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10Csr/1/2015-66 zo dňa 26. októbra 2016 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobou podanou na súd dňa 17.07.2015 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
Rozhodcovského súdu Košice č. k. 2C/3727/2012 zo dňa 19.01.2012, navrhol tiež, aby súd rozhodol
o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žaloba bola podaná z dôvodov, že žalobca si
rozhodcu nevyjednal, rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, miesto

rozhodcovského konania si stanovil dodávateľ, rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo
nemorálna,predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoráspôsobujehrubúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Žalobca namietal, že exekučný
súd, ktorý je povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v tom prípade, ak
spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovskú zmluvu neskúmal, vôbec sa nezaoberal právoplatnosťou
a vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku. Tvrdila tiež, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je

vydané v rozpore so zákonom, žalobca údajnú pohľadávku žalovaného, ktorá mala vzniknúť v súvislosti
s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zaplatil, pričom sám žalovaný mu oznámil, že pohľadávku z
rozhodcovského rozsudku č. 2C/11/2010 má splnenú, žalovaný však napriek tomu podal návrh na
rozhodcovský súd, konanie bolo vedené pod č. 2C/3727/2012.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobca mal v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002
Z.z. možnosť podať žalobu na súd v 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku, čo

však neurobil. Žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 28.12.2012, prekluzívna lehota uplynula
dňa 27.01.2013, žalobca podal žalobu na súd dňa 17.07.2015, teda po uplynutí dvoch rokov. Na
rozhodcovské rozsudky vydané pred 01.01.2015 sa ustanovenia zák. č. 335/2014 Z.z. nevzťahujú,exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného pred 01.01.2015 sa podľa § 243d)
ods. 2 Exekučného poriadku spravuje predpismi účinnými do 31.12.2014.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na odklad exekúcie samostatným uznesením dňa 05.10.2015
pod č. k. 10Csr/1/2015-19 tak, že návrh zamietol, uvedené rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom
v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím uznesením zo dňa 20.05.2016 pod č. k. 17CoSr/1/2016-35.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Žalobca prítomný na

pojednávaní zotrval na podanej žalobe, exekúciu považuje za neoprávnenú aj z dôvodu, že dlh už bol
splatený, čo mu žalovaný aj potvrdil. Pokiaľ žalobca po doručení rozhodcovského rozsudku nereagoval,
považuje to za chybu. V súčasnosti je vedené exekučné konanie, žalobca má zablokované účty a po
prípadnom zrušení rozhodcovského rozsudku bude žiadať náhradu škody od žalovaného. Uviedol, že
ide už o druhý rozsudok, pričom pohľadávka z prvého rozsudku je uhradená, rozhodcovský rozsudok,
zrušenia ktorého sa domáha v tomto bol podľa neho vydaný na základe podvodu, vzniesol aj námietku

premlčania, pretože zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v roku
2012.

6. Súd prvej inštancie poukázal na úpravu § 73 ods. 2 zák. č. 355/2014 Z.z. o rozhodcovskom
spotrebiteľskom konaní, v zmysle ktorého sa na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do
31.12.2014 a pri posúdení zachovania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vychádzal z úpravy § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení platnom v čase právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa žalobca domáhal v tomto konaní. V zmysle § 41 ods.
1 zák. č. 244/2002 Z.z. možno žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní

od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa
žalobca domáha v tomto konaní bol vydaný dňa 19.01.2012 a podľa doručenky bol žalobcovi doručený

dňa 18.12.2012, keďže však sám žalovaný v konaní uvádzal, že rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
28.12.2012, súd považuje za dátum doručenia deň 28.12.2012. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok bol
doručený dňa 28.12.2012, lehota 30 dní na podanie žaloby o zrušenie tohto rozsudku začala žalobcovi
plynúť nasledujúcim dňom a uplynula dňa 27.01.2013. Žalobca však podal žalobu až 17.07.2015, teda
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Zákonom stanovená 30-dňová lehota platná v čase doručenia

rozhodcovského rozsudku je lehotou zákonnou a nie sudcovskou, súd ju preto nemôže predĺžiť a keďže
žalobca podal žalobu po uplynutí tejto lehoty, súd ju zamietol.

8.Pokiaľžalobcanamietal,žekonaniežalovanéhojetrestnýmčinom,totomôžuposúdiťlenorgányčinné
v trestnom konaní a o vine rozhodnúť zákonný súd, súd preto na tieto námietky žalobcu neprihliadal.

Pokiaľ ide o prípadnú námietku premlčania, túto mal žalobca uplatniť v rozhodcovskom konaní, nakoľko
predmetom tohto konania nie je rozhodnúť o nároku žalovaného na zaplatenie voči žalobcovi, ale o
návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
v zásade nespochybnil ani ujmu, ktorá žalobcovi mohla v exekučnom konaní vzniknúť, v tomto konaní
o návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je však podstatné, že žalobca žalobu nepodal

v zákonom stanovenej lehote.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodol sám a rozsudok
rozhodcovského súdu zrušil alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie v zmysle zákona.

11. Žalobca namietal, že sudca na pojednávaní dňa 26.10.2016 nevzal na vedomie tvrdenie žalobcu,
že žalovaný konal protiprávne, keď návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku č. 2C/3727/2012
bol žalovaným podaný opätovne, hoci pohľadávka už nebola uhradená. Žalovaný podľa žalobcu
rozsudok rozhodcovského súdu získal podvodne. Žalobca ďalej namietal, že sudca a ani exekučný súdnepokračujú v súlade so zákonom, sudca vyzval žalovaného na vyjadrenie, nemá však vyjadrenie na
tvrdenie žalobcu ohľadne podvodného konania. Žalobca tvrdil, že pohľadávku voči žalovanému si splnil,
doklad o tom predložila v námietkach proti exekúcii opakovane a nepredložila oznámenie od žalovaného

zo dňa 24.11.2011, ktoré potvrdzuje uhradenie pohľadávky. Žalobca trvá na tom, že sa jedná o tú istú
pohľadávku, ktorú už uhradil, žiadny súd však túto skutočnosť preveriť nechce. Tvrdila tiež, že v prípade
doručenia rozhodcovského rozsudku nemala finančné prostriedky na poplatok za podanie odporu, ktorý
bol viac ako dvojnásobok žalovaným vymyslenej pohľadávky. Žaloba bola teda podľa žalobcu podaná
v lehote. Žalobca tiež namietal, že doložka v zmluve o poistení je právne neplatná, takže ani rozsudok

Rozhodcovského súdu Košice nemôže byť právoplatným exekučným titulom. Súd prvej inštancie podľa
nej pochybil aj v tom, že rozsudok nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu napriek tomu, že už pri podaní
žaloby predložil plnú moc na právne zastupovanie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 12.01.2017 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Žalobca sa podaním zo dňa 30.01.2017 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, zotrval na
dôvodoch podaného odvolania. Pokiaľ súd prvej inštancie nezamietol žalobu len z dôvodu, že nebola
podaná v lehote, ale zdôraznil aj skutočnosť, že ide o protiprávne konanie, je jeho povinnosťou, aby sa
zaoberal všetkými skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal v zmysle § 378 ods.1, § 380 a
§ 385 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia
pojednávania, pričom podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Žalobou podanou na súd dňa 17.07.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C/3727/2012. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uvedený rozsudok prevzal dňa 18.12.2012,
dňom 28.12.2012 vyznačil rozhodcovský súd právoplatnosť tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že predmetom žaloby žalovaného (v rozhodcovskom konaní
žalobca) bolo uplatnenie nároku vo výške 220,29 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť z poistenia
uzatvoreného dňa 10.02.2008 medzi stranami sporu poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, išlo osobitnú
pohľadávkupoisťovnevočipoistníkovidohodnutúvovšeobecnýchpoistnýchpodmienkach,ktorávznikla
vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia.

16.Odvolacísúdpovažovalzasprávnypostupsúduprvejinštancie,keďspoukazomnaúpravu§73ods.
2 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie
žalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudkupoužilvtomtoprípadezák.č.244/2002Z.z.vzneníplatnom
a účinnom v čase doručenia rozhodcovského rozsudku. Je nepochybné, že lehota na podanie žaloby o

zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť pred 01.01.2015. Súd prvej inštancie preto správne
vychádzal z úpravy § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý stanovoval lehotu
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v súčasnosti je lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ustanovená na 3 mesiace odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania (§ 46 ods. 1 zák. č.
335/2014 Z.z.). Ako uviedol aj súd prvej inštancie, ide o lehotu zákonnú, jej márnym uplynutím zaniká
nárok účastníka rozhodcovského konania na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd
prvej inštancie preto nepochybil, keď žalobu žalobcu zamietol.

17. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, že predmetný rozhodcovský rozsudok získal žalovaný
podvodne, nakoľko sám potvrdil žalobcovi, že pohľadávka žalovaného z poistnej zmluvy bola uhradená,
odvolací súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný oznámil žalobkyni, že záväzky vyplývajúce zo súdneho
rozhodnutia Arbitrážneho súdu Košice zn. 2C/11/2010 má v plnej výške vysporiadané (list žalovaného
adresovaný žalobcovi zo dňa 24.11.2011), nešlo o opakované, resp. podvodné uplatnenie pohľadávky

zo strany žalovaného v rozhodcovskom konaní č. 2C3727/2012. Z listinných dokladov založených
v spise odvolací súd zistil, že rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. 2C/11/2010 zo dňa 21.09.2010
rozhodol o pohľadávke žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 45,61 Eur s
prísl. titulom dlžného poistného z uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, zatiaľ čo rozhodcovskýmrozsudkom sp.zn. 2C/3727/2012 zo dňa 19.01.2012, zrušenia ktorého sa domáha žalobca v tomto
konaní, rozhodol rozhodcovský súd o nároku žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy vo výške
220,29 Eur titulom úhrady osobitnej pohľadávky vo výške vyplatenej provízie sprostredkovateľovi

poistenia. Pokiaľ teda aj žalovaný oznámil listom zo dňa 24.11.2011 žalobcovi, že má vysporiadané
v plnej výške záväzky vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/11/2010, neznamená to, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/3727/2012 zo dňa 19.01.2012 bol
získaný podvodom, nakoľko v každom z týchto rozhodcovských rozsudkov rozhodoval rozhodcovský
súd o inom nároku žalovanej strany voči žalobcovi, pričom oba tieto nároky sa týkali poistnej zmluvy

č. XXXXXXXXXX. Tvrdenie žalovanej, že uhradila žalobcovi jeho pohľadávky z poistnej zmluvy preto
nepovažuje odvolací súd za preukázané. Ako už bolo uvedené, išlo o zaplatenie inej pohľadávky a nie
tej, ktorej sa týka rozsudok rozhodcovského súdu, zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha.

18. Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, predmetom tohto konania je rozhodnutie o žalobe žalobcu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd v tomto konaní nerieši hmotnoprávny nárok žalovaného voči

žalobcovi.Pokiaľsažalobcadomnieva,žekonaniežalovanéhojetrestnýmčinom,tototvrdenieskutočne
môžu posúdiť a objasniť iba orgány činné v trestnom konaní, ako to uviedol aj súd prvej inštancie,
žalobca napokon ani nepredložil dôkaz, že ide o trestný čin. K námietkam žalovanej, že exekučný súd
nepokračuje v konaní v súlade so zákonom sa odvolací súd vyjadriť nevie, poukazuje na vyjadrenie
žalovaného zo dňa 17.10.2016, kde žalovaný oznámil, že v tejto veci už exekučné konanie prebehlo a

bolo skončené dňa 17.07.2015. Samozrejme pokiaľ sa žalobca domnieva, že mu v súvislosti s exekúciou
bola spôsobená škoda, má možnosť si uplatniť nárok voči tomu, kto zodpovedá za túto škodu.

19. Pre posúdenie odvolania žalobcu je podstatné, že žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej
lehote,jejmárnymuplynutímzanikolnárokžalobcupodaťžalobunazrušenierozhodcovskéhorozsudku.

20. K námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nedoručoval rozsudok splnomocnenému zástupcovi
žalobcu odvolací súd zistil, že žalobca vystavil počas konania na súde prvej inštancie dňa 15.09.2016
plnomocenstvo na zastupovanie P.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Q. XXX, nejde však o
plnomocenstvo vystavené advokátovi, ale o zastupovanie splnomocneným zástupcom (úprava § 89

ods. 1 CSP, v čase začatia konania úprava § 24 OSP). Nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o
vylúčení zastúpenia v tejto veci (§ 89 ods. 2 CSP), mal doručovať rozsudok aj tomuto splnomocnenému
zástupcovi. Uvedené procesné pochybenie však podľa názoru odvolacieho súdu nemá za následok
znemožnenie uskutočňovania procesných práv zo strany žalobcu. Ako odvolací súd zistil, odvolanie za
žalobcu zrejme vypracoval splnomocnený zástupca, odvolanie bolo podané v lehote. Odvolací súd v

súvislosti s touto námietkou nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods.
1 CSP).

21. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).