Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208527
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616208527.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a
členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobkyne: S. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. M. R. L. 7, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Hraškom, advokátom, so sídlom Dr.
Herza 12, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X, XXX XX X., o vydanie
hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/182/2016-35

zo dňa 13. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšnej časti (prvý a tretí výrok) zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (prvý výrok) na
základe späťvzatia žaloby žalobkyňou. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal
povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % (druhý výrok). Súd rozhodol aj o vrátení
kráteného súdneho poplatku zo žaloby žalobkyni vo výške 50,80 € Slovenskou poštou, a. s. (tretí výrok).

2. Napadnutý výrok o trovách konania (druhý výrok) vo vzťahu medzi stranami odôvodnil ustanovením
§ 256 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú
zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách t. j. u žalobkyne aj žalovaného.
Konštatoval, že žalobkyňa vzala žalobu celkom späť (§ 145 CSP) z dôvodu, že až pred predbežným
prejednaním sporu (§ 169 CSP) jej žalovaný vydal hnuteľné veci, ktoré bezdôvodne zadržiaval.
Odovzdaním hnuteľných vecí došlo ku naplneniu predpokladu žaloby (§ 126 zák. č. 40/1964 Zb.,

Občiansky zákonník, t. j. k jej ochrane vlastníckeho práva. Žalovaný hnuteľné veci zadržoval neprávom,
žalobkyňa preto dôvodne podala žalobu a tým, že ju vzala späť jej nemožno pričítať procesné zavinenie
na zastavení konania, lebo ku späťvzatiu žaloby došlo až po vydaní hnuteľných vecí žalovaným.

3. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný a to výlučne vo výroku o náhrade trov konania (druhý
výrok). Žalovaný ako dôvod odvolania uviedol, že už vo vyjadrení, ktoré zaslal súdu zo dňa 05. 08.

2016 poukazoval, že už v roku 2012 mal záujem veci, ktoré boli predmetom sporu, žalobkyni vrátiť,
ktorá hnuteľné veci odmietla prevziať, a teda zmarila mimosúdnu dohodu. Namietal, že spor nezavinil a
z toho dôvodu nie je povinný žalobkyni uhrádzať trovy. Z dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise
vyplýva, že spor zavinila žalobkyňa a k späťvzatiu žaloby z jej strany došlo pred otvorením predbežného
prejednania sporu a po poučení sudkyne. Navrhol, aby súd prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 CSP
rozhodnutie tak, že žiaden z účastníkov sporu nemá nárok na náhradu trov konania.4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Podľa jej názoru tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde o čom svedčia dôkazy uvedené
v žalobe. Poukázala na výzvu na vrátenie šperkov zo dňa 22. 10. 2012, ktorú odoslala žalovanému. Na

vrátenie šperkov žalovaného viackrát vyzvala osobne, resp. telefonicky. Nikdy adekvátne nereagoval a
šperky vydať vyslovene odmietol. Keď sa obrátila na políciu, vtedy žalovaný vrátenie šperkov fakticky
zmaril. Žalobu vzala späť, pretože bol dosiahnutý účel, ktorý žalobou sledovala, keď práve na základe
poučenia sudkyne žalovaný prehlásil, že šperky má so sebou a je ochotný na mieste vydať ich žalobkyni.
Pokiaľ by žalovaný skutočne šperky chcel vrátiť, ako tvrdil na súde, mohol to urobiť v minulosti, čím by

nebolo potrebné obrátiť sa na súd a predtým na políciu. Žalovaný jednoznačne zavinil spor.

5. Žalovaný sa vyjadril písomne k doručenému vyjadreniu žalobkyne a opätovne navrhol, aby odvolací
súd rozhodol v zmysle podaného odvolania. Tvrdil, že žalobkyňa klame a úmyselne zavádza súd.
Na výzvu zo dňa 22. 10. 2012 zareagoval promptne a telefonicky sa dohodol kde a ako odovzdanie
prebehne, s čím súhlasila. Odovzdanie prebiehalo na Obvodnom oddelení polície, na Begovej ulici

v Lučenci, v miestnosti na prijímanie oznámení. Žalobkyňa však predmetné odovzdávanie úmyselne
zmarila. Nikdy ho telefonicky ani slovne na zmier nevyzvala, pôsobila pasívne, až na dve výnimky, kedy
ho udala na Obvodnom úrade v Lučenci a po istom čase aj na Polícii v Lučenci. Žalovaný tvrdil, že vždy
spolupracoval a bol kedykoľvek pripravený veci odovzdať. Na túto skutočnosť žalobkyňa nereagovala
a tretíkrát podala návrh na súd. Žalobkyňa až po dôraznom upozornení sudkyňou na následky svojho

konaniažalobustiahlaavšetkysvoješperkysiprevzala.Vedela,ženeuspejevosvojejžalobeazámerne
ju stiahla, čím nepriamo potvrdila, že vždy bol ochotný a dal si to za povinnosť jej osobne veci vrátiť.
Žalovaný sa opätovne vyjadril, že spor nezavinil.

6. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01. 03. 2017, pričom uviedla, že

sa pridržiava predošlého vyjadrenia zo dňa 31. 01. 2017. Zároveň doplnila, že odovzdanie prebiehalo
na Obvodnom oddelení polície, na Begovej ulici v Lučenci, v miestnosti na prijímanie oznámení, avšak
odovzdanie si žalovaný zmaril sám tým, že šperky odmietol fyzicky ukázať, iba od nej žiadal, aby sa bez
ich obhliadky podpísal protokol o ich prevzatí zo strany žalobkyne.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165

CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9 Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

10. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie priznal náhradu trov žalobkyni s odôvodnením, že
žalovaný zavinil zastavenie konania z dôvodu, že hnuteľné veci zadržoval neprávom a žalobkyňa preto
dôvodne podala žalobu a tým, že ju vzala späť, jej nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení

konania, lebo ku späťvzatiu žaloby došlo až po vydaní hnuteľných vecí žalovaným. S uvedeným
záverom sa odvolací súd stotožňuje, pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim
nie z hmotného, ale procesného práva. Otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné
posudzovaťzprocesnéhohľadiska,akosprávnesúdprvejinštanciepostupoval,atedazhľadiskavzťahu
výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobkyne. Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla

k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010, sp. zn. 7 MCdo 1/2014 z 29. 04. 2014).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný plnil žalobkyni až po podaní žaloby, ktorá bola dourčená súdu
prvej inštancie dňa 30. 06. 2016, ktorej predchádzala výzva na vrátenie hnuteľných vecí zo dňa 22.
10. 2012, pričom k splneniu povinnosti vrátenia hnuteľných vecí, ktoré žalovaný zadržoval neprávom,

došlo až dňa 05. 10. 2016 pred otvorením predbežného prejednania sporu ako vyplýva zo zápisnice o
predbežnomprejednanísporu(č.l.32-33spisu).Ažvdôsledkuplneniazostranyžalovanéhožalobkyňa
následným procesným úkonom vzala žalobu späť v celom rozsahu. Rozhodnou skutočnosťou bolo, že
žalovaný splnil to čoho sa žalobkyňa domáhala a že len z tohto dôvodu vzala žalobkyňa žalobu späť a
preto súd prvej inštancie správne procesne posúdil, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný.

13. Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nebolo dôvodné a súd prvej inštancie správne priznal
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd potvrdil výrok uznesenia súdu prvej
inštancie ohľadne trov konania (druhý výrok) ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

14. V odvolaním nenapadnutej časti (prvý a tretí výrok) zostalo uznesenie súdu prvej inštancie
nedotknuté v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
celého konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia
a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).