Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/279/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238735
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114238735.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Mantegna,
s.r.o., so sídlom Velehradská 27, Praha 3, Česká republika, IČ: 26121930, právne zastúpeného JUDr
Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom K. W. XX, Z., proti žalovanej: U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 2,
E. XXXXX, K., o zaplatenie 47.485,-Kč s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina č.k. 7C/192/2015-96 zo dňa 22.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pri aplikácii § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 7 O.s.p. a článkami 2, 3 a 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“).
2.Vychádzal zo skutočnosti, že jednou z podmienok, ktorej nedostatok patrí medzi tzv. neodstrániteľné
nedostatky podmienok konania, je právomoc súdu. V tejto spojitosti uviedol, že žalobca ako bydlisko
žalovanej označil adresu X. O. XXX/XX, B.. Z uvedenej adresy sa však zásielka súdu vrátila s tým,
že žalovaná je neznáma. Z tohto dôvodu vykonaním šetrením pobytu od rodičov žalovanej zistil, že

(žalovaná) sa zdržuje v K.. Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že z článku 22 nariadenia
vyplývajúca výlučná právomoc slovenského súdu nie je daná.
3.Nadväzne, za účelom zistenia, či žalovaná prijme právomoc súdu Slovenskej republiky - tým, že
sa zúčastní konania - v zmysle článku 24 nariadenia, vykonal súd prvej inštancie doručenie žaloby
spolu s výzvou na vyjadrenie. Podľa osvedčenia o doručení písomností vydaného dožiadaným súdom
Amtsgericht Lingen bola zásielka (žaloba s výzvou na vyjadrenie) žalovanej doručená dňa 3.3.2016

podľa práva prijímajúceho členského štátu. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala, nedošlo teda z jej
strany k prijatiu právomoci súdu Slovenskej republiky v súlade s čl. 24 nariadenia.

4.Napokon, okresný súd argumentoval, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 47.485,-
Kč s príslušenstvom titulom dlhu z nájomnej zmluvy, kde predmetom plnenia bol prenájom bytovej
jednotky v Prahe. Ani z pohľadu článku 5 ods. 1 nariadenia teda nemožno vyvodiť právomoc súdu

Slovenskej republiky, keďže v zmysle tohto ustanovenia možno osobu s bydliskom na území členského
štátu žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby.

5.Vylúčením všetkých do úvahy pripadajúcich ustanovení o právomoci súdov Slovenskej republiky
dospel súd prvej inštancie k záveru o neodstrániteľnom nedostatku podmienok konania a konanie vo

veci zastavil.6.Následne okresný súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania a to s poukazom na § 146 ods. 2 vetu
prvú O.s.p. Nakoľko žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, žalovanej
by prináležala náhrada trov konania, ktorú si však neuplatnila.

7.Posledným výrokom súd prvej inštancie vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok v sume 117,80 eur v
súlade s § 11 ods. 3,4 zák. č. 71/1992 Z.b. o súdnych poplatkoch v platnom znení, keďže konanie bolo
zastavené pred prvým pojednávaním.

8.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a

vrátenia veci okresnému súdu na nové prejednanie. Namietal, že rozhodnutie predstavuje odňatie (mu)
práva konať pred súdom a v konečnom dôsledku môže spôsobiť premlčanie uplatnenej pohľadávky a
tým prípadne založiť právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným súdnym rozhodnutím. Považuje
ho za nelogické, nezmyselné a bez opory v zákone, resp. vo vykonanom dokazovaní.
9.Odvolateľ zdôraznil, že ak bola žaloba podaná na štátnu občianku Slovenskej republiky, ktorá má
bydlisko na území SR na základe adresy spoľahlivo zistenej z platného občianskeho preukazu, je tým

splnená podmienka právomoci podľa článku 2 ods. 1, 2 nariadenia. Nie je totiž úlohou žalobcu pred
podaním žaloby skúmať, kde sa v čase konania druhá strana sporu nachádza, resp. len prechodne
zdržuje, čo je v dnešnej dobe voľného pohybu osôb prakticky nemožné. Pokiaľ vyššia súdna úradníčka
svoj názor oprela o skutočnosť, že podľa rodičov žalovanej sa má nachádzať na novej adrese v
Nemecku, toto nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Ide len o tvrdenie rodičov, ktorí môžu mať záujem

neprezradiť momentálnu adresu ich dcéry, ktorá má zrejme viacero dlhov a ukrýva sa pred veriteľmi.
Okrem toho podľa žalobcu nie je zrejmé, ako chce vyššia súdna úradníčka preukázať, že žalovaná sa
na danej adrese v Nemecku nezdržiava len prechodne. Odvolateľ v danej spojitosti uzavrel, že ak by sa
žalovaná presťahovala naspäť na Slovensko, aj nemecký súd by podľa rovnakej logiky mohol odmietnuť
svoju právomoc a nastane nový právny kolotoč. Takto sa bolo možné absolútne beztrestne vyhýbať

súdnym konaniam cestovaním po rôznych štátoch Európskej únie.
10.Napokon odvolateľ označil rozhodnutie súdnej úradníčky za „objav hodný najmenej objavu nového
svetadielu“, ktorý by mala zverejniť a publikovať a možno by na ňom „zbohatla a nemusela sa trápiť
po súdoch“.

11.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.

3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

13. Odhliadnuc od nemiestneho/urážlivého charakteru záveru „argumentácie“ predostretého opravného
prostriedku, ktorý (záver) vybočuje z akceptovateľných medzí styku so štátnymi orgánmi, ide v ostatnej/

zvyšnej časti odvolania o námietky neopodstatnené.
14.Predovšetkým je mylný názor odvolateľa, že „spoľahlivé“ zistenie adresy žalovanej z občianskeho
preukazu samo osebe zakladá právomoc súdu podľa článku 2 nariadenia. Určujúcim kritériom pre
ustálenie výlučnej právomoci je totiž skutočné bydlisko (v zmysle miesta, kde sa osoba reálne zdržuje),
výlučným dôkazom ktorej skutočnosti nepochybne nie je - ako sám odvolateľ argumentuje „v dobe

voľného pobytu“ - púhy evidenčný zápis/údaj o trvalom pobyte v občianskom preukaze. Rozvinúc
opísanú úvahu, je nesprávnym ďalšie/následné tvrdenie žalobcu o nepodložení novej adresy žalovanej
v Nemecku žiadnymi dôkazmi. Okrem tvrdenia rodičov žalovanej (ktorá okolnosť skutočne sama osebe
nemusí byť postačujúcou z vymedzeného hľadiska) totiž z obsahu spisu nesporne/jednoznačne vyplýva
opakované preberanie zásielok žalovanou na opísanej adrese v Nemecku (č.l. 74, 121 a 131 spisu). V

súhrne týchto okolností potom postupoval okresný súd správne, ak dotknutú adresu pobytu žalovanej v
Nemecku ustálil za rozhodnú z hľadiska kritérií pre určenie súdnej právomoci.
15.Taktiež záver okresného súdu, že pokiaľ sa žalovaná nevyjadrila k výzve súdu, neprijala tým
právomoc Slovenských súdov, plne zodpovedá konštrukcii a zmyslu aplikovaného ustanovenia
nariadenia a ním upraveného inštitútu prijatia právomoci.

16.Možno preto zhrnúť, že súd prvej inštancie náležite posúdil všetky do úvahy prichádzajúce možnosti/
aspekty svojej právomoci a vyhlásenie o nedostatku právomoci zodpovedá správne zvolenej a
aplikovanej norme.17.Okrem toho platí, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je rozhodnutie v súlade s predstavami tej-
ktorejstranysporu.Vprípadežalobypodanejnanesprávnysúd(t.j.vdanomprípadesúdbezprávomoci)
preto v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o odňatí možnosti konať pred súdom v dôsledku toho, že

súdriadnevyslovínedostatoksvojejprávomoci.Uvedenýnásledokidetotižvýlučnenaťarchunesprávne
zvoleného postupu žalobcu (nakoľko k tomu došlo jeho zavinením) a z rovnakého dôvodu ani prípadné
premlčanie uplatnenej pohľadávky nemôže založiť právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
súdnym rozhodnutím.

18.V reakcii na odvolaciu argumentáciu je tiež potrebné dodať, že účelom aplikovaného nariadenia
nie je (ako to podsúva žalobca) umožniť dlžníkom vyhýbať sa veriteľom, ale práve naopak,
stanovením jednotných, jasných a všeobecne záväzných pravidiel právomoci národných súdov prispieť
k vymožiteľnosti práva. To, že takto formulované pravidlá v konkrétnom prípade žalobcovi nevyhovujú
(resp. si ich nebol vedomý) na tejto skutočnosti nič nemení.
19. Napokon zavádzajúcou je aj úvaha odvolateľa o „právnom kolotoči“ v prípade následného/

opätovného presťahovania sa žalovanej na Slovensko. Ak je totiž žaloba uplatnená/podaná na
príslušnom súde (t.j. v obvode ktorého ma žalovaná bydlisko čase začatia konania), je následne
presťahovanie sa žalovanej (v priebehu konania) bez právneho významu, t.j. nespôsobuje zmenu/
presun právomoci.

20.Z opísaných dôvodov krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého uznesenia.

21. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v štádiu odvolacieho konania v plnej
miere úspešná, preto jej krajský súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v §
251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba

tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.