Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915200053
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7915200053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v N.
Ž., Š. XX/XX, zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove n/Topľou,
Dobrianskeho 1651, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov z 8.2.2016 č.k. 11C/2/2015 -105

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.12.2012 je neplatná.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 370,46 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o úvere č. 904700358 uzavretej medzi
sporovými stranami dňa 13.12.2012 poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 350,- eur. Žalovaný

sa zaviazal túto sumu vráti zvýšenú o poplatok 346,- eur. Celkový dlh žalobcu bol určený sumou 696,-
eur. V ten istý deň uzatvorili sporové strany Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. V texte
dohody sa uvádza, že dlžník vystavil v Košiciach dňa 13.12.2012 zmenku, v ktorej sa zaviazal na rad
veriteľazaplatiťzmenkovúsumusozmenkovýmúrokom.Dlžníksúhlasil,abysauspokojeniepohľadávky
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok, a aby jeho zamestnávateľ Ministerstvo obrany
SK- VÚ 3030 Zvolen zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 58,- eur. S poukazom na ust. § 52 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel súd prvej inštancie k záveru, že Zmluva o úvere je

zmluvou spotrebiteľskou, ktorej obsah sa posudzuje podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platného
v čase uzavretia zmluvy. Ide o formulárovú zmluvu vopred pripravenú, ktorej podmienky a obsah žalobca
ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Obdobná situácia vznikla aj pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy.
Táto dohoda bola uzavretá v deň uzavretia Zmluvy o úvere súčasne s touto zmluvou vo formulárovej
podobe. Podľa názoru súdu prvej inštancie mal byť žalobca ako spotrebiteľ poučený o dôsledkoch
jej uzavretia a mal byť oboznámený s možnosťou jej odmietnutia. V tomto prípade tomu tak nebolo.
Samotná dohoda neobsahuje skutočnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť, že bol žalobca poučený o

možnosti odmietnutia uzavretia dohody. Zmluvu o úvere uzatváral žalobca vo finančnej tiesni. Bolo
mu predložených viac papierov na podpis bez ich bližšieho rozlíšenia. S obsahom dokumentov sa
neoboznámil, len ich mal podpísať a následne mu bola vyplatená suma 350,- eur. Žalobca nemal
vedomosť o tom, že podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Ak by nepodpísal všetky listiny, úver bymu nebol poskytnutý. Podľa názoru súdu prvej inštancie, hoci dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza
na osobitnom dokumente, treba ju považovať za súčasť úverovej zmluvy. To potvrdil aj žalovaný, ktorý
v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že bod 05 Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere obsahuje dohodu, podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj
dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca súhlasil s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky z jeho
mzdy v dohodnutej výške až do vyrovnania pohľadávky. Žalovaný poukázal na to, že výška dlhu nie
je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná. Súd prvej inštancie
skúmal platnosť uzavretých zmlúv podľa ust. § 53 OZ, ktorý upravuje inštitút neprijateľných podmienok

o spotrebiteľských zmluvách a na ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä
nemôže vzdať vopred svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Súd prvej inštancie preskúmal prijatie zmluvných podmienok aj v zmysle Smernice Rady
93/13/EHS z 5.1.1993 a dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy žalobcu pre prípad
neplnenia povinnosti riadne splácať úver, je neprijateľné a neplatné. Súd prvej inštancie poukázal na ust.

§ 131 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorej sa zo mzdy môžu vykonávať zrážky zo mzdy len vtedy, ak
sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne. Súd prvej inštancie považuje zrážky zo mzdy
pre pohľadávku, ktorej výšku určiť je len v moci jednej strany za neprijateľné. Za právne významnú
považujeajto,žedohodaozrážkachzomzdymusíobsahovaťkonkrétneoznačeniepohľadávky,oktorej
uspokojenie ide. V posudzovanej dohode nie je pohľadávka konkrétne označená, ani jej výška. V článku

I. dohody je odkaz na zmenku a na zmenkovú sumu so zmenkovým úrokom. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie žalobe o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vyčíslené v písomnom vyhotovení
rozsudku.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p.
a tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. Navrhuje, aby odvolací súd
zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

Opätovne dáva do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý je zabezpečovacím
inštitútom, ktorým si veriteľ zabezpečuje splnenie pohľadávky. Možnosť veriteľa zabezpečiť pohľadávku,
ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Zákon o ochrane spotrebiteľa pripúšťa
možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov, ak je uzavretá vo forme osobitnej listiny.

Z rozsudku nie je zrejmé, žeby žalobca preukázal, že o následku uzavretia dohody nebol osobitne
poučený. Poukazuje na povahu inštitútu zrážok zo mzdy podľa § 551 OZ. Dohoda spĺňa tri základné
náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou a uvedenia rozsahu vykonávaných zrážok. To,
že dohoda bola individuálne dojednaná, dosvedčuje existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti
s ktorou bola dohoda uzavretá. Nie je pravdou, že v prípade dohody zrážkach zo mzdy môže dôjsť

k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. Právny predpis (§ 551 OZ) obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by bolo v prípade výkonu
rozhodnutia. Predbežným opatrením súdu možno uložiť povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky.
Ak by sa stalo, že platiteľ by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac než bol oprávnený, veriteľ by sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Žalovaný je toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo

mzdy nemá naliehavý právny záujem.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 prvá
veta CSP). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdne poriadku (O.s.p.), preto krajský
súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

7. Po zistení, že boli splnené procesné podmienky prípustnosti odvolacieho konania, prejednal odvolací
súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol daný dôvod podľa §385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu uvedenom v § 379 a 380 CSP
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Táto zásada viazanosti
odvolacieho súdu dôvodmi odvolania bola zakotvená aj v ust. § 212 ods. 1 O.s.p., preto odvolací
súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo výlučne z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov.

9. Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p. a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. s tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. spočíva v tom, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pod inou vadou treba rozumieť vadu odlišnú od

dôvodov zmätočnosti, ktoré sú upravené v ust. § 221 od. 1 O.s.p. Vo všeobecností môže ísť o procesnú
vadu konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci. Odvolací súd konštatuje,
že odvolateľ žiadnym spôsobom neopísal, akú vadu vytýka napadanému rozsudku, resp. konaniu, ktoré
mu predchádzalo. Z odvolacích dôvodov nie je možné vyvodiť existenciu procesnej vady, ktorú by bolo
možné subsumovať pod ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Tento odvolací dôvod teda nie je daný.

11. Ďalším odvolacím dôvodom je tvrdenie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d)
O.s.p. Uvedené ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že v tej istej veci
saužprvprávoplatnerozhodlo,alebovtejistejvecisaužprvzačalokonanie.Ideosituáciu,akjekonanie
vo veci zaťažené procesnou vadou existencie prekážky litispendencie, alebo prekážky res iudicata. V

obochprípadochideovyjadreniezásadyprocesnéhopráva,ževrovnakejvecimôžeprebiehaťibajedno
súdne konanie. Z obsahu odvolania však nie je možné vyvodiť, ani iným spôsobom zistiť, aké konanie
má odvolateľ na mysli. V odvolaní neuvádza, žeby existovalo konanie medzi žalobcom a žalovaným,
v ktorom by sa posudzovali otázky, ktoré sú predmetom tohto konania. Preto ani tento odvolací dôvod
nie je naplnený.

12. Odvolateľ napokon tvrdí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Pod nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, a to za situácie,
že súd prvej inštancie neaplikoval správnu právnu normu, aplikoval správnu normu ale nesprávnym

spôsobom ju interpretoval, aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo právnu normu síce interpretoval
správne ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

13. V prejednávanej veci je podstatné posúdenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Tento inštitút
je upravený v ust. § 551 OZ, pričom túto právnu normu súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav aplikoval. Zároveň však aplikoval aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a o neprijateľných
podmienkach spotrebiteľských zmluvách (§ 52 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods. 1, 2, 5 OZ a § 54 od. 1
OZ). Odvolateľ v odvolaní nenamieta správnosť a dôvodnosť aplikácie týchto zákonných ustanovení.
Odvolací súd preto konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že zmluva a všetky ostatné
dokumenty s ňou súvisiace predstavujú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ktorou sa rozumie každá

zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnutie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy je založené práve na tom, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorú je súd oprávnený skúmať
aj bez návrhu za účelom dosiahnutia výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS.
Ide o zabránenie tomu, aby boli jednotliví spotrebitelia viazaní neprijateľnou podmienkou a zároveň
preskúmanie takejto podmienky môže mať odradzujúci účinok, smerujúci k ukončeniu jej používania v

iných zmluvách so spotrebiteľmi (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.11.2002, Cofidis C-473/00, bod 32
a rozsudok Mostaza Claro z 26.10.2006 C-168/05, bod 27).

14. K dôvodom rozsudku súd prvej inštancie odvolací súd dodáva, že inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy v spotrebiteľských vzťahoch umožňuje obísť dôležitý prvok práva Európskej únie, a to vykonávanie

súdnej kontroly zmluvných podmienok ex offo z pohľadu, či nespôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. S názorom súdu prvej inštancie, že na základe dohody o
zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovateľnému zrážaniu v prospech veriteľa a v neprospech
spotrebiteľa, sa odvolací súd stotožňuje, a to predovšetkým pokiaľ sa týka otázky konečnej výšky sumy,ktorá má byť predmetom zrážok. Táto výška sumy je určená bez možnosti súdneho prieskumu. Odvolací
súd teda súhlasí s právnym posúdením právneho vzťahu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy
tak, ako to vykonával súd prvej inštancie, a preto ani tento odvolací dôvod nepovažuje za naplnený.

15. K námietke žalovaného, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8Cdo/483/2014. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť
stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením dohody môže

argumentovaťvovzťahukzamestnávateľovi,abyďalejnevykonávalzrážkyzomzdy.Určenieneplatnosti
dohody sa odvíja aj od neprijateľnosti dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluve, pričom
na tomto určení vyplýva naliehavý záujem priamo zo zákona.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny,
vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania
preukázateľne nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).