Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213233
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813213233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu MIRAL
Slovakia, s.r.o., so sídlom Diviacka Nová Ves č. 586, IČO: 36 330 876, zast. Y.. Y. U., advokátom so
sídlom v X., K. XX, proti žalovanému: ENZO, s.r.o., so sídlom Kostolná Nová Ves č. 201, IČO: 36 847
984, zast. Y.. Y. X., advokátkou so sídlom v L., X. 6, v spore o zaplatenie 1.754,96 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.októbra 2014 č.k. 12 Cb
121/2013-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, v ktorej zaviazal žalovaného k

povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.401,87 Eur spolu s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 27.07.2011
do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, vydaným za účinnosti O.s.p., súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.754,96 Eur s 9 % - ným ročným úrokom
z omeškania od 27.07.2011 do zaplatenia a k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
1.447,66 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.342,66 Eur

a ostatných trov vo výške 105 Eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.754,96 Eur s prísl. titulom neuhradenia kúpnej
ceny za dodaný tovar - betónovej zmesi C25/30 XC3 (SK)-CI-0,1-Dmax 16-S-4 v množstve 54 m3,
vyúčtovanej faktúrou č. 56/07/2011 na sumu 3.654,96 Eur, splatnej dňa 26.07.2011. Predmetná faktúra
bola uhradená len čiastočne dňa 06.12.2011 vo výške 1.900 Eur. Vykonaným dokazovaním mal súd
prvej inštancie zistený tento skutkový stav veci: Na základe objednávky žalovaného dodal žalobca
žalovanému dňa 09.07.2011 betónovú zmes C25/30 XC3 (SK)-CI-0,1-Dmax 16-S-4 v množstve 54 m3

(dodacie listy z č. l. 36). Dňa 11.07.2011 vystavil žalobca žalovanému za objednanú dodávku faktúru
č. 56/07/2011 na sumu 3.654,96 Eur, splatnú dňa 26.07.2011. Vo faktúre je uvedená kvalita dodanej
betónovej zmesi ako C25/30 XC3 (Sk)-C1-0,1-Dmax 16-S-4, jej množstvo v objeme 54 m3, jednotková
cena 52,70 Eur, celková kúpna cena betónovej zmesi 2.845,80 Eur, cena za dopravu 200 Eur, celková
suma bez DPH vo výške 3.045,80 Eur a s 20 % DPH vo výške 3.654,96 Eur. Kvalitu dodanej betónovej
zmesi preukazoval žalobca ním predloženými listinami - SK - certifikátom vnútropodnikovej kontroly
SK04-ZSV-1437 zo dňa 14.04.2011

aProtokolomoskúškezodňa20.02.2011(listinysúnač.l.36a37).Zozhodnýchvyjadrenístránsporua
takistozpríjmovéhopokladničnéhodokladuč.XXXzodňa06.12.2011malsúdprvejinštanciezistené,že
vyššie uvedená faktúra bola žalobcovi uhradená len čiastočne, dňa 06.12.2011, kedy žalovaný žalobcovi
zaplatil sumu 1.900 Eur. Zvyšnú časť sumy žalovaný nezaplatil. Až s odstupom takmer dvoch rokov,listom zo dňa 02.05.2013 (pokusom o zmier) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti
fakturovanej sumy za dodávku betónu.
Po doručení pokusu o zmier si žalovaný listom doručovaným žalobcovi dňa 11.06.2013 uplatnil u žalobcu

zľavu z kúpnej ceny betónu vo výške 50 % ceny, teda vo výške 1.827,48 Eur, s tým, že po zaplatení sumy
1.900 Eur už žalovaný zvyšnú časť kúpnej ceny nezaplatí. Uplatnenie zľavy z kúpnej ceny zdôvodnil
tým, že dodanú betónovú zmes v objeme 54 m3 použil na stavbu oporných múrov v areáli ich prevádzky
v W. P.. V liste takisto uviedol, že po nedávnych dažďoch sa začal múr zo žalobcom dodanej betónovej
zmesi nadmerne drobiť a opadávať. Preto chceli dať múr opraviť. Pri ohliadke múru dodávateľom, ktorý

mal opravu realizovať, boli upozornení, že betón nie je v súlade s predpísanou normou
a opadávanie múru je spôsobené vadnou dodávkou betónovej zmesi. Listom zo dňa 28.06.2013 žalobca
žalovanému oznámil, že ním uplatnenú zľavu z ceny dodaného betónu posúdili ako reklamáciu a po
prešetreníjehoreklamáciupovažujúzanedôvodnúažiadajúhooúhraduceléhojehozáväzku.Žalovaný
na pojednávaní pred súdom dňa 17.02.2014 uviedol, že predmetné dodacie listy podpísali ľudia, ktorí na
mieste samom s betónom pracovali, pričom nešlo o jeho zamestnancov. Svedok G. T. vo svojej výpovedi

na súde potvrdil, že betónovaná plocha, ktorú realizovali bola ohraničená jednou stranou budovou
a druhou stranou betónovým múrom, ktorý tam už vtedy stál a mohol mať výšku asi 150 cm. Žalovaný
u neho žiadne vady nereklamoval. Betón bol spracovateľný, nevidel pri práci s ním žiadne problémy, k
jeho kvalite sa však vyjadriť nevedel. Po vzhliadnutí dodacích listov
k predmetnej dodávke betónu uviedol, že na dodacích listoch z 09.07.2011 sú jeho podpisy

a podpisy jeho kolegu. Písomným podaním zo dňa 21.02.2014 právny zástupca žalobcu poukázal
tiež na to, že žalovaný reklamoval akosť dodaného betónu so značným časovým odstupom, pričom
reklamoval drobenie betónu na múriku, tam však žalobca žiadne plnenie nevykonal a teda nemôže niesť
zodpovednosť za akosť betónu v múriku, ktorý nedodával.
S poukazom na ust. § 428 ods. 2 z dôvodov uvedených v ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/

Obch. zák. tvrdil, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru spočívajúce v jeho
množstve. Na svoju ťarchu sa nezúčastnil preberania dodávok betónu (skutočnosť, že žalovanému
bol betón dodaný bolo v konaní preukázané výpoveďou žalobcu, svedka T. a dodacími listami), hoci
sa zúčastniť mal, reklamoval až po uplynutí vyše dvoch rokov po dodávke, až v priebehu konania,
keď sa preukázalo, že žalobca nedodával betón na reklamovaný múrik. Nikdy predtým množstvo

dodaného betónu nespochybňoval. Písomným podaním zo dňa 03.09.2014 žalovaný v nadväznosti na
predchádzajúcu výpoveď svedka T., ktorý tvrdil, že bola vybetónovaná plocha 150 m2, nachádzajúca
sa medzi jestvujúcim múrikom a oproti stojacou budovou a že žalovaný nepreukázal, že z dodávky
betónovej zmesi vyfakturovanej faktúrou č. 56/07/2011 bol postavený aj betónový múrik, uviedol, že
požiadal o konzultáciu spoločnosť H. G. L. s.r.o., ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou a poradenskou

činnosťou v oblasti stavebníctva a ktorá vypracovala aj stanovisko k odhadovanému objemu a spotrebe
materiálu (č. l. 56 - 72). Konateľka spoločnosti N.. H. Z. je znalec v oblasti stavebníctva, zamerala
skutkový stav betónových plôch, ktoré zodpovedajú popisu svedka T.. Iné také plochy (vyhladená
betónová plocha medzi oporným múrom a budovou) sa v areáli žalovaného nenachádzajú. N.. Z. počas
osobnej ohliadky areálu konštatovala, že oporný múr musel byť postavený buď zároveň s betónovou

plochou, alebo pred vybudovaním betónovej plochy. Po zameraní skutkového stavu vyčíslila spotrebu
betónu na vybudovanie betónovej plochy a oporného múru (č. l. 62). Predpokladané množstvo spotreby
materiálu predstavuje podľa nej objem 73,15 m3. Vzhľadom na fakturovaný objem materiálu 54 m3 nie
je možné, aby bol oporný múr postavený súčasne s betónovou plochou. Z dokazovania je zrejmé, že
z dodávky betónu bola vybetónovaná výlučne hladená betónová plocha vedľa oporného múru. Podľa

zamerania skutkového stavu bola vyčíslená spotreba betónu na vybudovanie betónovej plochy (výpočet
objemu podľa výkresu stanoviska AZ G. L. s.r.o. z 18.08.2014) v objeme 33,45 m3.
Z doložených dodacích listov je zrejmé, že žalovaný pri dodávke betónu prevzal betón
v objeme 33,5 m3, čo zodpovedá aj spotrebe betónu na vybudovanie betónovej plochy vyčíslenej v
stanovisku H. G. L. s.r.o. z 18.08.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že mu žalobca

vyfakturoval dodávku betónu vo väčšom množstve, než žalovaný prevzal a skutočne spotreboval.
Pretože žalovaný prevzal od žalobcu dodávku
v objeme 33,5 m3, čo pri cene 52,70 Eur/m3 predstavuje sumu 1.765,45 Eur a spolu s 20 % DPH 353,09
Eur sumu 2.118,54 Eur. Žalobca vo faktúre č. 56/07/2011 fakturoval dopravu - 7 x dovoz, z ktorej bol
uskutočnený len dovoz 4 x, čo predstavuje sumu 114,29 Eur + 20 % DPH 22,86 Eur, spolu 137,14 Eur.

Preto za dôvodnú považovali faktúru za dodávku spolu vo výške 2.255,68 Eur, z ktorej žalovaný uhradil
sumu 1.900 Eur. Preto žalovaný za dôvodnýv tomto konaní považoval nárok žalobcu vo výške 353,09 Eur a v prevyšujúcej časti žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Na skutkový a právny stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 409 ods. 1 Obch.
zák., § 450 ods. 1 veta prvá Obch. zák., § 420 ods. 1 a 2 Obch. zák.,

§ 422 ods. 1 Obch. zák., § 427 ods. 1 a 3 Obch. zák., § 428 ods. 1,2,3 Obch. zák., § 397
Obch. zák., § 388 ods. 1 Obch. zák., § 391 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 407 ods. 3 Obch. zák..
Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je
v celom rozsahu dôvodný. V konaní nebolo sporné to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
v júli 2011 ústna kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca ako predávajúci dodal žalovanému dňa

09.07.2011 betónovú zmes vo faktúre a dodacích listoch v počte 7 deklarovanej kvality a množstva
do jeho priestorov. Z predloženej faktúry a z dodacích listov mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalovaný, resp. ním poverené osoby, pričom nešlo
o zamestnancov žalovaného, betónovú zmes od žalobcu prevzali a ďalej spracovali. Následne, po
prevzatí betónovej hmoty žalobca vystavil žalovanému faktúru, ktorú však žalovaný zaplatil len sčasti,
argumentujúc, že betónová zmes, ktorá sa mala použiť na výstavbu múrika, nezodpovedala dohodnutej

kvalite. Žalovaný u žalobcu namietal nekvalitnú dodávku betónu až s odstupom takmer 2 rokov, a
pritom na pojednávaní tvrdil, že o nekvalite betónu sa dozvedel niekedy v roku 2012. Predmetný betón
preukázateľnenamiestesamomprevzalokremďalšejosoby ajsvedokT.,ktorýjednoznačnepotvrdil,že
žalovaným dodaná betónová zmes nebola použitá na výstavbu múrika, ale sa liala na plochu o výmere
asi 150 m3. Až v priebehu konania, po druhom pojednávaní vo veci samej, keď dovtedy žalovaný tvrdil,

že betón bol použitý na výstavbu múrika, ktorý „reklamoval“, a ktorý si zhotovil vo vlastnej réžii bez
asistencie nejakej ďalšej osoby, čo nebola pravda (výpoveď svedka T., ktorý na zaliatí plochy betónom
pracoval), zrejme vyhodnotiac dovtedy v konaní zistený skutkový stav, nepochopiteľne začal tvrdiť,
že betónová zmes dodaná žalovaným sa na výstavbu múrika nepoužila, ale že táto bola použitá na
zabetónovanie plochy, pričom však začal tvrdiť, že na predmetnú plochu nemohlo byť použité v dodacích

listoch deklarované množstvo betónu, k čomu si dal vypracovať aj odborné stanovisko. Po oboznámení
sa
s výpisom z Obchodného registra na spol. AZ G. PD s.r.o., ktorá predmetné stanovisko vypracovala,
sa súd prvej inštancie stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu a síce, že predmetné
odborné stanovisko je pre konanie nepoužiteľné, pretože N.. Z., ktorá stanovisko vypracovala, v

ňom uviedla, že k posúdeniu objemu zrealizovaných prác im nebola poskytnutá dokumentácia
skutkového stavu ani skutkové zameranie stavby, ale pre zistenie objemov len zamerala objekty
(oporné múry a spevnená plocha) podľa požiadavky priamo v teréne. Z výpisu z obchodného registra
zrejmé, že spoločnosť AZ G. PD s.r.o. má v predmete podnikania ohľadne stavebníctva uvedené len
„uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien“, pričom zabetónovanie plochy o

výmere cca 150 m3 medzi takéto stavebné práce zaradiť zrejme nemožno. Navyše, žalobca tvrdil, a
žalovanýtonijakonevyvrátil,žebetónovanáplochamalarôznenerovnosti,čospoločnosťAZG.PDs.r.o.
vo svojom stanovisku vôbec nevzala do úvahy. Nedošlo teda ku kvalifikovanému skúmaniu množstva
dodanej zmesi na podlahe, pretože neboli napríklad vykonané hĺbkové sondy, ktoré by mohli preukázať
hĺbku podlahy, skutočnosť ktorá mohla veľmi významne ovplyvniť preukázanie skutočného množstva

spotrebovanej betónovej zmesi na zabetónovanie predmetnej plochy. Preto v danej veci treba vychádzať
z toho, že žalobca žalovanému na základe kúpnej zmluvy dodal betónovú zmes dohodnutej kvality
(potvrdil to predložením SK - certifikátu vnútropodnikovej kontroly SK04-ZSV-1437 zo dňa 14.04.2011
a Protokolom o skúške zo dňa 20.02.2011) v objeme 54 m3 po 52,70 Eur za m3, za ktorú si faktúrou
účtoval u žalovaného sumu 3.654,96 Eur, pozostávajúcu z kúpnej ceny 2.845,80 Eur a z nákladov na

dopravu 200 Eur s pripočítaním 20 % DPH. Kvalita a množstvo dodanej betónovej zmesi je uvedené
vo faktúre a v prílohách k nej, v dodacích listoch, pričom dodacie listy osoby, ktoré plochu betónovali,
so súhlasom žalovaného, po prevzatí betónovej zmesi, podpísali. Samotná faktúra spolu aj s dodacími
listami bola žalovanému žalobcom aj doručená, pričom nielen v dodacích listoch, ale aj v samotnej
faktúre, ktorej prevzatie žalovaný nenamietal, túto žalobcovi nevrátil, je uvedená kvalita i množstvo

dodanej betónovej zmesi, a teda žalovaný sa s obsahom faktúry stotožnil. Súd prvej inštancie zdôraznil,
že až po dlhom čase žalovaný najprv reklamoval u žalobcu nekvalitný betón, ktorý mal byť použitý na
stavbu múrika a až s odstupom času, v priebehu konania, už nenamietal nekvalitu dodaného betónu,
ale začal namietať vady betónovej zmesi, spočívajúce v jej nedodanom dohodnutom množstve, čo však
v konaní nijako nepreukázal. Navyše, vady betónovej zmesi, spočívajúce v jej dodaní žalobcom v nie

dohodnutom množstve, žalovaný namietal u žalobcu až po podaní stanoviska spoločnosti AZ G. PD
s.r.o., o skutočnosti ktorej sa žalobca dozvedel v podstate až zo súdom mu doručeného stanoviska, dňa
29.09.2014, pričom o množstve dodaného betónu sa mohol žalovaný dozvedieť najneskôr po doručení
mu faktúry od žalobcu, resp. pri podpise dodacích listov (v júli 2011). Žalovaný teda množstvo dodanéhobetónu namietal u žalovaného až v septembri 2014, teda po viac ako troch rokoch, hoci už pri uzavretí
zmluvy musel vedieť, aké množstvo betónu bude potrebovať na zabetónovanie predmetnej plochy a s
dodaným množstvom uvedenom nielen

v dodacích listoch ale aj v samotnej faktúre sa stotožnil, pretože faktúru nevrátil žalobcovi na
prepracovanie a množstvo dodaného betónu začal účelovo spochybňovať až po viac ako 3 rokoch.
Podmienkou úspešného uplatňovania a vymáhania z vád tovaru podľa § 428 Obchodného zákonníka je
„správa o vadách tovaru“, ktorú musí kupujúci podať predávajúcemu bez zbytočného odkladu od zistenia
vád, prípadne od okamihu, čo ich kupujúci mal (v konečnom dôsledku mohol) zistiť. „Správa o vadách

tovaru“ má povahu relevantnej notifikácie a upína sa iba na vady tovaru. Zákon s nesplnením notifikačnej
povinnosti (s neoznámením vád tovaru) nespája síce zánik práva zodpovednosti za vady (nejde teda o
preklúziu práva), avšak sťažuje (oslabuje) sa jeho vymáhateľnosť v súdnom (rozhodcovskom) konaní. V
takom konaní totiž nemožno priznať kupujúcemu právo z vád tovaru, ak predávajúci vznesie námietku,
že kupujúci nesplnil včas povinnosť oznámiť vady tovaru (v tomto prípade nedostatočné množstvo
betónu). Vznikajú tu obdobné právne následky ako pri premlčaní (§388). Aplikujúc vyššie citované

ustanoveniezákonanazistenýskutkovýstavveci,malsúdprvejinštanciezato,žežalovanýakokupujúci
si nesplnil svoju povinnosť oznámiť prípadné vady tovaru spočívajúce v jeho množstve včas a tieto vady
oznámil účelovo až v priebehu súdneho konania, po viac ako dvoch i troch rokoch, v čase, keď dovtedy
vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca nedodal betónovú zmes žalovanému na stavbu
reklamovaného múrika. Aj z týchto dôvodov, a to aj v prípade, ak by naozaj žalobca nedodal žalovaný

betónovú zmes v deklarovanom množstve, bolo potrebné návrhu žalobcu z dôvodu neuplatnenia vád
betónovej zmesi žalovaným u žalobcu v zákonnej dobe dvoch rokov (najneskôr v júli 2013) vyhovieť.
Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania a preto súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania 9 % ročne (§
369 ods. 1 Obchodného zákonníka) dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry teda dňom 27.07.2011

z priznanej istiny až do zaplatenia. Vo veci mal úspech žalobca a preto mu súd podľa § 142 ods. 1
O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania vo výške 1.447,66 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, za účinnosti O.s.p., odvolanie žalovaný v časti výroku,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.401,87 Eur spolu s 9 % - ným ročným úrokom

z omeškania od 27.07.2011 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania. Nárok žalobcu v časti
o zaplatenie sumy 353,09 Eur s prísl nerozporoval. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec tomto vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., a vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal dodanie tovaru, nakoľko dodacie listy 09/07/11/7, 09/07/11/5, 09/07/11/6 nie sú
nikým podpísané. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v konaní, žalovaný v priebehu konania prestal
poukazovať na kvalitu dodaného tovaru, ale poukázal na dôkazy, o ktoré žalobca svoj nárok opiera.
Z predložených dodacích listov je zrejmé, že žalobca dodal žalovanému betón v objeme 33,5m3, čo
vyplýva zo stanoviska H. G. PD s.r.o. z 18.08.2014. Zdôraznil, že medzi stranami nebola uzatvorená

žiadna zmluva, ani dohodnuté množstvo tovaru, preto je potrebné posudzovať každú jednu dodávku
samostatne ako osobitnú kúpnu zmluvu. Žalovaný prevzal od žalobcu dodávku v objeme 33,5 m3, čo pri
cene 52,70 Eur/m3 predstavuje sumu 1.765,45 Eur a spolu s 20 % DPH 353,09 Eur sumu 2.118,54 Eur.
Žalobca vo faktúre č. 56/07/2011 fakturoval dopravu - 7 x dovoz, z ktorej bol uskutočnený len dovoz 4 x,
čo predstavuje sumu 114,29 Eur + 20 % DPH 22,86 Eur, spolu 137,14 Eur. Preto za dôvodnú považoval

faktúru za dodávku tovaru spolu vo výške 2.255,68 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 1.900 Eur. Preto
žalovaný v tomto konaní za dôvodný považoval nárok žalobcu vo výške 353,09 Eur a v prevyšujúcej
časti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Námietky žalovaného považoval za účelové, nemajúce oporu
v zákone, s ktorými sa súd prvej inštancie po rozsiahlom a precíznom dokazovaní vykonanom za
účelom podrobného zistenia skutkového stavu vyporiadal a dôkazy vyhodnotil správne. Vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetný tovar bol žalovanému dodaný v kvalite a
v množstve uvedenom v žalovanej faktúre o čom svedčia dodacie listy, v počte kusov 7, podpísané

fyzickými osobami, ktoré na mieste samom betónovú zmes ďalej spracovali. Táto skutočnosť bola
potvrdená aj svedeckou výpoveďou G. T.. Kvalitu dodaného tovaru žalobca osvedčil príslušným
certifikátom a protokolom o skúške. Zdôraznil, že žalovaný reklamoval kvalitu dodania tovaru na
betónový múrik, ktorý materiál však žalobca vôbec nedodal. Naviac tak urobil až so značným časovýmodstupom, po doručení pokusu o zmier. Následne po preukázaní, že betónový múrik nebol postavený zo
zmesi dodanej žalobcom, začal sa žalovaný v konaní brániť reklamáciou iných vád tovaru spočívajúcich
v množstve dodaného tovaru. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozpory v jednotlivých

tvrdeniach žalovaného pred súdom prvej inštancie, namietal nesplnenie si notifikačnej povinnosti
žalovaným v súlade s § 428 ods. 1 Obch.zák. a to ani v lehote dvoch rokov, preto v zmysle
§ 428 ods. 2 Obch.zák. vzniesol námietku premlčania. Žalovaný riadne prevzal faktúru, z ktorej vyplývalo
množstvo dodaného tovaru a túto nenamietal, ani nevrátil na prepracovanie, naopak ju čiastočne uhradil
čím uznal svoj záväzok.

4. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len
CSP ), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7.Odvolacísúd,ktorýpristúpilkrozhodovaniuvtejtovecipo01.07.2016,postupovalvodvolacomkonaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods.
2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci

súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje
základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na
plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).

8. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a konania mu predchádzajúceho podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný

záujem.

9. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
1.754,96 Eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 27.07.2011 do zaplatenia, a k povinnosti
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.447,66 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo

výške 1.342,66 Eur a ostatných trov vo výške 105 Eur. Žalovaný považoval nárok žalobcu za dôvodný
len v časti o zaplatenie 353,09 Eur spolu s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 27.07.2011 do
zaplatenia. V tejto časti odvolanie nepodal a rozhodnutie súdu prvej inštancie preto nadobudlo v tejto
časti právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. Predmetom odvolacieho konania ostal nárok žalobcu
voči žalovanému o zaplatenie 1.401,87 Eur spolu s 9 % - ným ročným úrokom

z omeškania od 27.07.2011 do zaplatenia a náhrada trov konania.

10. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd považoval jeho tvrdenia
o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal množstvo dodaného tovaru, nakoľko
niektoré z dodacích listov preukazujúcich dodané množstvo tovaru neboli za žalovaného podpísané.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalovaného a to ani v jednom z jeho tvrdení
uvedenom v odvolaní pričom jeho argumentáciu nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uzavrel, že žalovaný prevzal dodaný tovar, tak ako bol žalobcom
fakturovaný. Za potrebné naviac odvolací súd považuje zdôrazniť, že dodacie listy v počte kusov 7,
č. 09/07/11/1 až 7 boli v origináloch predložené v konaní pred súdom prvej inštancie a všetky boli za

preberajúcu stranu, teda žalovaného, podpísané, a tým potvrdené množstvo prebratého tovaru. Tieto
boli predložené na pojednávaní svedkovi T. ktorý potvrdil prevzatie tovaru za žalovaného ním osobne
a jeho kolegom. Z ich obsahu vyplýva, že žalobca dodal žalovanému 54m3 betónu, preto sú námietkyžalovaného o nižšom množstve dodaného tovaru neopodstatnené. Skutočnosť, že žalovaný disponuje s
niektorými nepodpísanými kópiami týchto dodacích listov, ktoré v konaní tiež predložil, nie je relevantná.

11. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 CSP konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a má za to, že žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne tvrdenia, s ktorými by sa prvoinštančný súd nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Súd
prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav, vyporiadal so všetkými námietkami strán sporu, dôkazy
vyhodnotil správne, v súlade so zásadami v § 191 CSP. Svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo

odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné tieto
opätovneuvádzaťpričomkonštatujevecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,ktorápredstavujesprávnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti ako vo výroku vecne
správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP účinného od 01.07.2016 potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania 100 %, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).