Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/415/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205463
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616205463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci veci žalobcov 1) V.. M. I., T.. XX.XX.XXXX, G., G.
XXX/XX, 2) I. I., T.. X.X.XXXX, Y. - Y., Q. C. XXX/X, obaja zast. JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou,
Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 2, proti žalovanej S. H., T.. XX.X.XXXX, G., G. XX, zast. Mgr.
Marekom Tauberom, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 800 € s prísl., o
odvolaní žalobcov proti rozsudku 7C/118/2016-46 z 16.6.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalobcovia v 1. a 2. rade

sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku trovy
konania - náhradu súdneho poplatku z odporu vo výške 29,- eur a trovy právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu žalovanej Mgr. Mareka Taubera, advokáta so sídlom v Spišskej Novej Vsi vo výške
203,62 eur.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 7.4.2016 domáhali
a ako ju skutkovo a právne odôvodnili. Konštatoval, že zmeneným návrhom žiadali vydať sumu 800,-
eur s príslušenstvom. Poukázal na to, že spolu s návrhom predložili osvedčenie o dedičstve sp. zn.

4D 175/2015, 9Dnot 301/2015-21 Notárskeho úradu JUDr. Viery Kupcovej v Spišskej Novej Vsi ako
súdnej komisárky, ktoré nadobudlo právne účinky 18.2.2016, potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a. s. zo
24.2.2016 o zostatku účtu ku 24.2.2016 vo výške -426,12 eur, prehľad transakcii na účte s názvom
SPOROžíro senior č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX na meno I. B. (ďalej tento účet bude už
označovaný len „SPOROžíro senior“) za obdobia od 1.8.2015 do 30.11.2015, potvrdenie Slovenskej
sporiteľne, a. s. so sídlom v Bratislave, pobočka Smižany z 25.2.2016, v ktorom sa uvádza, že
oprávnenou osobou na nakladanie s prostriedkami na účte toho času už nebohého B. I. v období od

17.10.2005 do 15.10.2015 bola S. H. a kópiu pokusu o zmier z 22.3.2016 adresovaného žalovanej.
Uviedol, že vo veci vydal 20.4.2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor a ako ho
odôvodnila. Ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie za použitia vyššie popísaných dôkazných
listín, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav: podľa dôkazného spisu tunajšieho súdu
sp.zn.4D175/2015zistil,ženotárkaJUDr.VieraKupcováakosúdnykomisársosídlomvSpišskejNovej
Vsi pod sp. zn. 9Dnot 301/2015, 4D 175/2015 prejednala dedičstvo po nebohom otcovi žalobcov B. I., T..
X.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Smižany, Sládkovičova 988/10, ktoré nadobudlo právne

účinky 18.2.2016. Prejednanie dedičstva bolo uskutočnené 2.2.2016, že poručiteľ závet, ani listinu o
vydedení nezanechal a ako dedičia v I. zákonnej skupine prichádzali do úvahy žalobcovia v 1. a 2.
rade, teda synovia, ktorí mali nárok na dedenie rovnakým dielom. Podľa vykonaného súpisu aktív a
pasív dedičstva boli predmetom dedenia po poručiteľovi aktíva: Hnuteľné veci, a to zostatok na vyššiepopísanom účte SPOROžíro senior vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Bratislava (pobočka Smižany)
vo výške 857,08 eur - stav ku dňu smrti poručiteľa. Ďalej boli predmetom dedenia nehnuteľnosti v kat.
území G., zapísané na LV č. XXXX - rodinný dom a parc. č. 1261/42 ním zastavaná o výmere 747 m2

- podiel poručiteľa v 1/5 vo všeobecnej hodnote 20.000,- eur, pasíva, a to pohľadávka v Slovenskej
sporiteľni,a.s.,BratislavaztituludebetnéhozostatkunaúčteSPOROžírosenior,tedanaúčteporučiteľa,
ktorá vznikla k 24.11.2015, teda už po smrti poručiteľa, ku dňu prejednania dedičstva vo výške 426,12
eur. Ďalšou pohľadávkou boli náklady pohrebu vo výške 438,- eur, ktoré hradili obaja dedičia z vlastných
finančných prostriedkov. Notár teda od všeobecnej ceny majetku vo výške 20 857,08 eur odpočítal výšku

dlhov poručiteľa spolu vo výške 864,12 eur. Čistá hodnota dedičstva tak predstavovala sumu 19 992,96
eur,žededičiauzavreliovyporiadanídedičstvadohodu,vzmyslektorejzostatoknaúčtevovýške857,08
eur nadobudol V.. M. I. bez povinnosti vyplácať spoludediča I. I.. Nehnuteľnosti nadobudli obaja dedičia
rovnakým dielom a pasíva prebrali obaja dedičia, každý z nich podľa pomeru k výške nadobudnutého
majetku. Z prehľadu transakcii na účte SPOROžíro senior - nebohého B. I. od 1.8.2015 do 30.11.2015
zistil a vzal za preukázané, že ku dňu smrti poručiteľa, teda k 15.10.2015 bol na uvedenom účte zostatok

vo výške 857,08 eur, čo bolo predmetom dedičstva. Na základe potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s.,
ktoré bolo do dedičského spisu založené 30.11.2015 (čl. 9), zistil, že táto suma pozostávala z vkladu zo
Sociálnej poisťovne vo výške 482,60 eur, ktorý nabehol na účet poručiteľa 15.10.2015, čo bola výška
starobného dôchodku a tento dôchodok bol Slovenskou sporiteľňou, a. s. vrátený na účet Sociálnej
poisťovne až po smrti poručiteľa, a to 24.11.2015 a ďalšia zvyšná suma predstavovala zostatok ako

zvyšok z jednotlivých období dôchodkov po odpočítaní trvalého príkazu 300,- eur. Táto suma bola vo
výške 374,48 eur ku dňu smrti poručiteľa. Súd teda vzal za preukázané, že notár ako súdny komisár
správne pojal do dedičstva aktívum vo výške 857,08 eur. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla (čl. 35 a
nasl. spisu), že necíti žiadnu, ani len morálnu povinnosť, zaplatiť žalobcom nimi požadovanú sumu, lebo
20 rokov žila s ich nebohým otcom B. I. v spoločnej domácnosti, dokonca sa starala aj o jeho mamu,

ktorá sa dožila vysokého veku 91 rokov. K sume 300,- eur, ktorá bola na základe trvalého príkazu z
účtu žalovaného odvedená, uviedla, že tento trvalý príkaz zadal ešte nebohý B. I. asi pred 10 rokmi. Na
základe tohto príkazu prechádzali peniaze z jeho účtu na jej účet a tieto boli použité na chod spoločnej
domácnosti. Vysvetlila súdu, že za života jeho mamy žili striedavo raz v dome u nej a raz v jej dome.
Nakoľko po jej smrti „trebalo“ platiť dve domácnosti, B. I. prišiel bývať k nej a dom ponechal svojím

deťom. Takže ešte za jeho života žil v spoločnej domácnosti v jej dome, kde si odkúpil 1/5, ktorá bola
predmetom dedičstva (dom zapísaný na LV č. XXXX v kat. území G.). Takže vlastne žalobcovia zdedili
1/5 po nebohom otcovi v jej dome. Dodala, že nebohý žil v dome ešte za života jej manžela, ktorý
zomrel pred 8 rokmi. On trpel na svalovú dystrofiu, takže ona aj s druhom B. I. sa o jej manžela starali.
Uviedla, že 1/5-inový spoluvlastnícky podiel z jej domu kúpil ešte za 300 000,- Sk v roku 2005. Dával

jej na domácnosť minimálnu položku, neskôr sa však dohodli na sume 300,- eur mesačne, ktorú ako už
vypovedala jej odvádzal trvalým príkazom z jeho účtu na jej účet. Zároveň mala právo disponovania s
kartou s jeho účtom, nakoľko on takéto transakcie nevedel vykonávať. V deň jeho smrti urobila posledný
výber, nakoľko musela uhrádzať nedoplatky za vodu, plyn, koncesionárske poplatky a podobne. Takto
bola dohodnutá s nebohým. Z uvedených vybraných peňazí si sčasti zaplatila aj dlh, ktorý mal voči nej

nebohý za úhradu Bardejovských kúpeľov, kde strávil 21-dňový pobyt, pričom určitú časť peňazí za tieto
kúpele jej zostal ešte dlžný. Opakovane uviedla, že mala dispozičné právo na výber peňazí z jeho účtu,
výber zrealizovala ešte za jeho života - pred jeho smrťou v popoludňajších hodinách. Až okolo 18.00
hod. jej bolo telefonicky z nemocnice oznámené, že B. I. zomrel. Po jeho smrti 16.10.2015, tak ako tvrdia
žalobcovia, ona žiadne výbery nerealizovala. Z uvedených dôvodov navrhovala žalobu v celom rozsahu

zamietnuťakonedôvodnú.Citujúcznenie§451ods.1,2,§460,§470ods.1,2O.z.,§175m,§175kods.3
§ 175l ods.1 druhej vety, § 175s ods.1 písm. b), § 175x ods.1 O.s.p. uzavrel, že žalobcovia sa pôvodným
návrhom domáhali od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, teda domáhali sa svojho nároku
za použitia § 451 O. z., že žiadali od žalovanej zaplatenie sumy 482,60 eur s tvrdením, že žalovaná
nezákonným spôsobom vybrala po smrti poručiteľa z jeho účtu sumu rovnajúcu sa jeho starobnému

dôchodku, ktorú ona mala spotrebovať a doplňujúcim návrhom sa domáhali zaplatenia ďalšej sumy
a to vo výške 317,40 eur ako rozdiel do sumy 800,- eur, ktorá suma mala byť trvalým príkazom vo
výške 300,- eur a výbermi kartou vo výške 100,- a 400,- eur vybraná z účtu poručiteľa po jeho smrti
16.10.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je dôvodný lebo nemá
oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, či už Občianskeho zákonníka (§ 451 a § 460 a nasl.), alebo

Občianskeho súdneho poriadku platnom a účinnom do 1.7.2016 týkajúceho sa zákonných ustanovení o
prejednanídedičstva(§175anasl.O.s.p.).Zosvedčeniaodedičstvevzalzapreukázané,žežalobcav1.
rade V.. M. I. nadobudol po nebohom otcovi zostatok na účte SPOROžíro senior v Slovenskej sporiteľni,
a. s. po odpočítaní pohľadávky 426,12 eur výsledne vo výške 430,96 eur, že žalobca v 2. rade sa zriekolsvojho podielu pri dedení zostatku na účte. Na druhej strane však za pasíva zodpovedajú obaja dedičia
podľa pomeru k výške nadobudnutého majetku, teda obaja majú uhradiť Slovenskej sporiteľni, a. s. tú
sumu, ktorá bola po smrti poručiteľa, a to podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s. až 25.11.2015

vrátená na účet Sociálnej poisťovne. Žalobcovia teda nemôžu požadovať v občianskom súdnom konaní
nad rámec dedičského konania od žalovanej preplatenie pohľadávky, za ktorú zodpovedajú zákonní
dedičia. Títo sa proti osvedčeniu o dedičstve neodvolali, osvedčenie nadobudlo právne účinky, a preto
nie je možné rozsudkom súdu, resp. ďalšou občiansko-právnou žalobou meniť rozhodnutie dedičského
osvedčenia. Takýto zákonný postup nepripúšťa ani Občiansky súdny poriadok ani Občiansky zákonník.

Pokiaľ dedičia mali zato, že žalovaná má dlh voči poručiteľovi, mali možnosť pohľadávku nahlásiť v
rámci dedičského konania. Ich tvrdenie, že pri prejednaní dedičstva o tejto pohľadávke nevedeli, ich
neospravedlňuje a je pre daný skutkový stav právne irelevantné. Ďalšia požiadavka o zaplatenie sumy,
ktorá má tvoriť rozdiel medzi sumou 800,- eur a pôvodne požadovaným dlhom 482,60 eur, je tak
isto nedôvodná. Z dokazovania vyplynulo, že bolo absolútne nepravdivé a mylné tvrdenie žalobcov,
že žalovaná realizovala výbery z účtu poručiteľa po jeho smrti. Z dôkazov, ktoré predložili samotní

žalobcovia, a to z prehľadu transakcii na účte nebohého B. I., zistil, že je pravdivé tvrdenie žalovanej,
podľa ktorého z účtu, teda každý mesiac z dôchodku žalovaného bola suma 300,- eur na základe jeho
trvalého príkazu prevádzaná na účet žalovanej. K realizácii tohto príkazu došlo aj 16.10.2015, takže zo
strany žalovanej nešlo o žiaden nezákonný postup. Žalovaná ako družka poručiteľa B. I. s ním žila v
spoločnej domácnosti, a preto je logické a aj zo zákonného hľadiska akceptovateľné, že z finančných

prostriedkov nebohého B. I. boli hradené výdaje v spoločnej domácnosti. Čo sa týka ďalších výberov vo
výške 100,- a 400,- eur, tieto boli zrealizované 15.10.2015, teda ešte za života poručiteľa, nie po jeho
smrti, ako tvrdili žalobcovia. Dátum 16.10.2015 v popise transakcii výberov je len dátumom zúčtovania
týchto výberov a nie ich realizácie, ako sa mylne žalobcovia domnievali. Na základe takto zisteného
skutkového stavu vzal za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že

žalovaná sa mala na ich úkor bezdôvodne obohatiť a žeby im mala uhradiť pohľadávku, ktorá im
bola odpočítaná z aktív predmetu dedičstva. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho
posúdenia veci žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. V závere konštatoval a má zato, že
po smrti poručiteľa v rozpore so zákonnými predpismi postupovala aj Slovenská sporiteľňa, a. s., keď
vytvorila na účte už nebohého B. I. pasívum tým spôsobom, že uhradila pohľadávku Sociálnej poisťovne

svojvoľne bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo súdneho komisára. Správny a zákonný postup by
mal byť taký, že samotná Sociálna poisťovňa mala nahlásiť do dedičského konania pohľadávku voči
dedičom po nebohom B. I. titulom mylného, alebo nezákonného vyplatenia dôchodku na účet poručiteľa.
Až po prejednaní takto nahlásenej pohľadávky v dedičskom konaní mala Sociálna poisťovňa nárok na
vrátenie týchto peňazí, pokiaľ by túto pohľadávku dedičia uznali. O trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods.1 O.s.p. a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania, a to
náhradu súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 29,- eur (tento bol podaný ešte pred rozšírením
návrhu, poplatok bol teda vyrubovaný z pôvodne žalovanej sumy) a trov právneho zastúpenia na
účet jej právneho zástupcu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, ktoré pozostávajú z 2 úkonov po 33,20 eur (z výpočtového základu

482,60 eur), prevzatie, príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, plus 2 úkony po 51,45 eur
(účasť na pojednávaní 6.6.2016 a 16.6.2016), plus 4x 8,58 eur, t. j. 34,32 eur, spolu trovy právneho
zastúpenia sú vo výške 203,62 eur (bez DPH, nakoľko právny zástupca nie je platcom DPH).
3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z dôvodu, že: súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolacím dôvodom podrobnejšie uviedol: citoval
z časti odôvodnenia rozhodnutia a považujú toto rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne,
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.
Predovšetkým súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový a právny stav v týchto základných otázkach:

Žalovaná bola družkou nebohého B. I., s ktorým síce žila v spoločnej domácnosti, avšak majetok,
ktorý počas trvania tohto vzťahu nadobudol ktorýkoľvek z nich, nepatril do ich spoločného vlastníctva
automaticky, tak ako je to v prípade zákonného majetkového spoločenstva manželov (BSM). Tvrdia,
že aj keď nebohý B. I. zriadil žalovanej dispozičné oprávnenie k účtu, neznamená to bez ďalšieho,
že prostriedky na účte jej ako spoludisponentke vlastnícky patria. Žalovaná na pojednávaní 16.6.2016

uviedla, že peniaze, ktoré vybrala z účtu poručiteľa 15.10.2015 vo výške 400 + 100 eur mali byť použité
na úhradu nedoplatkov za vodu, plyn, koncesionárske poplatky a pod. a okrem toho aj na čiastočnú
úhradu za Bardejovské kúpele. Toto tvrdenie, t.j. existenciu a výšku nedoplatkov na inkase ani dlhu za
kúpele žiadnym spôsobom nepreukázala. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní 6.6.2016 uviedol,že podľa vyjadrenia žalovanej B. I. jej dal v nemocnici príkaz na vybratie peňazí z účtu. Toto tvrdenie
nemôže byť pravdivé, pretože B. I. v deň svojej smrti nemohol vedieť, že mu už nabehol dôchodok na
účet a nebol v stave, ktorý by umožňoval takýto príkaz žalovanej dať. Súd prvej inštancie nepovažoval

za potrebné sa tým zaoberať, a preto návrh žalobcov, aby žalovaná preukázala existenciu nedoplatkov
zamietol. Z dôvodu ich vyššie uvedenej argumentácie, že medzi druhom a družkou nevzniká zákonné
majetkové spoločenstvo, považujú výber týchto peňazí žalovanou z účtu nebohého krátko pred jeho
smrťou za nepoctivý, so zámerom obohatiť sa. Žalovaná sama uviedla, že bola krátko predtým v
nemocnici za B. I., videla teda, v akom je zlom stave, že už ani nerozprával... Peniaze, ktoré takto

vybrala si ponechala, nepreukázala však, že na tieto peniaze mala právo. Pre úplnosť: v mesiaci august
a september žalovaná uskutočnila z účtu nebohého len drobné výbery, resp. platby za lieky - pritom
podľa jej tvrdenia B. I. jej dlhoval za kúpele. To spochybňuje jej tvrdenie o tomto dlhu. Citovali znenie §
460 O. z. a uviedli, že žalobca v 1. rade ku dňu smrti poručiteľa nadobudol zostatok na účte SPOROžíro
senior vo výške 857,08 eur. V tejto sume je zahrnutá suma starobného dôchodku vo výške 482,60 eur,
ktorá bola na účet pripísaná v deň smrti poručiteľa a na ktorú mu už z dôvodu úmrtia nevznikol nárok.

V tejto sume je zahrnutá aj suma výberov žalovanej vo výške 400 + 100,- eur, ktoré však žalovaná v
skutočnosti vybrala 15.10.2015 tesne pred smrťou svojho druha, avšak zúčtovanie v banke prebehlo až
v nasledujúci deň 16.10.2015, kedy sa to prejavilo aj na výpise z účtu. V tejto súvislosti poukázali na
právnu úpravu v § 117 ods.1 zák. č. 461/2004 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého: Dávky sa
poukazujú na účet príjemcu dávky v banke. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje

na účet manžela (manželky) v banke, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými
prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí;
manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku poukázané na tento účet po
dni smrti poberateľa dávky. Žalovaná nebola manželkou B. I., mala však dispozičné právo k účtu, na
ktorý bol dôchodok poukazovaný a v deň smrti vybrala (viac ako) sumu dôchodku z tohto účtu. Keby

bola manželkou zomrelého, bola by zo zákona povinná sumu dôchodku vrátiť Sociálnej poisťovni. V
tejto súvislosti poukázali na čl. 4 civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého: Ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. Oni rešpektovali skutočnosť, že nebohému už na dôchodok nevznikol nárok,

preto rešpektovali aj povinnosť vrátiť sumu dôchodku Sociálnej poisťovni, ktorá si poukázanú sumu
dôchodku zinkasovala 24.11.2015 z účtu nebohého. Tým sa účet dostal do mínusu 426,12 eur, ktorý
oni voči Sporiteľni vyrovnali. V zmysle § 117 ods.1 zák. č. 461/2004 Z.z. s výkladovým použitím čl. 4
CSP však túto povinnosť mala žalovaná. Tým, že sumu dôchodku vyrovnali žalobcovia ako dedičia
vo vzťahu k zdedeným pasívam, v zmysle § 117 ods.1 zák. č. 461/2004 Z.z. plnili za žalovanú, ktorá

sa tým na ich úkor bezdôvodne obohatila. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho
sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Pokiaľ ide o sumu 300,- eur, ktorá bola poukázaná z účtu
nebohého 16.10.2015 na základe trvalého príkazu na účet žalovanej, popierajú právo žalovanej na tieto
peniaze z týchto dôvodov: Predovšetkým prostriedky na účte dňom smrti nebohého patrili žalobcovi
v 1. rade, ktorý nemal žiadnu povinnosť úhrady voči žalovanej. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu

žalovanej na pojednávaní 6.6.2016, suma 300,- eur bola uhradená ako odplata za starostlivosť, ktorú
poskytovala žalovaná žalovanému v septembri (v septembri bol v nemocnici). Toto tvrdenie je v rozpore
s tvrdením žalovanej. Podľa tvrdenia žalovanej na pojednávaní 16.6.2016 trvalý príkaz bol zriadený za
účelom úhrad za služby spojené s bývaním - plyn, elektrina, atď. Odhliadnúc od toho, že nebohý od
augusta 2015 bol hospitalizovaný, a teda tieto služby v tom čase za svojho života nespotreboval, po

15.10.2015 kedy zomrel, už vôbec nebolo dôvodné, aby „prispieval" na úhradu za služby v nasledujúcom
období. Z týchto dôvodov sa žalovaná bezdôvodne obohatila - pretože peniaze 16.10.2015 už patrili
žalobcovi v 1. rade, preto mu ich z uvedených dôvodov mala vrátiť. Z uvedených dôvodov navrhli,
aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vydal tento Žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcom sumu 800,- € s 8,05 % úrokom z omeškania od 28.4.2016 až do zaplatenia.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 336,14 eur, ktoré pozostávajú zo štyroch
úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k odporu, pojednávanie 6.6.2016,
pojednávanie 16.6.2016) po 51,45 eur + 4x režijný paušál po 8,58 eur, t.j. spolu 240,12 eur + 20% DPH
48,02 eur, t.j. spolu 288,14 eur za trovy právneho zastúpenia, ako aj súdny poplatok za žalobu 48 eur
(29 + 19 eur) a za toto odvolanie 48,- eur.

4.K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že uvedené odvolacie dôvody žalobcov nie
sú spôsobilé na zmenu prvostupňového rozhodnutia tak ako to požadujú žalobcovia vo svojom odvolaní.
Je toho názoru, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku postupoval v súlade s § 157 ods.2 OSP
( platného do 1.7.2016), jasne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie ako aj to, prečonevykonal navrhnuté dôkazy žalobcami. Súd prvej inštancie ďalej veľmi správne uviedol, ak dedičia boli
presvedčení, že žalovaná má voči poručiteľovi záväzok, mali si to uplatniť v rámci dedičského konania.
V čase keď sa prejednávalo dedičstvo po poručiteľovi (2.2.2016), mali predsa žalobcovia vedomosť o

pohyboch a stave na účte poručiteľa. Žalobcovia vo svojom odvolaní uvádzajú niektoré zavádzajúce a
predovšetkým hypotetické konštrukcie, ktoré sa nezakladajú na pravde a nie sú v súlade s vykonaným
dokazovaním. V prvom rade treba zdôrazniť, že ona spolu s nebohým B. I. žila v spoločnej domácnosti
viac ako 20 rokov a spoločne uhradzovali náklady na životné potreby a je teda nepochybné, že vytvorili
domácnosť v zmysle § 115 OZ so všetkým právnymi dôsledkami. Ona sa o nebohého B. I. starala aj

počas jeho hospitalizácie v nemocnici, dennodenne za ním dochádzala a samozrejme mu kupovala
aj potrebné nevyhnutné veci (ovocie, nočnú bielizeň, hygienu a pod.), s čím boli spojené nepochybne
výdavky. Je úplne absurdné tvrdenie žalobcov, že nebohý B. I. nemohol dať 15.10.2016 žalovanej
príkaz na vybratie peňazí vo výške 500,- eur. B. I. predsa nebol ničím obmedzený, aby takýto príkaz na
výber finančných prostriedkov jej 15.10.2015 dal. Žalobcovia len hypotetizujú o zdravotnom stave svojho
nebohého otca a nemôžu o tomto zdravotnom stave vôbec nič vedieť, pretože sa žiaľ o svojho otca,

podľa jej vyjadrenia, vôbec nezaujímali a nenavštevovali ho v nemocnici. A úplne s vecou nesúvisiace
je, či vedel alebo nevedel B. I., či v deň jeho smrti nabehol alebo nenabehol dôchodok, ale dôležité je, či
bol dostatok finančných prostriedkov na výber peňazí vo výške, ktorú určil nebohý B. I.. Ďalšia absurdná
hypotéza žalobcov je, že ona vybrala pred smrťou peniaze s cieľom obohatiť sa. Takéto obvinenie je
úplne zavádzajúce, pretože ona nebola jasnovidka a určite nemohla mať pri výbere peňazí 15.10.2015

vedomosť, že B. I. so 100%-nou istotou o niekoľko hodín zomrie. Potom by museli byť podľa logiky
žalobcov posudzované všetky jej výbery finančných prostriedkov pred smrťou B. I. ako nepoctivé, hoci
by boli uskutočnené aj niekoľko mesiacov skôr. Na úkor žalobcov neobohatila ani o sumu 300,- eur,
ktorá platba bola nebohým B. I. jej poukazovaná vždy ku 15. dňu toho ktorého mesiaca. Tento trvalý
príkaz zriadil nebohý asi 10 rokov dozadu a predstavoval úhradu za všeobecnú starostlivosť žalovanej

(ako pranie, žehlenie, varenie, nakupovanie a pod.) a nákladov na bývanie a platil ho mesiac pozadu.
Teda tento trvalý príkaz zo 15.10.2015 bola platba za mesiac september 2015. Žalobcovia sa úplne
mylne domnievajú, že ak je nejaká osoba hospitalizovaná, tak potom nemusí platiť náklady aj na svoju
domácnosť. Klamlivé a vymyslené je tvrdenie žalobcov, že nebohý B. I.Á. prispieval na úhradu služieb aj
po svojej smrti. Z dokazovania vyplynulo, že za úhradu služieb spojených s bývaním a starostlivosťou o

základné životné potreby uhradil jej len do 30.9.2015. Záverom mala potrebu opätovne zdôrazniť, že po
smrti B. I. nevybrala žiadne peniaze z jeho účtu, takže sa nemohla ani bezdôvodne obohatiť. Vzhľadom
na vyššie uvedené považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne a odvolanie žalobcov
v 1. a 2. rade za právne irelevantné a vyčíslila si doterajšie trovy odvolacieho konania, ktoré predstavujú
sumu 60,03 eur (jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu: 51,45 eur + 8,58 eur) a tieto si v prípade úspechu

vo veci uplatňuje. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn.: 7C 118/2016 zo 16.6.2016 v jeho napadnutých výrokoch potvrdil v zmysle § 387 ods.1 CSP ako
vecne správny a zároveň zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie trov
odvolacieho konania vo výške 60,03 eur na účet jej právneho zástupcu.
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalzarozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.

Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
9.Žalobcovia v odvolaní označili dôkaz, ktorý navrhovali už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol
vykonaný, a síce zaoberať sa existenciou nedoplatkov tvrdených žalovanou.
10. Žiadaný dôkaz súd nekonal, lebo ho nepovažoval za potrebný. S uvedeným konštatovaním
sa stotožňuje aj odvolací súd a dodáva, že vykonanie požadovaného dôkazu by pre žalovaných

neznamenalo zmenu rozhodujúcich skutočností a teda ani priaznivejšie rozhodnutie, preto tento
odvolací dôvod nie je daný. Nebohý B. I. a žalovaná žili 20 rokov v spoločnej domácnosti a ako
tvrdila žalovaná mali medzi rôzne dohody, je teda možné predpokladať, že aj týkajúce sa bývania a
spoločného hospodárenia, čoho dôkazom je aj neb. B. I. zriadené dispozičné právo k jeho účtu. Je viac
než zarážajúce, že žalobcovia takýto dôkaz žiadajú, keď oni osobne sa o svojho otca nestarali a naopak

žalovaná mu poskytovala dlhodobú starostlivosť. Oni sami na pojednávaní konanom 6.6.2016 uviedli,
že z účtu boli vykonávané výbery tou istou platobnou kartou platené v lekárni.
11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
12.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
13.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu

prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

14.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
15.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
16.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17.Podľa § 451 ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18.Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
19.Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenia vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného

obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.1.2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010).
20.Vznik majetkového prospechu jednej strane (obohatenie sa) je v zásade kvalifikované ako určité

zväčšeniemajetkuspočívajúcevzväčšeníaktívalebozmenšenípasív.Vznikmajetkovejujmyacontrario
spočívavzmenšenímajetku.Neexistenciaprávnehodôvoduznamená,ženiejeodôvodnené,abyniekto
nadobudol niečo na ujmu iného alebo aby to, čo bolo nadobudnuté odôvodnene, na ujmu iného držal.
Pre kvalifikovanie určitého obohatenia ako bezdôvodné sa vyžaduje príčinná súvislosť, teda kauzálny
nexus medzi obohatením sa jednej strany a vzniknutej ujmy na strane druhej bez právneho dôvodu. Za

osobitný právny dôvod vzniku zodpovednostného vzťahu vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia sa
v zmysle § 451 ods. 2 OZ považuje: a) plnenie bez právneho dôvodu, b) plnenie z neplatného právneho
úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) plnenie získané z nepoctivých zdrojov.
21.Pri posudzovaní rozsahu, v akom vzniká povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je rozhodujúca
ujma, na čo poukazuje aj Š. Luby: „Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia je závislý predovšetkým

od miery obohatenia, a nie od ujmy druhej strany.“ § 458 ods.1 OZ výslovne ustanovuje, že
obohatený musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením. Pri určovaní rozsahu vrátenia
bezdôvodného obohatenia je teda irelevantné, čo zostalo obohatenému z toho, o čo sa bezdôvodne
obohatil, ale rozhodujúce je to, o čo sa obohatil v čase získania prospechu (R 1/1979). Spolu s
predmetom bezdôvodného obohatenia je taktiež povinný vydať aj úžitky, ktoré z neho získal. To však

platí len vtedy, ak obohatený konal nedobromyseľne. Ak naturálna náhrada nie je možná, nastupuje
subsidiárne restitutio in reluto, teda náhrada peňažná. Bezdôvodné obohatenie sa vydáva zásadne
poškodenému - teda tomu, koho majetok bol bezdôvodným obohatením postihnutý (§ 456 OZ), a to tak
fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe.
22.Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenia vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný.
23.V prvom rade je nutné zdôrazniť, že žalovaná za života B. I., teda do 15.10.2015 finančné prostriedky
z jeho účtu vyberala s jeho súhlasom, keďže mala dispozičné právo k nemu, žili v spoločnej domácnosti
a mali spoločné hospodárenie. Osobitne je nutné poukázať na to, že neb. B. I. nemal ku dňu svojej

smrti žiadne dlžoby, čo je dôkazom toho, že žalovaná skutočne z finančných prostriedkov realizovala
platby, ktoré im počas spolužitia vznikali. Žalobcovia sa stali dedičmi len toho majetku, ktorý B. I.
mal ku dňu svojej smrti. Súčasne žalobcovia nepreukázali, žeby žalovaná vybrala z účtu neb. B. I.
finančné prostriedky po jeho smrti, teda keď už žalobcovia vstúpili do jeho práv a povinnosti ako právni
nástupcovia.

24.Rovnako neexistuje žiaden právny dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť
medzi obohatením sa jednej strany a vzniknutej ujmy na strane druhej. Tvrdenie žalobcov, že z účtu
ich otca bola späť vrátená suma 482 € sociálnej poisťovni ako dôchodok, na ktorý už neb. B. I., ktorý
mala vrátiť žalovaná je v rozpore s nimi cit. § 117 ods.1 zák. č. 461/2004 Z.z.. Použitie cit. ust. je vprejednávanej veci nemožné, lebo ako sami žalobcovia konštatujú, že žalovaná nebola manželkou B. I.,
ale súčasne dodávajú, že ak by bola jeho manželkou, tak musela by tieto finančné prostriedky vrátiť ona.
Odvolací súd dodáva, že ak by žalovaná bola manželkou neb. B. I., bola by jeho oprávnená dedičkou,

čím by bolo určené aj jej postavenie k sociálnej poisťovni, čo v danom prípade nie je. Žalovaná sa na
úkor žalobcov nijako neobohatila.
25.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
26.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28.Žalovaná mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov a to
za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jej zástupcu jej nemohla byť
priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to,
čo už bolo opakovane uvádzané počas konania na súde prvej inštancie), z toho dôvodu trovy spojené

s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva a žalobcovia nemali v
odvolacom konaní úspech.
30.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.