Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708211794
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8708211794.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - N., A. XXXX/XX,
protižalovanémuOkresnémustavebnémubytovémudružstvuPoprad,sosídlomvPoprade,Moyzesova
3368/25, o zaplatenie mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 10.06.2014, č.k. 20C/144/2008-139 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o vylúčení časti návrhu na samostatné konanie a v rozsahu zrušenia

vracia vec súdu prvého súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.200,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie príslušenstva vylúčil na
samostatné konanie a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 259,90
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobcovi riadne vznikol pracovný pomer k 26.05.2005, a to
v zmysle pracovnej zmluvy, ktorú za žalovaného podpísal Ing. N. E., ktorý bol preukázateľne v uvedenej
dobe riaditeľom správy žalovaného, a teda osobou oprávnenou za žalovaného uzatvárať pracovné
zmluvy. Čo sa týka zmluvy zo dňa 25.05.2006 podpísanej Ing. N. N., súd prvého stupňa nemal za
preukázané, že by tento mal oprávnenie za žalovaného konať. Poukázal na existujúce právoplatné

rozhodnutia súdu, z ktorých vyplýva, že vzájomné dohadovanie sa osôb, ktoré chcú či môžu konať za
žalovaného, nemôžu byť na ujmu zamestnanca, a to obzvlášť v prípade, kedy je niektorou zo skupín,
ktorá má prístup do sídla žalovaného bránené v prístupe na pracovisko a vo výkone práce. Súd prvého
stupňa nemal za preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy a
pokiaľ žalovaný znemožnil žalobcovi riadny výkon práce, ide o prekážky na strane žalovaného ako
zamestnávateľa a tento stav nemôže byť na ujmu zamestnanca. Súd prvého stupňa priznal náhradu

mzdy žalobcovi a vychádzal z účtovných dokladov založených v spise. Za mesiac jún až júl 2006 nebola
žalobcovi vyplatená mzda, preto priznal nárok na úhradu mzdy a pri výpočte náhrady mzdy od augusta
2006 do júla 2007 vychádzal z § 134 Zákonníka práce. Zdôraznil, že v rozhodnom období priemerný
hodinový zárobok žalobcu predstavoval 99,90 Sk, a teda 3,31 Eur. V súvislosti s rozhodnutím o trovách
konania poukázal na § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku okrem výroku o vylúčenie časti žaloby na samostatné konanie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný a v tejto
súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný uvádza,
že nie je mu známe akým spôsobom sa súd prvého stupňa vyporiadal s obranou žalovaného, ktorý
argumentoval tým, že u žalobcu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dňa 02.09.2005

s tým, že žalobca v lehote dvoch mesiacov nepodal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Táto otázka má vplyv na posúdenie toho, či pracovný pomer žalobcu zanikol aleboči pracovný pomer trval aj naďalej, ak áno, o aký pracovný pomer išlo, resp. či tu nebol založený faktický
pracovný pomer, ktorý končí neprideľovaním práce. Súd prvého stupňa konštatuje, že čo sa týka zmluvy
podpísanej Ing. N., nemal za preukázané, že by tento mal oprávnenie za žalovaného konať, preto nie

je zrejmé, na akom základe súd priznal žalobcovi náhradu mzdy. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal
s argumentáciou žalovaného o tom, že pracovný pomer žalobcu skončil. Táto otázka má zásadný
význam pri priznaní žalovaného nároku. Súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, a preto
nemohol dospieť správne ani k žiadnemu záveru, ktorý by vyústil do relevantného rozhodnutia o veci.
Súd prvého stupňa tiež neuviedol, o ktoré konkrétne dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a žalovaný

v tomto smere nemá ani riadnu možnosť zdôvodniť svoje odvolanie. V zmysle týchto dôvodov navrhol
podaniu odvolania vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Žalobca poukazuje na riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu z 25.05.2006, ktorú
podpísal za zamestnávateľa riaditeľ správy družstva a vedúci organizácie Ing. N. N.. Dňa 25.05.2006

podpísal pracovnú zmluvu so žalobcom legitímny riaditeľ správy družstva Ing. N. a bolo to v súlade
so Zákonníkom práce § 42 a nasledujúcim a v súlade s platnými stanovami družstva. Zdôrazňuje,
že žalovaný má svoj vlastný problém rozpoznávať kto je jeho zamestnanec, resp. kto bol jeho
zamestnancom a z toho vyplývajú zmätky a vlastné právne chyby žalovaného, ktoré sa snaží prenášať
na zamestnancov. Má za to, že pracovný pomer doposiaľ nebol v zmysle Zákonníka práce s ním

ukončený.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a teda okrem výroku o vylúčení časti návrhu
na samostatné konanie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.)

a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia, nakoľko toto nie je
preskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými právne
významnými okolnosťami potrebnými pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.

Podľa § 118 ods. 1 - 3 Zákonníka práce v znení platnom k 30.06.2006, zamestnávateľ je povinný

poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda, je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so
zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada

mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových
podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Akomzdasaposudzujeajplnenieposkytovanézamestnávateľomzamestnancovizaprácupripríležitosti
jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení, alebo zo

sociálneho fondu.

Podľa § 134 ods. 1, 2 citovaného zákona, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou a zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase

a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Predmetom konania je návrh žalobcu na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiac jún a júl 2006 a
žiadaná náhrada mzdy v sume dosahovaného priemerného zárobku za obdobie mesiacov august 2006až júl 2007. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na existenciu pracovného pomeru, ktorý mal vzniknúť
uzatvorením pracovnej zmluvy z 26.05.2005 na dobu určitú, a to na obdobie jedného roka, keď pracovný
pomer sa mal skončiť dňom 25.05.2006 s tým, že došlo opätovne k uzatvoreniu pracovnej zmluvy dňa

25.05.2006 na dobu určitú do 26.05.2007. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté OSBD Poprad,
so sídlom Moyzesova 25 v Poprade s dohodnutým druhom práce, vrátnik - informátor Okresného
stavebného bytového družstva Poprad.

Žalovaný v priebehu konania poukazoval okrem iného na to, že so žalobcom došlo k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru listom z 31.08.2005, ktorý bol doručovaný žalobcovi (č.l. 46,47).

Žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že žalovaný s ním legitímnym spôsobom uzatvoril dve
pracovné zmluvy s tým, že následne od augusta 2006 mu žalovaný neumožnil vstup do miesta výkonu
práce, a teda neumožnil mu vykonávať dohodnutý druh práce. Prvostupňový súd v tejto súvislosti v
rozhodnutí argumentuje, že pokiaľ ide o v poradí druhú pracovnú zmluvu, nemal za preukázané, že by

bola zo strany žalovaného podpísaná zástupcom, ktorý by mal oprávnenie za žalovaného konať. Akým
spôsobomsasúdprvéhostupňatedavyporiadalsexistencioupracovnéhopomeružalobcuvspoločnosti
žalovaného a dokedy mal trvať tento pracovný pomer z preskúmavaného rozhodnutia zistiteľné nie je.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa musí

obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v
odôvodnení rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Tieto požiadavky však odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom nespĺňa, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné,
čo je vždy dôvodom pre zrušenie veci v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v dôsledku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie
je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu.

Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní musí mať ujasnené, či v období, ktoré je predmetom konania
trval pracovný pomer žalobcu v spoločnosti žalovaného a na akom právnom základe tento pracovný
pomer vznikol. Je pritom zrejmé, že žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na existenciu v poradí druhej
pracovnej zmluvy z 25.05.2006, podľa ktorej pracovný pomer mal skončiť dňom 26.05.2007, avšak súd

prvého stupňa pri tejto zmluve vyhodnotil bez uvedenia bližších dôvodov, že táto nebola podpísaná za
žalovaného k tomu oprávnenou osobou. Z vykonaného dokazovania tiež musí byť zrejmé, na základe
akých rozhodujúcich skutočností žalobca požaduje náhradu mzdy od mesiaca august 2006 a či v danom
období trval jeho pracovný pomer u žalovaného, keď ako už bolo spomínané, pracovný pomer žalobcu
nazákladepracovnejzmluvyz25.05.2006malbyťukončenýk26.05.2007.Užvôbecniejezrejmé,akým

spôsobom sa súd prvého stupňa vyporiadal s námietkou žalovaného o okamžitom skončení pracovného
pomeru so žalobcom, ku ktorému mal dôjsť listom z 31.08.2005. Všetky uvádzané okolnosti pritom majú
nepochybne vplyv na zistenie, v akom konkrétnom období trval pracovný pomer žalobcu u žalovaného
a či mu v tejto súvislosti za žiadané obdobie patrí nevyplatená mzda, resp. náhrada mzdy, ktorej výšku
je potrebné ustanoviť v súlade s citovanými ustanoveniami § 118 a § 134 Zákonníka práce.

Odvolací súd preto so zreteľom na uvádzané dôvody rozsudok okrem výroku o vylúčení časti žaloby
na samostatné konanie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v
súlade s § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. s tým, že v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.