Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713213281
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713213281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava. proti žalovanému: S. N., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/
XX, XXX XX T., t. č. na neznámom mieste, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1./
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Nám. Josipa Andriča
1, 900 25 Chorvátsky Grob, 2./ Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľov „POS", IČO: 42 343 828,
so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.

Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 407,84
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 23.10. 2015 č. k. 7C
197/2014-80 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a
vyslovil, že priznáva vedľajšiemu účastníkovi Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu

trov konania vo výške 91,40 Eur, ktorú je povinný žaloba zaplatiť na účet právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným súd nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa
žalobou zo dňa 04.09.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 407,84 Eur s príslušenstvom a
náhrady trov konania a to titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi jeho právnym
predchodcom a žalovaným. Vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatočnej aktívnej
legitimáciežalobcuspoukázanímna obdobnérozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešove,kdetakátožaloba

bola zamietnutá. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporné, že v tejto prejednávanej veci ide
nepochybne a spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (OZ) a neakceptoval tvrdenia žalobcu, že vec je potrebné posudzovať podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Ďalej sa zaoberal oprávnením banky postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky
jej klienta v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a bolo toho názoru, že v danom prípade
odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani
poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý

nesmieposkytovaťúveryichnemôževovlastnejréžiíspravovať.Môžesihovovlastnommenevymáhať,
ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Na základe uvedených skutočností súd v danej
veci dospel k záveru, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou legitimáciou v predmetnom konaní,
nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2011 je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byťzo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúce z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte
nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov,
teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa §

7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené vyššie uvedené
zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu
(postupníka). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania a neúspešnému žalobcovi vo vzťahu
k žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, aby žalobe vyhovel, alternatívne navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní
preukázal oznámením postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o

bankách podľa žalobcu nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy dlžníkovi v

zmysle§92ods.8zákonaobankáchniejepodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky.Toznamená,
že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na
platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len
sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Vzhľadom k dikcii § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom
na to, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok, zastáva žalobca názor, že právny predchodca

žalobcu by konal v súlade s citovaným zákonným ustanovením, a teda by neporušil bankové tajomstvo v
takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Žalobca ďalej nesúhlasí aby bol zaviazaný
na úhradu trov konania vedľajšieho účastníka z dôvodov, že združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
Len na základe skutočnosti, že žalovanými sú spotrebitelia, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete

a stave konania, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu
právneho úkonu príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Žalobca zastáva názor, že v prípade trov
vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva a nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní pola čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené

a nie súd ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania.
Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žalobca má za
to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľovi priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú

v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Na priznanie náhrady trov
konaniajenevyhnutnésplneniepodmienokvyžadovaných§142OSP,atonajmäúčelnosťvynaložených
trovkonania.Vzhľadomkuvedenémumážalobcazato,žepriznanétrovyvedľajšiehoúčastníkakonania
nemožno považovať za účelne vynaložené a v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia §
150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle týchto dôvodov má žalobca za to, že mu vznikol

nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

3. Na základe doručenej výzvy súdu sa ustanovený opatrovník žalovaného ani vedľajší účastník k
podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas
podané odvolanie (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 C.s.p., spolu s konaním,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

5. Ako je zrejmé z obsahu spisu medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s.
so sídlom v Bratislave a žalovaným bola dňa 09.02.2007 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 27.000,- Sk (896,24 Eur). Poplatok
za správu úveru dosahoval 60,- Sk mesačne (1,99 Eur), výška splátky istiny predstavovala 768,- Sk
(25,49 Eur) s tým, že splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na deň 20.03.2007, počet splátok 59

a konečná splatnosť úveru mala nastať 20.01.2012.

6. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom bola dňa 28.09.2011 uzatvorená zmluva
o postúpení pohľadávok, a to aj vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému so zostatkom pohľadávky v
sume 2.004,12 Eur.

7. V tomto konaní žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatňuje zaplatenie splátok úveru splatných od
20.10.2010 do 20.01.2012 v počte 16 a v celkovej výške 407,84 Eur.

8. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia, spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“ ).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je potrebné vo veci aplikovať

§ 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poznamenáva, že aj napriek tomu, že
až zákon č. 568/2007 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ide o zmluvu
spotrebiteľskú.

10. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
Dôvody by nemali byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok je predsa
len na rozdiel od iného druhu podnikania špecifická, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov

na ekonomiku.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom
k 28.09.2011, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom,ktorýniejesplatný,nemôženakladaťnebankovýsubjekt.Nesplatnýúverodbankyjeproduktombanky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor.
Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové
úvery. Termín „používať“ prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu

vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

13. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie,

výzva musí byť písomná, výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac, ako 90 dní.

14.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežiadnymspôsobomnespochybňujeprávobankypostúpiťajpohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie

môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

15. Žalobca v tomto konaní nepredložil dôkaz o tom, žeby banka úver zosplatnila riadnou a doručenou
výzvou tak, ako to predpokladá ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ďalej žalobca v tejto súvislosti
poukazuje na oznámenie o postúpení pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave

zo dňa 27.12.2011 adresovanú žalovanému, nebolo preukázané, žeby sa takéto oznámenie dostalo do
dispozičnej sféry žalovaného ako dlžníka. Právny predchodca žalobcu v danom prípade žalovanému
nezaslal ani výzvu, ktorou by bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy s odôvodnením žalobcu v
odvolaní, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky.

16. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie
pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané

neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nie je oprávnený na vykonávanie
bankovej činnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 52 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 OZ,
pričom z týchto ustanovení vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok.

17. Je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to
znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere § 54
ods. 1 OZ predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a
teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Táto

ochrana je tiež zakotvená v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto právne predpisy teda zaručujú
prednostnú aplikáciu tých v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie
práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom
vzťahu k dodávateľom.

18. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len ,,O.s.p“),
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké

práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy odporca.

19. Vovzťahukodvolacímnámietkamžalobcukpriznanejnáhradetrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovi
odvolací súd uvádza, ako je zrejmé z obsahu spisu, v priebehu konania na súde prvej inštancie, a
to písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.08.2014 oznámil vedľajší účastník svoj
vstupdokonanianastranežalovaného.Vpísomnompodanízodňa30.09.2015savyjadrilvovecisamej,

kdevzniesolnámietkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Vedľajšíúčastníkvstúpildokonaniapodľaust.
§ 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. (v znení platnom do 31. 12. 2014) má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka
mala súvis aj s výsledkom rozhodnutia o veci samej, keď v preskúmavanom rozsudku súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to aj s poukazom na argumentáciu vedľajšieho účastníka. Je tiež
potrebné zdôrazniť, že námietka neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníctva do konania uplatnená

nebola.

20. Vovzťahukodvolacímnámietkamoneúčelnostiúkonovprávnejslužby,odvolacísúdpoznamenáva,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby

sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.
Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

21. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených
trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky
pre postup podľa § 150 O.s.p ( 257 C.s.p.); nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo
jeho bránení.

22. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť
procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak

vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka
súvisí s ochranou spotrebiteľa, v ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov
(porovnaj rozsudok Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37). Takýmto prostriedkom ochrany
môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre
porovnanie uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo/4/2010). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová

funkcia (porovnaj nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 31/04).

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4
MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.

opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,

že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho
účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je
možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné
z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej
podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.24. Vedľajší účastník vstúpil do konania a v zmysle svojich prednesov úspešne uplatnil námietku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zákonodarca v ust. § 137 O. s. p. explicitne u právnických osôb

zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj
výdavky takejto osoby. Ani judikatúra Súdneho dvora EÚ nevidí žiaden dôvod na neposkytnutie právnej
ochrany aj právnickej osobe. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O. s. p. umožňuje každému
účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj
advokát.Občianskysúdnyporiadokvosvojichustanoveniachpritomnevylučuje,abysavedľajšíúčastník

nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti
s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o
rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a
pod.). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný
nielen tým, kto a aké právo má, ale aj schopnosťou toto právo uplatniť. Náklady s tým spojené sú v
zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať

sa zastupovať v konaní advokátom.

25. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na strane žalovaného bol z
procesného hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, ako to
správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšia intervencia vo svetle §

93 ods. 2 O. s. p. je ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v Smernici
Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy,
ktoré zvážia ako efektívne.

26. Jetiežpotrebnékonštatovať,žedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébynáhradatrovkonania

vedľajšiemu účastníkovi v zmysle ust. § 150 O. s. p. nemala byť priznaná, v tomto konaní zistené neboli
a ich existencia nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odporovalo by účelu
zákona, aby žalovanému (resp. vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane), brániacemu sa
proti uplatnenej pohľadávke bola odopretá možnosť na náhradu všetkých účelne vynaložených trov.

27. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie napokon správne rozhodol vo veci, ako aj o trovách
konania vedľajšieho účastníka a strán a so zreteľom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).