Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205613
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5613205613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO:
36 613 843, proti žalovanému: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, o zaplatenie sumy 1.137,61
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
10C/169/2013-204 zo dňa 07. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu

trov konania nepriznal, potvrdzuje.

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 10C/169/2013-204 zo dňa 07.11. 2016 žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi 171,28 eura, úrok z omeškania vo výške 9,12 eura a úrok z omeškania vo
výške9%ročnezosumy144,64euraod21.10.2010dozaplatenia,ktorésúdpovolilžalovanémusplácať

v splátkach vo výške 25 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Konanie o zaplatenie 11,36 eur a úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,36 eur od 23.06.2016 do zaplatenia, zastavil. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V súlade s ust. § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“, súd konanie v časti o zaplatenie 11,36 eur a úroku z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 11,36 eur od 23.06.2016 do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti
podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Pokiaľ aj žalobca uviedol, že
berie výslovne späť žalobu len v časti o zaplatenie 11,36 eur, vzhľadom na navrhovaný výrok súdneho
rozhodnutia, súd považoval podanie žalobcu za späťvzatie žaloby aj v časti prislúchajúceho úroku z
omeškania. V tejto súvislosti uviedol, že pri rozhodovaní o čiastočnom späťvzatí konania vychádzal z
podania žalobcu zo dňa 28.10.2016, ktorým bola opravená nezrovnalosť podania zo dňa 11.10.2016
vzhľadom na započítanie úhrad žalovaného na už právoplatne priznané plnenie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497
Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom do 30.06.2006, § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 100 ods. 1, § 101Občianskehozákonníka,§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov účinného do 31.01.2013, § 558 Občianskeho zákonníka) súd podanej žalobe žalobcu, ktorá
zostala predmetom konania po vykonanom čiastočnom späťvzatí a právoplatnom priznaní žalovaného
plnenia v časti, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská

sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s dojednaným úrokom,
splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Podľa
zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,

je súd povinný od 01.05.2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania. Súd preto vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a
k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 16.11.2015 preto priznal
žalobcovi len nárok na zaplatenie splátok úveru splatných od 20.06.2010 do 20.10.2012, nárok na

zaplatenie ktorých v čase podania žaloby na súd nebol premlčaný, pričom dohodu o uznaní dlhu zo dňa
16.10.2012 vyhodnotil ako neplatnú, a preto bez vplyvu len na plynutie premlčacej doby.
V súlade s ust. § 391 ods. 2 C. s. p. bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Súd preto opätovne preskúmal okolnosti uzavretia dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný na pojednávaní pripustil,

že oslovil žalobcu za účelom uzavretia dohody o splácaní dlhu v splátkach, v nadväznosti na čo mu
bol doručený poštovou prepravou návrh dohody, ktorú si prečítal, podpísal a vrátil žalobcovi. V súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu a v nadväznosti na preukázané okolnosti uzavretia dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, potom súd považoval uzavretú dohodu o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach za platnú v časti, v ktorej sa týkala uznania nepremlčaného

dlhu. Nemal preukázané, že vyhlásenie žalovaného v dohode spôsobilo účinky uznania dlhu vo vzťahu
k premlčanému dlhu, nakoľko žalovaný v čase uzavretia dohody (teda v čase uznávacieho prejavu)
o premlčaní časti dlhu vedomosť nemal. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o
inštitúte premlčania a jeho právnych následkoch, preto ani nemohol, vzhľadom na absenciu akejkoľvek
vedomosti o inštitúte premlčania platne vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Uznávací prejav žalovaného v dohode zo dňa 16.10.2012 sa preto mohol vzťahovať len na časť dlhu,
ktorý v čase uzavretia dohody premlčaný nebol a len vo vzťahu k tejto časti dlhu mohol vyvolať účinky
uznania dlhu.
Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie splátok úveru, ktoré v čase uzavretia
dohody o uznaní záväzku ešte neboli premlčané (a ktoré neboli priznané už rozsudkom súdu prvej

inštancie dňa 16.11.2015), t.j. splátok splatných od 20.10.2009 do 20.05.2010, spolu 8 splátok po 645,-
Sk, čo činí 5.160,- Sk, po prepočte 171,28 eur. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol,
nakoľko nárok na zaplatenie splátok úveru splatných do 20.09.2009, už bol v čase uzavretia dohody o
uznaní záväzku premlčaný. Okrajom súd uviedol, že nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa

dĺžka premlčacej doby spravuje občiansko-právnymi predpismi, teda je trojročná. Nakoľko žalovaný sa
dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania,
a to z priznaných splátok úveru, avšak vždy len z časti splátky pripadajúcej na istinu (keďže Občiansky
zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania, z príslušenstva, t.j. z úrokov), ktorej
výšku mal preukázanú z prehľadu splátok predloženého žalobcom, a to vo výške 9 % ročne, ktorá bola v

súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občiansko-právnych predpisov, vždy odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivej splátky, do 20.10.2010, t.j. do konečnej splatnosti úveru, a to zo sumy 511,20
eur od 21.10.2009 do 20.10.2010, čo činí 46 Sk, zo sumy 520,42 Sk od 21.11.2009 do 20.10.2010, čo
činí 42,85 Sk, zo sumy 529,81 Sk od 21.12.2009 do 20.10.2010, čo činí 39,71 Sk, zo sumy 539,37 Sk
od 21.01.2010 do 20.10.2010, čo činí 36,30 Sk, zo sumy 549,11 Sk od 21.02.2010 do 20.10.2010, čo

činí 32,76 Sk, zo sumy 559,01 Sk od 21.03.2010 do 20.10.2010, čo činí 29,49 Sk, zo sumy 569,10 Sk
od 21.04.2010 do 20.10.2010, čo činí 35,67 Sk a zo sumy 579,37 Sk od 21.05.2010 do 20.10.2010,
čo činí 21,85 Sk, spolu 274,63 Sk, t.j. 9,12 eur a zo sumy dlžnej istiny z uvedených splátok splatných
od 20.10.2009 do 20.05.2010, zistenej z prehľadu splátok úveru, predloženého žalobcom, v celkovejsume 144,64 eur odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru, t.j. od 21.10.2010 do zaplatenia.
V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o
čiastkové úhrady vykonané žalovaným súd k nim prihliadol vo výške tvrdenej a preukázanej žalobcom.

Výška úhrad z decembra 2015, januára 2016, februára 2016 a septembra 2016 bola výpismi z účtu
žalobcu preukázaná v sume 5 eur pri každej platbe. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú úhradu zo dňa
01.10.2016 vo výške 25 eur táto bola vykonaná na iný účet ako účet žalobcu pre úhradu žalovanej sumy,
preto k nej súd neprihliadal. V súlade s ust. § 232 ods. 4 C. s. p. súd povolil žalovanému splácať priznanú
sumu v splátkach vo výške 25 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovaného, najmä

jeho príjmové a výdavkové pomery. Mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené
práva žalobcu vzhľadom na výšku priznaného plnenia a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie
základných životných potrieb žalovaného.
V súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 C. s. p., vzniklo právo na náhradu trov konania úspešnejšiemu
žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (847,92 eur s príslušenstvom) z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prihliadnuc k ust. § 558 a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca nestotožnil s právnym

názorom súdu, v zmysle ktorého sa právny následok pretrhnutia premlčacej doby pri uznaní dlhu
vzťahuje iba na časť dlhu, ktorá v čase uznania nebola premlčaná. Uznanie dlhu je právny inštitút
zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo
zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa
stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.

Žalobca mal za to, že z dikcie ust. § 110 Občianskeho zákonníka je nesporné, že na to, aby nastali
právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôvody, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie

premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané
na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a
začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o
premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka
pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh

o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je preto zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel
o premlčaní svojho dlhu, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej
10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/252/2013 zo dňa 31.03.2014, sp. zn. 7Co/82/2014

zo dňa 31.03.2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/84/2013 z 28.07.2014 a Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 11Co/187/2014 zo dňa 29.05.2014. Žalobca mal tak za to, že v súdenom prípade uznaním
dlhu zo strany žalovaného nastal právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá ust. § 110
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. v danom prípade došlo k prerušeniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Nárok uplatnený žalobou preto

nemožno považovať za premlčaný ani len v časti.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie,
resp. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,

379 C. s. p.) a v napadnutej časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:5. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že podľa „dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach“ z 16.10.2012, od ktorej žalobca odvodzoval sporný nárok, žalovaný
uznal záväzok voči veriteľovi v sume 1.376,40 eur do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splácať v

12 pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 30 eur k 31. dňa v mesiaci, pričom dátum
splatnosti prvej splátky je 31.10.2012 a dátum splatnosti poslednej splátky je 30.09.2013. V bode 2
„Uznanie záväzku“ je uvedené „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“.
Opačnou strany dohody je „Splátkový kalendár“, v ktorom žalovaný dopísal, že žiada splátky ktoré
je schopný splácať mesačne sumou 20 eur z dôvodu príjmu, ktorý je malý a nemá iný príjem. Na

pojednávaní žalovaný v rámci výsluchu pripustil, že telefonicky oslovil žalobcu za účelom uzavretia
dohody o splácaní dlhu v splátkach. Dohodu o splátkach si prečítal, on súhlasil so splácaním. Chcel
dohodou podpísať len splátky, nič iné. V čase podpisu dohody nevedel, čo je to premlčanie a aké má
následky, on to nevie ani doteraz.

6. Podľa odvolacieho súdu okresný súd vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav správne a dospel

aj k správnemu právnemu záveru, že nemal preukázané, že vyhlásenie žalovaného v dohode spôsobilo
účinky uznania dlhu vo vzťahu k premlčanému dlhu, nakoľko žalovaný v čase uzavretia dohody (teda v
čase uznávacieho prejavu) o premlčaní časti dlhu vedomosť nemal. Odvolací súd dodáva, že z dohody
nie je zrejmé, že žalovanému boli poskytnuté zreteľné informácie čo znamená premlčanie dlhu a že len
časť dlhu je premlčaná (za obdobie do 20.09.2009). Dohodu teda podpísal bez vedomosti o tom, že

uznáva časť premlčanej pohľadávky a preto mu neboli vôbec známe následky tohto kroku. V zmysle
ust. § 558 Občianskeho zákonníka potom uznávací prejav žalovaného nevyvolal účinky spojené s
uznaním dlhu; keďže žalovaný nevedel o tom, že uznáva premlčaný dlh. Z hľadiska plynutia premlčacej
doby to znamená, že nedošlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka ohľadom pohľadávky žalobcu vzniknutej do 20.09.2009. K vyvolaniu účinkov v

zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a
k začatiu plynutia novej desaťročnej doby dôjde len za predpokladu, ak uznanie dlhu ako jednostranný
právny úkon spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a je vykonané v písomnej forme; v prípade uznania premlčaného dlhu má jeho uznanie taký
následok iba za predpokladu, ak si dlžník bol vedomý toho, že uznáva premlčaný dlh.

7. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci lebo sa nestotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého pokiaľ dlžník nemá vedomosť o premlčaní, tak sa právny následok
pretrhnutia premlčacej doby pri jeho uznávacom prejave môže vzťahovať iba na časť dlhu, ktorá v čase
uznania nebola premlčaná.

8. Podľa žalobcu v odvolaní z dikcie ust. § 110 Občianskeho zákonníka je nesporné, že na to, aby nastali
právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558

Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôvody, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie
premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané
na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a
začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o
premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka

pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh
o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je preto zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel
o premlčaní svojho dlhu, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej
10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávny,náležitýprávny
predpis alebo ak síce aplikovať správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že v dobe uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanietento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Takéto uznanie zakladá
právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uzná, vedel o
jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá

jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvratiteľnú domnienku.
Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže
sa však brániť námietkou premlčania.
Právne následky viažuce sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby pri právach písomne, čo
do dôvodu i do výšky (§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka), sú závislé od toho, či dlžník o

premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ust. § 110
ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. Ak dlžník o premlčaní
nevedel,čiužpreomylskutkovýalebopreomylprávny(napr.ajpreto,ženepoznaluznanieopremlčaní),
nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.

11. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od uvedeného názoru, preto sa s právnym záverom

okresného súdu, ktorý z neho vychádzal, stotožnil. Vzhľadom na to nepovažoval odvolanie žalobcu
namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci za dôvodné a z toho dôvodu rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý
nebol osobitne napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).