Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/649/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218478
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609218478.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., Vranov nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr. Róbertom
Gombalom, advokátom Advokátskej kancelárie Lučenec, P. Rádayho 14/A proti povinnému: Ľ. A., nar.:
XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, U., pre vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. 06. 2016, č. k. 11Er/947/2009-16, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 30. 12. 2009 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe zmenkového
platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Zm 1496/99-4 zo dňa 10. 11. 1999, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 12. 1999. Súdny exekútor doručil súdu doplnenie
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že
sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že
nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca -
spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015
nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s
povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu

platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.

3. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku uviedol,
že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na

osvedčenie týchto skutočností.

4. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú
tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a preto exekúciu
zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 205
ods. 2 písm. a), c), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že
preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré
sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi
povinným a spoločnosťou Transinvest, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že
vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna,

že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by
umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Transinvest, a.s.
ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť Transinvest, a.s.
medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.

12. 2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal taktiež povinnosť zabezpečiť
siazároveňajopatrovaťpodkladypreprípadnébudúcepreukazovanievlastnéhovzťahusjehodlžníkom
- povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako
dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo

vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného
konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri
svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu
domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná,
no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22. 12. 2015 nevyžadovala

preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako
postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o
pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na
základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne

nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne
právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila.
Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie
o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných
ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia

sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie
konanie do toho času preruší.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre

vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný
rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 10. 11. 1999, č. k. 6 Zm/1496/99-4. Poverenie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 30. 12. 2009. S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučnéhoporiadkuoprávnenýdoplnilnávrhnavykonanieexekúcievlehote30dníodúčinnostizákonač.438/2015
Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

16. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 6 Zm/1496/99-4, vydaného na základe originálu predloženej zmenky. Ako
správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na

vykonanie exekúcie.

17. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Zm/1496/99.

18. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

19. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Zm/1496/99.

20. Vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho

založených listín, preto oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na
zastavenie exekúcie nemusí súd vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 345/2012). Z tohto dôvodu odvolací súd
nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario) za
účelom vykonania dôkazu - oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

6 Zm/1496/99.

21.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a tovýlučne na základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. Opak sa zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže
pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu
iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

23. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie

§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t. j. v lehote 30 dní od
účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t. j. do 30 dní
odo dňa 23. 12. 2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka
oprávneného neobstojí.

24. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).