Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202596
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316202596.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kradžičova 8,
P.O.Box 205, Bratislava proti žalovanému Z. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, C. H. L., o
zaplatenie 1864,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie 100 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 40 eur od 16. 2. 2016
do 1. 7. 2016, úroku z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 20 eur od 2. 7. 2016 do 8. 9. 2016, úroku z

omeškania vo výške 8,05% zo sumy 20 eur od 9. 9. 2016 do 12. 10. 2016, úroku z omeškania vo výške
8,05% zo sumy 20 eur od 13. 10. 2016 do 24. 1. 2017 z a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, podala dňa 18. 3. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 1864,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16. 2.
2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom, bola dňa 20. 2. 2018 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s., na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 19,2%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového
účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 eur a bol povinný veriteľovi platiť štandardnú
mesačnú splátku vo výške 30 eur.

V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle
klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov
aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej
karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech
ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje
informáciu o obratoch, ak do 15dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu.

Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť
povinnúsplátkudodňasplatnostitejtosplátkyuvedenejvinformáciioobratoch.Dlžnýzostatokjecelkový
debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a
používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Poslednýkalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v prospech pripísaný úrok v dôsledku
kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti

deň, ktorý je uvedený vo výpise.

Žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo Zmluvy, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 10. 2. 2016
vystavil kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 1864,79
eur,predstavujúcisúhrndebetnýchpoložiek(istiny,poplatkov,sankčnéhoúrokuaštandardnéhoúroku)s

prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. Žalovaný túto sumu neuhradil, preto právny predchodca
žalobcu podal na súd žalobu.

2. Dňa 18. 7. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu poukázal
na to, že žalovaný vyplnil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty s tým, že zo strany banky bola táto
žiadosť schválená dňa 20. 2. 2008, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Kreditná karta je forma

revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty.
Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu,
preto na počiatku zmluvného vzťahu nemožno určiť výšku RPMN. Poukázal na to, že v Obchodných
podmienkach sa nachádzal indikatívny výpočet RPMN. O výške ročnej úrokovej sadzby 19,2%, výške
schváleného úverového rámca 900 eur, ako aj o štandardnej mesačnej splátke 30 eur bol žalovaný

oboznámený počas trvania úverového vzťahu každý mesiac. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale
nemusí tento úver čerpať. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový
rámec vo výške 900 eur so zmluvným úrokom 19,2% ročne so štandardnou splátkou 30 eur mesačne.
Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 21. 6. 2007, pričom posledné čerpanie uskutočnil dňa 30. 3.
2012. Žalovaná suma 1864,79 eur pozostáva z istiny 845,86 eur, poplatkov 212,32 eur, štandardného

úroku 609,04 eur a sankčného úroku 197,57 eur.

3. Zároveň podaním doručeným súdu dňa 18. 7. 2016, následne podaním doručeným súdu dňa 4. 1.
2017 a podaním doručeným súdu dňa 18. 5. 2017, žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie
sumy 1764,79 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1864,79 eur od 16. 2. 2016 do

1. 7. 2016, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1824,79 eur od 2. 7. 2016 do 8. 9. 2016,
úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1784,79 eur od 13. 10. 2016 do 24. 1. 2017, úroku
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1764,79 eur od 25. 1. 2017 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Teda žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 100 eur s príslušným úrokom
z omeškania a navrhol konanie v tejto časti zastaviť a to z dôvodu, že sumu 40 eur žalovaný uhradil

dňa 1. 7. 2016, sumu 20 eur uhradil dňa 8. 9. 2016, sumu 20 eur uhradil dňa 12. 10. 2016 a sumu 20
eur uhradil dňa 24. 1. 2017.

Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa

neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168
alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca
zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 80 eur s príslušným úrokom z omeškania. Preto súd aj bez

súhlasu žalovaného konanie v tejto časti zastavil, pretože na jeho prípadný nesúhlas sa neprihliada.

4. Uznesením zo dňa 30. 1. 2017 č.k. XC/XXX/XXXX-XX, súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto
ako žalobca vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou
o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet, cenníkom VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou ConsumerFinance Holding a.s., vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku,
výpismi z pôžičkovej karty Quatro, oznámením o postúpení pohľadávky + poštovým hárkom, výpisom z
obchodného registra žalobcu a právneho predchodcu žalobcu a zistil tento skutkový stav.

6. Žiadosťou zo dňa 20. 2. 2008 žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o aktiváciu kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s.. Žalovanému bol schválený úverový limit 497,90 eur (15 000 Sk) pri mesačnej
splátke 16,59 eur (500 Sk).

V tejto „Zmluve“ chýbal údaj o úroku, poplatkoch, RPMN, či ďalších náležitostiach zmluvy.

7. Bližšie podmienky zmluvného vzťahu boli upravené v Obchodných podmienkach VÚB, a.s., na
vydanie a používanie kreditných platobných kariet.

Podľa bodu II. ods. 1 Obchodných podmienok, zmluva sa uzatvára na základe žiadosti klienta.
Žiadosť spolu s dokladmi vo forme požadovanej bankou, klient doručuje správcovi v podobe bankou
predpísaného tlačiva, ktoré poskytuje, resp. sprístupňuje klientovi správa.

Podľa bodu II. ods. 2 Obchodných podmienok, prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť

stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci so
správcom.

Podľa bodu V. ods. 24 Obchodných podmienok, všetky transakcie kartou zaúčtuje banka na ťarchu
kartového účtu v deň prijatia avíza o záväzku.

Podľa bodu V. ods. 25 Obchodných podmienok, v prospech kartového účtu banka zaúčtuje všetky platby
obdŕžané na účet uvedený vo výpise, ku ktorých bol použitý variabilný symbol identifikujúci kartový účet
klienta.

Podľa bodu V. ods. 27 Obchodných podmienok, banka najmenej jedenkrát ročne v deň uzávierky vystaví
výpis z kartového účtu. Nedoručenie výpisu z kartového účtu nezbavuje držiteľa hlavnej karty povinnosti
uhradiť minimálnu splátku požadovanú bankou.

Podľa bodu V ods. 28 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,

pokiaľ klient v lehote do 15dní odo dňa, ku ktorému bol výpis vyhotovený, nedoručí správcovi písomnú
reklamáciu, údaje uvedené vo výpise sa považujú za odsúhlasené.

Podľa bodu V. ods. 34 Obchodných podmienok, v prípade, že klient do dátumu splatnosti neuhradí
minimálnu splátku, banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať sankčné úrokové sadzby

a administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky.

8. Listom zo dňa 1. 5. 2013 spoločnosť Slovenské kreditné karty a.s., Kežmarok vypovedala zmluvu a
vyhlásila predčasnú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karte žalovaného a dlh vyčíslila na sumu
1096,35 eur. Žalobca nepredložil súdu doklad o tom, že list bol žalovanému doručený.

9. Podľa Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro, žalovaný vykonal posledné čerpanie dňa 30. 3. 2012.
Po tomto dni žalovaný nevykonal žiadne čerpania, len úhrady, pričom na jeho kartovom účte boli
priúčtovávané len úroky, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, poplatky za správu kartového účtu,
náklady vymáhania a sankčné úroky. Príkladmo, v mesiaci jún 2012, žalovaný uhradil splátku vo výške

30 eur. Oproti tomu mu boli vyúčtované poplatky a úroky, ktoré však boli vyššie ako uhradená splátka
(náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti 24,90 eur, poplatok za spracovanie poštovej poukážky
0,30eur,štandardnéúroky14,12eur,správakartovéhoúčtu0,65eur,sankčnéúroky0,02eur).Obdobné
je účtovanie aj napr. za mesiac júl 2012.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto zmluve, k 19. 9. 2016, právny predchodca
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, postúpila svoju
pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 831 154. Uvedená skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 30. 9. 2016.11. Na základe takto vykonaného dokazovania aj po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd dospel k záveru,
že podanú žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri úveroch formou povoleného prečerpania

peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie

najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,

2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),

zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia §503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia §504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí kreditnej karty, prostredníctvom ktorej bol
žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca. Pohľadávka zo zmluvy

bolanažalobcupostúpenázmluvouopostúpenípohľadávok,ktorépostúpeniebolopreukázanévsúlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto
mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

13. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva

o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy
je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva zoznačenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie
uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v ostatných náležitostiach je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zároveň tieto zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú formou
spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho zákonníka.

Súd zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku.

Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak
potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských
úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný
zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa

priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez
ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy.
Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

1. V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 20. 2. 2004, si žalobca uplatnil podanou žalobou nárok na
zaplatenie sumy 1864,79 eur, kde z tejto sumy zobral žalobu späť v časti úhrad žalovaného po začatí

konania na súde vo výške 100 eur. Teda žalovaného žiadal po čiastočných späťvzatiach zaviazať na
zaplatenie sumy 1764,79 eur s príslušnými úrokmi z omeškania a náhrady trov konania.

2. Podľa ustanovenia §100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej

praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty žalovaný čerpal finančné
prostriedkyvýbermizúčtuarealizovanímtransakciíformoudebetnéhoprečerpaniaúčtu.Poslednývýber
realizoval dňa 30. 3. 2012 a po tomto dátume už nerealizoval žiadne výbery a ani platby prostredníctvom
kreditnej karty. Pôvodný veriteľ v zmysle jeho obchodných podmienok (bod V ods. 27 Obchodných
podmienok) sa zaviazal najmenej jedenkrát ročne, vystaviť výpis z kartového účtu. Výpis mal obsahovať
všetky transakcie realizované hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky,

nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodca
žalobcu najneskôr ku dňu 31. 12. 2012, t.j. v deň uzávierky za r. 2012, takýto výpis z kartového účtu
vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bol žalovaný mu povinný uhradiť. Vzhľadom na
uvedené je súd toho názoru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy bol oprávnený uplatniť
súdnou cestou už dňa 1. 2. 2013, t.j. uplynutím jedného mesiaca odo dňa uzávierky za rok 2012, nakoľko

súd nemal za preukázané či žalovanému bola právnym predchodcom žalobcu stanovená kratšia lehota
na zaplatenie dlžnej sumy a kedy mu bol výpis doručený, pričom súd podotýka, že nedoručenie výpisu
v zmysle obchodných podmienok nemalo vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť dlžnú sumu najmenej
v rozsahu minimálnej splátky. Súd má za to, že týmto dňom 1. 2. 2013 začala plynúť premlčacia doba v
zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorá uplynula dňa 1. 2. 2016. Zo strany žalobcu bola

žaloba na súd podaná dňa 18. 3. 2016, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pre úplnosť súd
podotýka, že z objektívneho hľadiska reálna možnosť na uplatnenie nároku žalobcu na súde, mu vznikla
už dňom 1. 1. 2013, t.j. dňom nasledujúcim po uzávierke, kedy mu bola už známa výška pohľadávky
žalovaného.

V danej veci došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby podľa ustanovenia §101 Občianskeho
zákonníka s tým, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania.
Preto súd žalobu v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania, zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v
spojení s ustanovením §256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 1864,79 eur.

Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 100 eur (5,36% žalovanej sumy), pričom súd má za to, že v
tejto časti zavinil zastavenie konania žalovaný, pretože túto sumu uhradil žalobcovi po začatí konania
na súde. Preto v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalobcovi.

Vo zvyšnej časti o zaplatenie 1764,79 eur (94,64% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo
predstavuje na jednej strane neúspech žalobcu a úspech žalovaného. Teda aj v tejto časti by patrila
náhrada trov konania žalovanému.

Z uvedeného výpočtu vyplýva, že v konečnom dôsledku náhrada trov konania patrí žalovanému. Tomu

však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.