Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219899
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314219899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C.
W., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom B.
XX, E., zastúpená KUTAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 8, Bratislava a otec - G. W.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 1, E., zastúpený JUDr. Petrom Várošim, advokátom so sídlom
Záhrebská 6, P.O.BOX 75, 810 05 Bratislava, o návrhu matky na obmedzenie výkonu rodičovských
práv otca maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k.

37P/373/2014-190 zo dňa 12.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv otca maloletej
C.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 38 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. Mal preukázané, že

starostlivosť o maloletú C. zabezpečuje matka na základe rozhodnutia súdu a otec prispieva na výživu
dieťaťa zvýšenou sumou XXX eur mesačne, k dcére má vytvorený vzťah, stretáva sa s ňou, kupuje jej
darčeky. Stretnutia bývajú nepravidelné z dôvodu, že otec je slobodný umelec, cestuje po svete, uzavrel
manželstvo s občiankou R. a preto má bydlisko na území Slovenskej republiky a R.. Otec má ďalšieho
plnoletého syna. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi rodičmi dochádza k nedorozumeniam
a nezhodám, svedkom ktorých bolo aj dieťa, čo sa prejavilo na správaní maloletej v období jej nástupu
do školy a v čase, kedy sa matke narodilo ďalšie dieťa. Tieto okolnosti viedli k atmosfére napätia, u

dieťaťa sa objavil vnútorný nepokoj s prejavujúcimi sa bolesťami brucha a sebapoškodzovaním. Škola
odporúčala návrat dieťaťa do predškolského zariadenia. V konaní bolo preukázané, že u maloletej ide
o neurotickú reakciu dieťaťa s nadpriemernými intelektovými schopnosťami a matke bol odporúčaný
odklad povinnej školskej dochádzky, napriek tomu maloletá do školy nastúpila. Súd prvej inštancie
konštatoval, že otec sa v uvedenom období začal intenzívnejšie zaujímať o možný pobyt dieťaťa
na R., čo konzultoval s matkou, ktorá toto odmietla a kontaktovala úrad práce s vyslovením obáv z
únosu dieťaťa. Otec obavy matky odmietal s tvrdením, že nikdy nemal v úmysle dieťa uniesť na R..

Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka vstúpila do komunikácie s Ministerstvom zahraničných
vecí SR, ktoré ju informovalo, že J. nemá vlastné skúsenosti s únosmi detí, Slovenská republika má
podpísanú dohodu s R. o vzájomnej pomoci vo veciach občianskoprávnych, rodinných a trestných z
roku 1980. Tvrdenie matky, že otec premiestnil už svojho syna E. bez súhlasu matky do X., vyhodnotilako nepreukázané z dôvodu, že išlo o dohodu rodičov, finančnú pomoc otca a zabezpečenie štúdia
pre syna. Súd prvej inštancie nezistil po vykonanom dokazovaní splnenie žiadnej z podmienok pre
obmedzenie výkonu rodičovských práv otca, ktorý riadne prispieva na výživu dieťaťa, s maloletou sa

stretáva, dcéru má rád, zaujíma sa o problémy maloletej súvisiace s návštevou školy a chce sa naďalej
podieľať na výchove dieťaťa. Výpoveď svedka V. P., manžela matky, vyhodnotil ako nepresvedčivú a
nepostačujúcu v kontexte blízkeho vzťahu k matke. Konštatoval právo dieťaťa a povinnosť rodičov na
riadnu výchovu dieťaťa, potrebu prihliadať na dieťa, a nenútiť ho budovať si vzťah s manželkou otca,
pokiaľ to samé tak necíti, potrebu dbať na pocity dieťaťa, o to viac, ak má zistenú neurózu, potrebu

súhlasu matky s vycestovaním dieťaťa a vyhýbaniu sa rodičovským sporom. Poukázal na povinnosť
matky maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, vysvetliť mu, čo môže očakávať a ako sa má
správať, vysvetliť mu rolu otca a jeho oslovenie. Prihliadol na vyjadrenie Výskumného ústavu detskej
psychológie a patopsychológie zo dňa 22.10.2015, z ktorého vyplynulo, že C. vníma veľmi citlivo vzťah
rodičov, ich nezhody, ktoré neprispievajú k jej psychickej pohode s neodporúčaním aktuálneho riešenia
styku dieťaťa s otcom, resp. dlhšie trvajúci pobyt s otcom. Súd prvej inštancie vzal v úvahu i prehlásenie

otca o jeho vedomosti o potrebe súhlasu matky v prípade vycestovania s maloletou do zahraničia,
prehlásenie, že nikdy bez súhlasu matky C. nezval do zahraničia a takýto úmysel nemal. Súd prvej
inštancie nezistil bezprostredne hroziace nebezpečenstvo - hrozbu odňatia dieťaťa z výchovy matky a jej
vycestovania s otcom na R.. Konštatoval nesplnenie podmienok pre vyhovenie návrhu matky. Súd prvej
inštancie zamietol ďalšie návrhy matky na doplnenie dokazovania (výsluch manželky otca a zisťovanie

majetku otca na R.) považujúc ich za nehospodárne, nemajúce vplyv na rozhodnutie vo veci. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu. Namietala,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal venovať
konaniu zvýšenú pozornosť, pretože ide o mimoriadne citlivú vec, čo matka považuje za preukázané.
Poukázala na nariadené predbežné opatrenie na základe ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorého
vydanie predchádzalo tomuto konaniu. Namietala nezohľadnenie preukázanej skutočnosti, že maloletej
zdravotný stav (astma) nedovoľuje cestovanie mimo územia Slovenskej republiky (na R.), a skutočnosť,

že spôsob života otca dieťaťa napĺňa znaky neusporiadaného spôsobu života. Žiadala rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že súd obmedzí otcovi dieťaťa výkon rodičovských práv pri vybavovaní
osobných a cestovných dokladov pre maloletú C. a zakáže otcovi spolu s maloletou C. vycestovať do
zahraničia mimo územia Slovenskej republiky alternatívne navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že G. W. súd obmedzí výkon rodičovských práv pri vybavovaní osobných a cestovných dokladov

pre maloletú C. do skončenia plnenia povinnej školskej dochádzky maloletej v súlade s ust. § 22 ods.
1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení zmien a doplnkov a zakáže
otcovi vycestovať s maloletou C. do zahraničia mimo územia Slovenskej republiky do skončenia plnenia
povinnej školskej dochádzky maloletej v súlade s ust. § 22 ods. 1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a
vzdelávaní (školský zákon) v znení zmien a doplnkov. K odvolaniu pripojila list CIPC zo dňa 13.11.2015,

ktorým bola matke zaslaná odpoveď na žiadosť, z ktorej vyplýva, že R. republika nepristúpila k
Dohovoru, neexistuje žiadna možnosť Centra žiadať orgány R. o súčinnosť pri navrátení dieťaťa do
krajiny obvyklého pobytu. V takom prípade by bolo potrebné žiadať o súhlas s vycestovaním príslušné
orgány na R. podľa vnútroštátneho práva R.. V liste je konštatované, že možno predpokladať, že otec
by bol úspešnejší v takom konaní a teda bez súhlasu otca by sa už nikdy dieťa z R. nedostalo. Matka

bola poučená o možnom postupe pre zabránenie rodičovského únosu dieťaťa mimo krajiny obvyklého
pobytu.

4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal veci, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1, 378 ods. 1, § 219 ods. 1, zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.),
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky
maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako neodôvodnené, keď neobstoja jej tvrdenia uvedené v
odvolaní.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi rozhodnutia v celom
rozsahu ( ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh matky
ako neopodstatnený, keďže v konaní nemal preukázané splnenie žiadnej podmienky pre obmedzenie

výkonu rodičovských práv otca a nedôvodnosť návrhu na zákaz vycestovania otca s maloletou mimo
územia Slovenskej republiky. V konaní bolo preukázané, že otec má k dieťaťu vytvorený vzťah, riadne
prispieva na výživu dieťaťa, s maloletou sa stretáva a trávia spolu čas. Odvolací súd neprihliadol na
námietku matky súvisiacu s hodnotením spôsobu života otca ako neusporiadaným, nakoľko v konaní
bolo preukázané, že otec je ženatý, bezúhonný (výpis z registra trestov), vykonáva činnosť slobodného

umelca s čím je spojená zmena jeho pobytu v rôznych krajinách. Odvolací súd tiež konštatuje, že
matkine tvrdenia o únose syna otca (E. boli v konaní vyvrátené a v konečnom dôsledku hodnotené
na základe vykonaného dokazovania ako pomoc dieťaťu so súhlasom jeho matky (čestné prehlásenie
matky maloletého E. Z. I.). Je potrebné konštatovať, že v danom konaní bolo jednoznačne preukázané,
že medzi rodičmi sú nezhody a napätie, ktoré vplývajú na maloletú C.. Už v predchádzajúcom súdnom

konaní vedenom pod sp. zn. 37P/369/2014 obaja potvrdili, že styk otca s maloletou prebieha,
pričom otec rešpektuje stanovené podmienky matkou, s dcérou sa stretáva pravidelne, pričom otec po
zvážení zobral späť návrh na úpravu styku s maloletou. Z predmetného konania je zrejmé, že otec
rešpektuje názor dieťaťa vyslovený v rámci spoločnej komunikácie rodičov a dieťaťa, ktoré odmieta
ísť na R. a odmieta manželku otca. Pokiaľ matka namieta existenciu nehnuteľného majetku otca v

R. republike, táto námietka je bezpredmetná, nakoľko sa nevzťahuje k predmetu konania. Z listu
Veľvyslanectva Slovenskej republiky v J. je zrejmé, že ZÚ je informovaná o sporadickej prítomnosti
otca na R., nemá informácie o jeho legálnom statuse (charakter pobytu, druh kubánskeho víza). Taktiež
odvolací súd nezohľadnilnámietku matky, ktorou poukazujena zdravotný stav dieťaťa a lekársku správu.
Je potrebné konštatovať, že z lekárskej správy vyplýva, že dieťaťu nie sú odporúčané dlhé lety a

hrozí možnosť infekcie v klimatizovanom prostredí. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom,
že v prípade nezhody rodičov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, tzn. aj vo veci
súhlasu s vycestovaním mimo územia Slovenskej republiky, je nevyhnutný súhlas druhého rodiča. V
prípade, že k takémuto súhlasu nedôjde, majú rodičia právo obrátiť sa na súd s podaním návrhu o
rozhodovaní o nezhode rodičov (ust. § 35 Zákona o rodine). V prípade, že dieťa má zdravotný problém,

je samozrejmé, že rodičia uvedené budú rešpektovať a konať v záujme maloletej. Je potrebné zdôrazniť,
že v prípade vycestovania maloletej s otcom, je nevyhnutná komunikácia s matkou a jej súhlas na
vycestovanie s maloletou. Odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti,
ktorých dôsledkom by bolo obmedzenie rodičovských práv otca k maloletej a zákaz vycestovania otca
s maloletou v zmysle návrhu matky. Pokiaľ matka alternatívne žiada o obmedzenie rodičovských práv

otca a o zákaz vycestovania do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa, teda do veku 15 rokov
dieťaťa, odvolací súd neprihliada na odvolacie námietky matky ako neopodstatnené. Nie je zrejmé, či
dieťa do veku 15 rokov bude mať zdravotné problémy, ktoré by ju obmedzovali v cestovaní (letoch) a
existencia nehnuteľnosti otca na R. je aj v tomto smere bezpredmetná.

11. Pokiaľ sa matka odvoláva na vydané predbežné opatrenie v predchádzajúcom konaní, odvolací súd
poukazuje na to, že predbežné opatrenie (nariadené podľa O.s.p. platného do 30.6.2016) je procesným
inštitútom, ktorým súd upravuje dočasne pomery účastníkov konania, a ak je obava, že by výkon
rozhodnutia bol ohrozený, pričom existenciu potreby dočasnej úpravy bolo možné posúdiť iba pri
znalosti (prípadných tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Predbežné opatrenie je

zabezpečovacím prostriedkom, o ktorom súd rozhodne na základe návrhu a tvrdení v ňom uvedených
a listín pripojených k návrhu, pričom pri nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonať
výsluch účastníkov. V danom prípade však predmetom konania bolo rozhodnuté vo veci samej, v rámcikonania bolo vykonané dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie riadne vyhodnotil a dospel k záveru o
nedôvodnosti návrhu.
12. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).