Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/294/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112219432
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112219432.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., 851 02
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G. J., nar. XX. C. XXXX, bytom L. L., G. XXX/X, do 30.
06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 4.049,64 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. apríla 2016,
č. k.: 10C/91/2012 - 158, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v treťom výroku o povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť trovy konania
žalobcovi spoločne a nerozdielne p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.589,84 Eur s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 2.735,84 Eur od 15. decembra 2009 do 3. mája 2010, zo sumy 2.720,84 Eur od 4. mája

2010 do 25. júna 2010, zo sumy 2.705,84 Eur od 26. júna 2010 do 4. augusta 2010, zo sumy 2.690,84
Eur od 5. augusta 2010 do 18. októbra 2010, zo sumy 2.660,84 Eur od 19. októbra 2010 do 26. apríla
2011, zo sumy 2.650,84 Eur od 27. apríla 2011 do 28. júna 2011, zo sumy 2.625,84 Eur od 29. júna
2011 do 9. augusta 2011, zo sumy 2.619,84 Eur od 10 augusta 2011 do 28. septembra 2011, zo sumy
2.609,84 Eur od 29. septembra 2011 do 14. novembra 2011, zo sumy 2.599,84 Eur od 15. novembra
2011 do 12. decembra 2011 a zo sumy 2.589,84 Eur od 13. decembra 2011 do zaplatenia, všetko v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 135,32 Eur (súdny poplatok) a v sume 479,07 Eur (trovy právneho

zastúpenia) na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“

2. Proti rozsudku sa odvolal vedľajší účastník, a to proti tretiemu výroku. Žiadal rozsudok okresného
zmeniť tak, že k náhrade trov konania žalobcu zaviaže žalovanú. Zároveň uviedol, že vedľajší účastník
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje.

3. V dôvodoch odvolania uviedol, že Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov
vstúpilo legitímne súlade s ustanovením § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do spotrebiteľskéhosporu v procesnej situácii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Do konania vstúpilo
za účelom ochrany práv spotrebiteľa a s týmto cieľom v konaní vzniesli námietku premlčania. Vedľajší
účastníkakoobčianskezdruženieaktívnevystupovalnaobranuspotrebiteľascieľomdosiahnuťochranu

jeho práv. V konaní poukázali na nedostatky v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku ktorých aj súd
vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný na bezpoplatkové. Súd mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako
dôvod hodný osobitného zreteľa zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a vedľajšieho účastníka nemal
zaviazať na náhradu trov konania, aj keď v konaní vystupoval na strane neúspešného účastníka. Pokiaľ
by sa presadil názor, ktorý by podporoval súdy v tom, aby zaväzovali vedľajšieho účastníka, ktorý

vstúpi do konania podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. na náhradu trov konania, v prípade neúspechu
účastníka, na podporu ktorého do konania vstúpil, efektívne by to odradilo tieto bezmajetkové združenia
od ďalšej ochrany práv spotrebiteľov.
4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Plne sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a žiadal
rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 09. 08. 2012, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Okresný súd rozsudok vydal
dňa 26. 04. 2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Vedľajší účastník odvolanie podal dňa 26. 05. 2016, teda v čase platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, preto jeho účinky zostali zachované. Z tohto dôvodu odvolací súd prejednal odvolanie
vedľajšieho účastníka, ktorý sa po zmene právnej úpravy nadobudnutím účinnosti CSP automaticky
netransformoval na osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP, pričom vzhľadom na to, že predmetom
odvolacieho konania boli len trovy konania vedľajšieho účastníka do 30. 06. 2016, teda predmetom
odvolaciehokonanianeboliprávaapovinnostispotrebiteľa,žalovanej,odvolacísúdnezistilžiadnydôvod

pre to, aby podľa § 95 ods. 1 CSP aj bez návrhu do konania pribral právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitého predpisu.
9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na náhradu trov okrem žalovanej v rovnakom rozsahu zaviazal aj
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, ktorý v konaní zdieľa procesný úspech či

neúspech „hlavného“ účastníka, na ktorého strane vystupuje. Okresný súd správne poukázal na § 93
ods. 4 O.s.p, podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké nielen práva ale aj povinnosti.
JednouzpovinnostíprocesnéhocharakteruvyplývajúcouzustanoveníO.s.p.preúčastníkakonaniajeaj
povinnosťhradiťtrovykonania.Poukázalnato,ževprípadeúspechuúčastníkavkonanípriznávajúsúdy
náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje na jeho strane. Preto je od vedľajšieho

účastníka spravodlivé požadovať, aby v prípade neúspechu účastníka, ktorého v konaní podporuje,
znášal trovy konania. S týmto názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
10. Na podporu správnosti svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. augusta 2015, sp. zn.: 4 Cdo 145/2015, ktorým odmietol dovolanie
vedľajšieho účastníka proti rozhodnutiu krajského súdu, ako súdu odvolacieho. V danom prípade

okresný súd zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania. Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka potvrdil. Vo svojom odôvodnení
uviedol, že námietky vedľajšieho účastníka, aby musel znášať trovy konania so žalovanou spoločne
a nerozdielne, nepovažoval za dôvodné. Uviedol, že vedľajší účastník má s poukazom na § 94 ods.
4 prvá veta O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom mu nemožno ukladať žiadne

hmotnoprávne povinnosti, ani priznať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov
konania a povinnosť nahradiť trovy konania sú však procesnými právami a povinnosťami, pričom
tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, treba ho v prípade
procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovykonania spoločne a nerozdielne s týmto účastníkom konania. Inak by došlo k obchádzaniu zmyslu a
účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní.
11. Na podporu svojho právneho záveru odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu ČR

IV.ÚS 2490/12 zo dňa 16. 08. 2012. V zmysle rozhodovacej praxe vedľajšiemu účastníkovi podľa §
93 O.s.p. patrí mnoho procesných práv. Aj keď je treťou osobou, o ktorej práva a povinnosti v konaní
nejde, môže vedľajší účastník počas konania urobiť všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré
znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania, a úkonov, ktoré urobil sám účastník
konania. S vedľajším účastníkom súd koná podobne ako s účastníkom konania. Vzhľadom na to, že

má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ
ním podporovaný účastník v spore zvíťazil a je povinný ich vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal,
zaplatiť (spoločne a nerozdielne) náhradu trov konania víťaznému účastníkovi. Pri rozhodovaní vo
veci samej nemôže súd vedľajšiemu účastníkovi priznať práva alebo uložiť povinnosti vyplývajúce z
hmotného práva (porovnaj Drápal, Bureš a kolektív: Občanský soudní řád I, II, Komentář, 1. vydání, C.
H. Beck 2009, strana 608).

12. Je nepochybné, že v danej veci vedľajší účastník vstúpil na ochranu spotrebiteľa do konania, avšak
jeho pomoc nebola efektívna, pretože súd neakceptoval jeho právnu argumentáciu o premlčaní. Vedľajší
účastník tak síce v konaní vystupoval, žalovaná spotrebiteľka nebola úspešná, preto v zmysle vyššie
uvedeného vedľajšiemu účastníkovi je možné uložiť povinnosť na náhradu trov konania, pretože tomu
nebráni právna úprava.

13. Pokiaľ v odvolaní vedľajší účastník poukazuje na rozhodnutia súdov, odvolací súd neoponuje
názoru, že medzi hlavným a vedľajším účastníkom neexistuje taký hmotnoprávny vzťah, ktorý by
odôvodňoval uloženie povinnosti nahradiť trovy konania, pretože v danom prípade skutočne nejde o
hmotnoprávny vzťah, ale o vzťah vyplývajúci z procesného postavenia a úspechu vo veci. Súd v prípade
rozhodovania o trovách konania môže založiť nerozlučné spoločenstvo vzhľadom na špecifickú právnu

úpravu postavenia vedľajšieho účastníka, ktorý má rovnaké práva, ale, a to zdôrazňuje odvolací súd,
aj povinnosti. Vedľajší účastník ako ochranca a zástupca spotrebiteľov v súdnych sporoch nemôže mať
neodôvodnene nerovnocenné postavenie voči iným účastníkom a byť zvýhodnený v tom, že nebude
niesť žiadnu zodpovednosť za svoje vystupovanie v konaní, niekedy aj prípadne zavinenú prehru
účastníka, na podporu ktorého vystupoval, a ktorý v konaní zostal nečinný, dokonca, aj keď niekedy

jeho pobyt nebol ani známy. Je potom otázne, aké práva spotrebiteľa hájil, keď sa počas konania ani
s ním nekontaktoval a až do konca konania zostal jeho pobyt neznámy, pričom v konaní bol zastúpený
opatrovníkom.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto

mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Pretože je nepochybné, že
žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vedľajší účastník stratil účinnosťou CSP
svoje právne postavenie v konaní, na náhradu trov odvolacieho konania preto zaviazal žalovanú.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).