Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/206/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217482
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2009:1208217482.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v

právnej veci navrhovateľky I. H., G. S.Á. XXX, K., proti odporcovi S. J., G. Z. XX, G., Y.. Č.. I. Ú. na I.
I.L., U. X, G., za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4,
Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 29.175,90 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 953,50 na účet Okresného súdu Bratislava
II do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 3.9.2008 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 2.084.551,- Sk,- Sk, z tohto sumy 84.551,- Sk z titulu náhrady škody a sumy 2.000.000,- Sk
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uviedla, že dňa 13.9.2006 odporca spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej bola usmrtená jej dcéra I. H., za čo bol odporca uznaný vinným zo spáchania prečinu

usmrtenia. V trestnom konaní jej boli priznané náklady za pohreb, avšak nie náklady za vyhotovenie
pomníka, ktoré celkom predstavujú sumu 84.551,- Sk. Vzhľadom na spôsob, akým došlo k dopravnej
nehode, ako aj vzhľadom na nezvratnosť výsledku nehody si navrhovateľka uplatnila z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy sumu 2.000.000,- Sk za porušenie jej práva na ochranu osobnosti, a to najmä
porušenia práva na rodinný život, ako aj za porušenie práva na ochranu osobnosti jej dcéry, a to najmä
práva na život a ľudskú dôstojnosť v súlade s § 15 OZ. Ďalej navrhovateľka uviedla, že dcéra I. nebola
vydatá a nemala žiadne deti. Navrhovateľka je asi 10 rokov rozvedená, žila v spoločnej domácnosti

so svojimi dvomi deťmi. S dcérou I. mala veľmi dobrý vzťah. I. študovala na vysokej škole, mala veľa
záujmov,hralanaakordeónanagitaru,radatancovala,veľmidobresaučila.Pomáhalajejvdomácnosti,
vypomáhalajejajfinančne,keďmohla,chodilanabrigády.Ajsbratommalaveľmidobrývzťah,pomáhala
mu v učení, usmerňovala ho. Po nehode bolo jej telo podrobené zbytočnej pitve. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že od smrti dcéry je vo veľmi zlom psychickom stave, nechce sa jej ani žiť. Prišla o svoju rodinu,
ajoprácu,keďžeponehodesanedokázalananičsústrediťavenovaťsadostatočnezákazníkom,keďže
pracovala ako predavačka, preto radšej z práce odišla.

Odporca sa k návrhu osobne nevyjadril, ani na jedno pojednávanie sa nedostavil, nakoľko sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody. O všetkých termínoch pojednávaní bol však upovedomený a vždy
súhlasilstým,abysúdvecprejednalvjehoneprítomnosti.Vosvojichpísomnýchvyjadreniachsnávrhomsúhlasil iba čiastočne, a to v časti o zaplatenie 78.953,- Sk, v ktorej časti uplatnený nárok navrhovateľky
uznal. Vo zvyšku nárok na náhradu škody neuznal a žiadal návrh v tejto časti zamietnuť. Takisto
žiadal zamietnuť návrh v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2.000.000,- Sk z dôvodu, že

Občiansky zákonník takýto druh náhrady škody nepozná. Vzhľadom k tomu, že poškodená zomrela, tým
zanikli všetky jej prípadné ostatné nároky na náhradu škody, ako bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Navrhovateľka nemá nárok na nemajetkovú ujmu. Právo na ochranu osobnosti v zmysle §
11 a nasl. OZ sa vzťahuje na iný druh ochrany, najmä života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti
a prejavov osobnej povahy. Uviedol, že vzhľadom na časový odstup nie je daná príčinná súvislosť medzi

dopravnou nehodou resp. usmrtením poškodenej a skončením pracovného pomeru navrhovateľky dňa
1.4.2008.

Vedľajší účastník uviedol že na motorové vozidlo zn. Volvo N. XX, D.: D. XXXXX (U.) bolo u neho
dojednané povinné zmluvné poistenie. Na základe trestného rozsudku poskytol vedľajší účastník dňa
4.11.2008 navrhovateľke plnenie vo výške 72.241,- Sk, teda plnenie nad zákonom stanovený limit.

Podľa nar. vl. č. 87/1995 Z. z. náklady za zriadenie pomníka sa uhrádzajú do výšky 20.000,- Sk.
Pokiaľ teda odporca uznal navrhovateľkou uplatnenú sumu 78.953,- Sk je na ňom, aby ju aj sám
odškodnil. Pokiaľ si navrhovateľka uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, tento nárok nie je krytý
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla.
Naviac priznanie nemajetkovej ujmy podľa ust. § 11 a nasl. OZ v tomto prípade nepovažuje vedľajší

účastník za dôvodné.

Súd vo vedci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a svedkov Ľ. S. M. Z. G. a obsahom
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

I. H., dcéra navrhovateľky, sa narodila dňa X.X.XXXX. Maturitnú skúšku vykonala O. XX.X.XXXX I. K..
Od 8.9.2005 začala študovať na Ekonomickej Univerzite v Bratislave.

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C 15/98-22, právoplatným dňa 17.10.1998 bolo rozvedené
manželstvo navrhovateľky a Z.E. H., W. O. XX.X.XXXX. Vtedy mal. deti I. H., J.. X.X.XXXX M. S. H., J..

XX.X.XXXX boli na základe schválenej dohody na čas po rozvode zverené do výchovy navrhovateľke.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.6.2007, č.k. 2T 23/07, právoplatným dňa 23.9.2008
bol odporca uznaný za vinného, že dňa 13.09.2006 v čase od cca 17.15 h riadil v Pezinku, časť Griňava
v smere od Bratislavy do Pezinka osobné motorové vozidlo zn. I. N. XX, D.: D. XXXXX (U.), pričom

jazdil v ľavom jazdnom pruhu a nerešpektoval červený svetelný signál na semafore a nezastal pred
priechodom pre chodcov, následkom čoho došlo v ľavom jazdnom pruhu k zrážke s chodkyňou I. H.,
ktorá prechádzala vozovku Myslenickej ulice z pohľadu vodiča z prava do ľava po riadne vyznačenom
priechode pre chodcov na zelený svetelný signál, pričom I. H. utrpela pri dopravnej nehode závažné
zranenia, ktorým dňa XX.XX.XXXX v nemocnici podľahla, čím spáchal prečin usmrtenia. V spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.9.2008 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
2 roky a na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu
4 roky. Odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke ako poškodenej náhradu škody v sume 72.241,-
Sk a so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bola navrhovateľka odkázaná na občianske súdne

konanie.

Faktúrou zo dňa 13.6.2007, č. 2007008 vyfakturovala spoločnosť Kamenárstvo Petrovič, s.r.o., Senec
navrhovateľke cenu za pomník, jeho montáž a príslušenstvo v sume 78.953,- Sk. Túto sumu
navrhovateľka zaplatila dňa 2.10.2007. Dňa 3.10.2007 doplatila ešte sumu 5.598,- Sk za "doplnky".

Podľa vyjadrenia spoločnosti Kamenárstvo Petrovič, s.r.o. zo dňa 23.4.2009, išlo o doplatok za
fotokeramiku a nápis, nakoľko faktúra 2007008 bola vystavená pred dohotovením.

Od 1.4.2008 je navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Pezinku.

Podľa potvrdenia S.. S. H. zo dňa 20.8.2008 je navrhovateľka v ambulantnej psychiatrickej liečbe od
6.8.2008 s diagnózou postraumatická stresová porucha.Svedkyňa Ľ. S., sestra navrhovateľky, uviedla, že I. H., svoju neter, poznala od narodenia, často sa s
ňou stretávala. I. študovala najprv na obchodnej akadémii, neskôr na vysokej škole, pekne hrala na
akordeón, mala priateľa, bola šťastná. I. bola veselá, vtipná, veľmi dobre sa učila, bola vzorom pre jej

deti,veľapomáhalasvojmubratovi,ktorýmalproblémyvškole.Knavrhovateľkemalaveľmidobrývzťah,
bola jej oporou, pomáhala jej. Pomohla aj s upratovaním. Plánovala svadbu.

Svedok Z. G., priateľ I. H., uviedol, že s I. chodili spolu 3 a pol roka. Plánovali spoločnú budúcnosť, deti.
S I. chodili spolu na strednú školu, učila sa výborne, mala samé jednotky, veľmi rýchlo chápala učivo.

Venovala sa umeniu, kultúre, hrala na hudobné nástroje, športovala, chodievali spolu do divadla, na
opery. Mala veľa priateľov. K navrhovateľke mala veľmi kladný vzťah, snažila sa jej pomáhať, aj finančne,
lebo brigádovala počas školy, pomáhala jej s domácimi prácami, pomáhala aj svojmu mladšiemu bratovi
s učením, bola pre neho vzorom.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a
deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 449 ods. 2 OZ pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ
neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa § 449 ods. 3 OZ náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Podľa § 2 ods. 2 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na
úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 20 000 Sk (663,88 eur).

Podľa § 153 a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo

jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 153 a ods. 1 O.s.p. rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno
len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom

žalovaného

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že návrhu je potrebné z časti vyhovieť.Podľa názoru súdu totiž odporca neoprávnene zasiahol do práva I. H., ako aj samotnej navrhovateľky,
na ochranu osobnosti. V ust. § 11 OZ sú (príkladmo) vymenované jednotlivé zložky ľudskej osobnosti,

ktoré zákon považuje za potrebné chrániť pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb. Je nesporné, že
najväčšou hodnotou chránenou zákonom je ľudský život. V konaní nebolo sporné, že odporca svojim
protiprávnym konaním zbavil I. H. života, za ktoré konanie bol aj právoplatne uznaný vinným a odsúdený.
Ust. § 13 OZ upravuje prostriedky nápravy v prípade, že dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu osobnosti. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade došlo k nenapraviteľnému zásahu do práva

na život, teda k usmrteniu dcéry navrhovateľky, je zrejmé, že iný spôsob zadosťučinenia, ako je náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, by nebol postačujúci. Súd musel iba určiť výšku tejto náhrady, a to s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Výška
peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za
ktorýchkporušeniuprávadošlo,atojednakvovzťahukpostihnutejosobeajednakvovzťahuksubjektu,
ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného

zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho
prostriedku na neprípustné obohacovanie. Hodnota ľudského života je len veľmi ťažko vyčísliteľná v
peniazoch. Súd podporne vychádzal aj z ustanovení zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi, podľa ktorého (§ 5 ods. 1), ak bola trestným činom spôsobená
smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy

(ku dňu 13.9.2006 teda, keď došlo k dopravnej nehode, bola minimálna mzda 6.900,- Sk, v čase
rozhodovania súdu to bolo 8.902,- Sk, teda 295,50 eur). Súd však zároveň poukazuje na to, že toto
nemožno brať za určenie maximálnej sumy, ktorú by bolo možné priznať ako nemajetkovú ujmu za
neoprávnený zásah do práva na život, ide len o minimálnu sumu náhrady, ktorú je štát ochotný uhradiť
obetiam trestných činov, ktorými bola spôsobená smrť, resp. ich pozostalým. Súd s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu, dospel k záveru, že v tomto konaní musí priznať vyššiu náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Súd pritom bral do úvahy, jednak osobu samotnej dcéry navrhovateľky, a to nakoľko
plnohodnotný život žila. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k usmrteniu dcéry navrhovateľky došlo,
keď mala 20 rokov. Žila aktívnym životom, veľmi dobre sa učila, hrala na hudobné nástroje, mala veľa
záujmov, mala vážnu známosť, s ktorou si plánovala založiť rodinu, pomáhala matke, bratovi aj iným.

Súd zároveň bral do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k usmrteniu dcéry navrhovateľky, ktoré okolnosti
je možné zistiť z rozsudkov vydaných v trestnom konaní (prvostupňového, ako i odvolacieho súdu).
Je síce pravdou, že zo strany odporcu nešlo o úmyselné konanie, ale iba o konanie z nedbanlivosti,
avšak na druhej strane, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru,
že odporcovi je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, odporca porušil hneď dve

pravidlá cestnej premávky tým, že nerešpektoval červený svetelný signál a tým, že chodkyňu (dcéru
navrhovateľky)zrazilnariadnevyznačenompriechodeprechodcov(§4ods.2,písm.c),f) zák.č.315/96
Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách). Naviac bol odporca už v minulosti viackrát postihnutý
za porušovanie dopravných predpisov. Súd berúc do úvahy všetky tieto okolnosti a vyššie uvedené
kritéria na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považoval za primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva na ochranu osobnosti dcéry navrhovateľky sumu
500.000,- Sk. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že došlo k porušeniu práva na ľudskú dôstojnosť
jej dcéry tým, ako bolo zaobchádzané s jej telom po jej smrti (podľa navrhovateľky bola podrobená
neodôvodnenej pitve), súd na toto pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch neprihliadol,
nakoľko sa tak nestalo konaním odporcu.

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jej rodičom. Nebohá I. H. nemala v čase svojej smrti manžela, ani deti.
Navrhovateľka je jej matka, preto je v tomto konaní aktívne legitimovaná na podanie návrhu na ochranu
osobnosti jej dcéry, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že

peniaze nechce pre seba, ale pre syna a priateľa jej dcéry (čo aj odporca namietal), súd mal za to, že
toto nemožno považovať za určenie okruhu oprávnených osôb z jej strany, ale len vyslovenie toho, na
čo chce prípadne priznané peniaze použiť.

Navrhovateľka si uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch aj za neoprávnený zásah do jej

práva na rodinný život. Ust. § 11 OZ síce tento pojem neuvádza, avšak právo na ochranu súkromia
zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, predovšetkým v
citovej oblasti, aby tak bolo možné rozvíjať a naplňovať vlastnú osobnosť a viesť rodinný život. Teda
súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života. Zásahom do práva na ochranu súkromia fyzickejosoby potom môže byť i zásah spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením iného
člena rodiny. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka po rozvode jej manželstva v roku 1998 žila v
spoločnej domácnosti so svojimi dvomi deťmi, ktoré jej boli zverené do výchovy. V spoločnej domácnosti

s nimi žila aj v čase, keď došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zahynula jej dcéra, aj keď deti boli v tom
čase už dospelé. Najužší kruh rodiny, teda pre navrhovateľku predstavovali jej dve deti. Preukázané bolo
tiež, že navrhovateľka mala so svojou dcérou veľmi dobrý vzťah, dcéra jej bola oporou, pomáhala jej v
domácnosti, aj finančne, pomáhala jej tiež pri výchove syna. Je potom samozrejmé, že neočakávaná,
náhla smrť dcéry, ktorú zavinil odporca, musela pre navrhovateľku predstavovať citeľný zásah do sféry

jej súkromného a citového života. Smrťou dcéry stratila možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania
vzťahov s ňou a o túto sféru prirodzených vzťahov bola ochudobnená, pričom sa jedná o nenávratný
stav. Navrhovateľka tiež preukázala, že trpí postraumatickou stresovou poruchou. Aj v tomto prípade súd
priznal navrhovateľke primerané zadosťučinenie v peniazoch, pretože mal za to, že v danom prípade
by nepostačovala žiadna forma zadosťučinenia podľa ust. §13 ods. 1 OZ na to, aby bola primeranie
vyvážená vzniknutá nemajetková ujma navrhovateľky. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a

kritéria na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd považoval za primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky sumu 300.000,-
Sk. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že v dôsledku konania odporcu a následku, ktorý spôsobil,
prišla o prácu, na toto súd neprihliadol, nakoľko nepreukázala jednoznačne príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním odporcu a tým, že prišla o prácu, resp. že vôbec je v dôsledku konania odporcu

neschopná vykonávať prácu.

Spolu teda priznal súd navrhovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 800.000,-
Sk (26.555,14 eur) a vo zvyšku jej návrh zamietol ako nedôvodný (navrhovateľka požadovala sumu
2.000.000,- Sk).

V časti o zaplatenie 78.953,- Sk (2.620,76 eur) súd rozhodol rozsudkom na základe čiastočného
uznania nároku, bez toho, aby skúmal jeho opodstatnenosť, keďže v tejto časti odporca uznal nárok
uplatnený navrhovateľkou a navrhovateľka navrhla, aby súd v tejto časti rozhodol rozsudkom na základe
čiastočného uznania nároku (na pojednávaní konanom dňa 21.9.2009). Pokaľ ide o zvyšok nároku na

náhradu škody v sume 5.598,- Sk, v tejto časti súd návrh navrhovateľky zamietol, ako nedôvodný,
poukazujúcpritomnaust.§2ods.2nar.vl.č.87/1995Z.z.,podľaktoréhonákladynazriadeniepomníka
alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 20.000,- Sk (663,88 eur), pričom suma
5.598,- Sk už presahuje túto výšku, vzhľadom na priznanú sumu 78.953,- Sk (2.620,76 eur).

O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o výške
náhrady nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu, mala by navrhovateľka právo na náhradu trov
konania. Keďže si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ju ani nepriznal.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/92

Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľka bola od poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm.
i) cit. zák. Výška poplatku bola určená zo sumy 2.620,76 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov (6 % z priznanej sumy - 157 eur) a zo sumy 26.555,14 eur podľa položky 7b písm.
b) Sadzobníka súdnych poplatkov (3 % z priznanej sumy - 796,50 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 2.620,76 eur odvolanie nie je prípustné okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo
z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti ostatným častiam tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).