Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Radošická Vallová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413208938
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413208938.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
Lawyer Partners a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovanému: O. T.,
bytom E. Z. XXX, o zaplatenie 26,22 eura (790,- Sk), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 27. marca 2017 č. k. 7Ro/383/2013-29 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalobcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 8

ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá a druhá, § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal voči žalovanému zaplatenia 26,22 eura( 790,-Sk). Listom zo dňa 24. 03. 2013 adresovaným
súdu právna zástupkyňa žalobcu oznámila, že žalobca v roku 2006 doručil tunajšiemu súdu štandardné
nosiče obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, ktoré návrhy boli podpísané
zaručeným elektronickým podpisom a ich súčasťou mali byť aj sprievodné listy zo dňa 30. 03. 2006,

24. 06. 2006 a 19. 10. 2006. Na uvedené podania mal reagovať súd listom, ktorým oznámil žalobcovi,
že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002
Z. z. o elektronickom podpise, a preto žalobcovi vrátila elektronické dokumenty. Ústavný súd SR, resp.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že postup súdu pri prijímaní daných podaní nebol legálny a
došlo tým k porušeniu základných práv žalobcu. Zároveň bolo oznámené, že žalobca doručuje 46 DVD
nosičov obsahujúcich žalobné návrhy spolu s prílohami. Poplatková povinnosť žalobcu vznikla podaním

žaloby vo výške 16,50 eura za žalobu podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov. Nakoľko súdny
poplatok zaplatený nebol, súd vyzval žalobcu na jeho zaplatenie výzvou zo dňa 22. 10. 2014( správne
malo byť 01. 06. 2015), ktorú prevzal žalobca dňa 04. 06. 2015. O následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku súd žalobcu riadne poučil. Žalobca v uvedenej lehote a ani ku dňu vyhotovenia uznesenia
súdny poplatok nezaplatil. V danom prípade súd konanie zastavil podľa § 10 odsek 1 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pretože žalobca súdny poplatok za žalobu

nezaplatil ani po uplynutí stanovenej lehoty, o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol poučený
a súd vo veci samej ešte konať nezačal. Výška súdneho poplatku za žalobu predstavuje 16,50 eura
podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona. S argumentáciou žalobcu o
nemožnosti súdu vyrubiť súdny poplatok za žalobu sa súd nestotožnil. Je známe, že nálezom Ústavného
súdu SR z 24. 06. 2008 II. ÚS 148/2008 bolo vyslovené porušenie základného práva žalobcu na súdnu
ochranu neprijatím podania, pričom sa však jednalo len o podanie z 24. 07. 2006 urobeného žalobcom

elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom s tým, že právne účinky tohto
podania zostávajú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ak súd vychádza z citovaného nálezuÚstavného súdu SR, že žalobca podal v roku 2006 právne účinným spôsobom návrh na začatie konania
v elektronickej podobe, tak treba rešpektovať aj právne účinky, ktoré toto konanie vyvolalo. Vyplýva z
neho aj príkaz pre súd I. inštancie, opätovne sa zaoberať podaním žalobcu ako návrhom na začatie

konania. Základným predpokladom pre naplnenie tohto príkazu je, že žalobca po rozhodnutí Ústavného
súdu SR znovu predloží Okresnému súdu, v tejto veci tunajšiemu súdu, pôvodné podanie. Znamená
to, že žalobcu zaťažuje povinnosť súdu doručiť pôvodné podanie z roku 2006, urobené elektronickou
formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom (nie iné podanie). Z obsahu spisu však vyplýva,
že žalobca tak neurobil. Ničím nedoložil, že podanie označené ako žaloba na vydanie platobného

rozkazu o zaplatenie 790,- Sk zo dňa 23. 03. 2006 a doručené tunajšiemu súdu dňa 26. 03. 2013 je
identické s tým podaním, doručeným Okresnému súd Nové Zámky na DVD nosiči v roku 2006, na
ktoré sa jednak vzťahuje citovaný nález Ústavného súdu SR a v tej spojitosti aj záver, že podanie
bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Za tejto situácie tak poplatková povinnosť žalobcovi
vznikla nie ešte v roku 2006, ale až dňa 26. 03. 2013, a preto trojročná lehota na vyrubenie súdneho
poplatku uvedená v § 13 ods. 1 citovaného zákona neuplynula. O trovách konania súd rozhodol v zmysle

ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že
nezaplatením súdneho poplatku zo žaloby žalobcom tento zavinil zastavenie konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v ktorom navrhol, aby
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec

na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Poukázal na to, že žalobou na vydanie platobného rozkazu, podanou dňa 30. 03. 2006 na
Okresnom súde Nové Zámky sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny s príslušenstvom, ktorým
boli trovy súdneho konania včítane trov právneho zastúpenia. Podanie v tejto veci urobil elektronickými
prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, t. j. zákona

č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Okresný súd Nové Zámky odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil žalobcovi
späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť
ako podanú oneskorene, rozhodnutím III. ÚS 131/07, odmietol. Následne sa preto žalobca domáhal
vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Uviedol, že

tento súd dňa 16. 06. 2009 o sťažnostiach žalobcu jednomyseľne rozhodol rozsudkom okrem iného o
tom, že prišlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru a Okresný súd Nové Zámky porušil žalobcovi právo
na spravodlivé súdne konanie. Ďalej uviedol, že v obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na
ústavnom súde, kde nebola sťažnosť podaná oneskorene, vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky
záver, že Okresný súd Nové Zámky porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners,

a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím
je podania z ... urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
a zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti
Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.) podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Dodal, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin
nemôže súd podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou
okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V
odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil opätovne podania, o ktorých Európsky
súd pre ľudské práva rozhodol rozsudkom. Účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu

jeho podania. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto
konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej súd prvej inštancie zastavil konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval žalobcu až v roku 2013, bol podaný dňa
30. 03. 2006. Trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť podmienku, že žalobe na
vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t. j. ku dňu 30.

03. 2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno už v súčasnosti vyrubiť, ale najmä
z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky. Žalobca nemá zákonnú povinnosť uniesť akési dôkazné
bremeno, podľa ktorého by bol povinný preukázať (bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého
má mať túto údajnú povinnosť), že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006, a nie len o
totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvýkrát. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením, že

je jeho povinnosťou preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté (t. j. "znovudoručené" a nie len
totožné s tými, ktoré boli podávané v roku 2006), ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca
riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti
škodcom nemôže byť vznik novej povinnosti pre poškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedya ako doručil žalobu na súd. Je povinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o
doručení podania (začatie konania) pochýb a ak súd prvej inštancie odmietol podania zapísané na DVD
nosiči a vrátil ich žalobcovi v roku 2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby

v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o
odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento daj nezameniteľný- každý DVD nosič obsahuje vyrazené
jedinečné číslo). Napriek tejto skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení doložil žalobca svojím listom
zo dňa 19. 02. 2014 Okresnému súdu Nové Zámky do spisov súdnej správy nasledujúce listinné
dôkazy: 1. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16. 06. 2009, 2. DVD nosiče z roku

2006 (30. 03. 2006-OS083_NOVE_ZAMKY 001; 30. 03. 2006. OS083_NOVE_ZAMKY 002; 24. 07.
2006- OSO83_NOVE_ZAMKY_001; 24. 07. 2006 - OS083_NOVE_ZAMKY_002) a notárska zápisnica
osvedčujúca právnu skutočnosť, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia žalobcu, že ide
o podania z roku 2006. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992
Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm.
a) zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca, odvolateľ a dovolateľ a poukázal tiež na to, že podľa §
13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od
konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam,
ako aj s ohľadom na citované zákonné ustanovenia a ustálenú judikatúru mal za to, že nebol dôvod
na zastavenie konania, preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Podľa §470ods.1 zák.č. 160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)účinnéhood
01. 07. 2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Zákon o súdnych poplatkoch upravuje - inter alia - predmet súdnych poplatkov, okruh poplatníkov,
vznik a zánik poplatkovej povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie poplatku, ako aj

následky nezaplatenia poplatku.

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
8. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

9. Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,
poplatokzauplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľa

osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

10. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby
poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek

výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.

11. V preskúmavanej veci žalobca tvrdil, že žaloba, v ktorej je uvedený dátum jej vyhotovenia 23. 03.
2006 a ktorá bola doručená súdu prvej inštancie v roku 2013, je pôvodná žaloba, ktorú doručil tomuto

súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým
podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za žalobu.12. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu - bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura
za podaný návrh na vydanie platobného rozkazu (výzva zo dňa 01. 06. 2015, doručená žalobcovi dňa
04. 06. 2015). Súdny poplatok doteraz, do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní, žalobca

nezaplatil.

13. Odvolacísúduvádza,žeakvinýchobdobnýchveciachtýkajúcichsapostupuniektoréhookresného
súdu bol Ústavným súdom Slovenskej republiky vydaný nález so záverom, že okresný súd porušil
základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., potom iba ten súd, ktorého sa nález týkal,

mal a mohol rešpektovať príkaz vyplývajúci z takéhoto nálezu. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu,
že právne účinky jeho podania zo dňa 23. 03. 2006 zostali zachované k tomuto dňu aj v prípade jeho
návrhu podaného na Okresný súd Nové Zámky dňa 26. 03. 2013.

14. Žalobca v odvolaní tvrdil, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil opätovne podania, o ktorých
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol rozsudkom a v súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal

a má žalobca za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s
účinnosťou ku dňu 30. 03. 2006, preto je podľa jeho názoru potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na
vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej Okresný
súd Nové Zámky zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého vyzval
žalobcu až v roku 2013, bol podaný na súd v roku 2006.

15. Odvolací súd má za to, že žalobca bol povinný preukázať, že žaloba (žaloby) doručená (doručené)
Okresnému súdu Nové Zámky dňa 26. 03. 2013 je totožná (sú totožné) so žalobou (žalobami) doručenou
(doručenými) Okresnému súdu Nové Zámky dňa 31. 03. 2006.

16. Žalobca ničím nedoložil, že toto jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD
nosiči v roku 2006. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť žalobcovho podania z roku 2006 s podaním
z roku 2013, nemožno súdu prvej inštancie vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z
toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania žaloby podanie doručené súdu
prvej inštancie v roku 2013. Žalobca bol povinný preukázať, že žaloba doručená súdu prvej inštancie

v roku 2013 je totožná so žalobou doručenou súdu prvej inštancie v roku 2006 predložením originálu
nosiča DVD.

17. Okresný súd Nové Zámky prípisom zo dňa 30. 06. 2016, okrem iného uviedol, že štvrté a zároveň
posledné podanie spoločnosti Lawyer Partners, a. s. bolo doručené súdu 26. 03. 2013 a obsahovalo

45 DVD nosičov, sprievodný list a plnomocenstvo. Na uvedených DVD nosičoch, a to na všetkých sa
nachádzali návrhy adresované súdu ako aj návrhy adresované na iné súdy, čo znamená, že návrhy
adresované Okresnému súdu Nové Zámky sa nenachádzali sústredene len na 2 ks DVD nosičoch. Z
tejto skutočnosti zároveň vyplýva, že pokiaľ by aj návrhy na 2 ks DVD v roku 2006 boli obsahovo totožné
s návrhmi v roku 2013 rozloženými na 45 DVD nosičoch, nejednalo sa o pôvodné nosiče dát a preto

má za to, že podania doručené dňa 26. 03. 2013 adresované súdu na 45 DVD nosičoch nemohli byť
totožné s podaniami, doručenými na súd v roku 2006 na 2ks DVD nosičoch.

18. Žalobca v preskúmavanej veci nepreukázal, že žaloba doručená na Okresný súd Nové Zámky
v roku 2013 je identická so žalobou doručenou tomuto súdu na DVD nosičoch v roku 2006. Za

uvedenej situácie nemožno považovať žalobný návrh žalobcu zo dňa 23. 03. 2006, doručený okresnému
súdu až 26. 03. 2013 za totožný so žalobným návrhom, ktorý mal byť obsahom podaní z roku 2006.
Sám Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutiach, ktorými prejednal sťažnosti spoločnosti Lawyer
Partners,a.s.vs.Slovenskárepublikakonštatoval,žesťažujúcaspoločnosťnemalapredkladaťoriginály
dokumentov na účely individuálnej sťažnosti podľa čl. 24 Dohovoru, to znamená, že tým, že predložila

originály DVD nosičov a o ich vrátenie nepožiadala, jej argument týkajúci sa nemožnosti predkladať
všeobecnýmsúdomtietoDVDnosičejepretoneudržateľný.NemožnosťpredložiťoriginálneDVDnosiče
z roku 2006 tak zavinil žalobca, ktorý sa svojim postupom sám dostal do ťaživej situácie, a nedokázal už
preukázať, že žaloby doručené súdu prvej inštancie v roku 2013 sú identické so žalobami doručenými
súdu prvej inštancie na DVD nosičoch ešte v roku 2006.

19. Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktorý vo svojich
rozhodnutiach o odmietnutí dovolaní žalobcu proti uzneseniam krajských súdov (napr. 6Cdo2/2014,3Cdo 338/2013, 3Cdo 341/2013, 3Cdo 368/2013, 8 Cdo 994/2015, 4 Cdo 982/2015), ktorými potvrdili
rozhodnutia súdov prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, okrem iného,
ako dovolací súd uvádzal, že žalobca v roku 2013 doručil súdu žalobný návrh s dátumom vyhotovenia

v roku 2006, nepreukázal ale ničím, že ide o ten žalobný návrh, ktorý podal v roku 2006; súdom preto
nemožno vytýkať, že v roku 2013 podanému žalobnému návrhu nepriznali účinky, ktoré by jeho žalobný
návrh mal, keby bol podaný v roku 2006, a pokiaľ žalobca namietal, že už nemá k dispozícii originálne
DVD s jeho žalobnými návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na
zachovaniemožnostipreveriťtotožnosťtýchtožalobnýchnávrhov,boloprávenažalobcovi,abysatýchto

nosičov nezbavil a nevystavil riziku, že v súčasnosti nevie preukázať, akú žalobu podal v roku 2006.

20. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
za podanie žaloby na súd prvej inštancie výzvou zo dňa 01. 06. 2015 (doručenou žalobcovi dňa 04.
06. 2015). Keďže žalobca na výzvu súdu súdny poplatok za podanú žalobu nezaplatil, boli splnené
podmienky na zastavenie konania podľa § 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. Odvolanie žalobcu preto

nebolo dôvodné a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. l CSP
potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takomto prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.