Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316221058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316221058.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. C. XXXX/XX, Z., zastúpený JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, SNP 708, Galanta, proti otcovi: O. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, Z., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Hlavná 23,
Trnava, o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta

zo dňa 5. decembra 2016, č.k. 26Pc/19/2016-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti určenia výšky výživného m e n í tak, že
otec O. G. je povinný platiť na výživu navrhovateľa sumu 65 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca vopred do rúk navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil

otcoviO.G.platiťnavýživunavrhovateľasumu100eurmesačnedo10.dňapríslušnéhomesiacavopred
dorúknavrhovateľa stým,ženeodkladnéopatrenietrvádoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedeného
na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26C/28/2016 a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Z odôvodnenia
uznesenia vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil povinnosť
otcovi platiť mu na výživu sumu 120 eur mesačne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Z listinných dôkazov bolo zistené, že sa vedie konanie vo veci určenia výživného navrhovateľa ako

plnoletého dieťaťa voči otcovi, ktoré konanie je prerušené do právoplatného skončenia súvisiaceho
konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16P/268/2013. Navrhovateľ od 29.8.2013 nežije
s otcom v spoločnej domácnosti, otec mu neprispieva na výživu žiadnym výživným, všetky náklady
navrhovateľa uhrádza jeho matka. Výdavky vyčíslil na poplatok za internát 110 eur, strava počas týždňa
v Brne 24 eur, električenka na 3 mesiace 26,44 eur, autobusová doprava zo Serede do Brna a opačne
57,68 eur + ošatenie a ďalšia strava. Navštevuje prvý ročník Vysokého učení technického v Brne,

denná forma bakalárskeho študijného programu, čo vydokladoval aj listinnými dôkazmi. Právne súd
prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330, § 326, § 328 CSP
a § 366 CMP. Návrh považoval za dôvodný, nakoľko mal za preukázané, že otec navrhovateľa na jeho
výživu neprispieva žiadnym výživným, hoci jeho vyživovacia povinnosť trvá vzhľadom na dennú formu
bakalárskeho štúdia, ktorú navrhovateľ v súčasnosti absolvuje. Súd mal za nevyhnutnú výšku výživného
sumu 100 eur mesačne s prihliadnutím na celkovú výšku aktuálnych dôvodných výdavkov navrhovateľa

226,41 eur mesačne ako aj s prihliadnutím na príjem matky navrhovateľa 760 eur mesačne a príjem
otca 660 eur mesačne.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec
navrhovateľa. Uviedol, že v minulosti prestal navrhovateľovi platiť výživné, keď mal dôvodne za
to, že jeho vyživovacia povinnosť voči nemu zanikla, navrhovateľ totiž ukončil svoje štúdium na

Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a to dennú formu štúdia. Počas tohto štúdia akceptoval
jeho nárok na výživné a prispieval mu. Z vlastného rozhodnutia navrhovateľ toto štúdium zanechal.Až v októbri 2016, konkrétne na pojednávaní vo veci návrhu navrhovateľa na určenie výživného sa
dozvedel, že tento opätovne nastúpil na vysokú školu a od 5.9.2016 študuje v Brne. Ako sa to dozvedel,
začal prispievať navrhovateľovi na výživu. Navrhovateľ s ním žiadnym spôsobom nekomunikuje, preto

žiadal matku navrhovateľa o oznámenie čísla účtu, na ktorý mu chcel začať dobrovoľne poukazovať
výživné. Keď však nedostal odpoveď, poukázal výživné na účet matky, ako v čase, keď bol navrhovateľ
maloletý. Výživné poukázal ešte dňa 11.11.2016. Akonáhle zistil, že navrhovateľ študuje, akceptoval
existenciu svojej vyživovacej povinnosti a výživné začal platiť. Takže neexistujú dôvody na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia.Suma100eurjevysokávzhľadomnajehopomery,pracujeakoučiteľhudobnej

výchovy s priemerným mesačným príjmom 535,13 eur, popritom na základe dohody vykonáva ďalšiu
prácu s príjmom 125,14 eur mesačne, teda spolu dosahuje príjem 660,27 eur. Má ešte ďalšie dve deti,
voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, plnoletého V., ktorý študuje na vysokej škole a maloletého V..
Býva v byte v Z., pričom hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu. Sám spláca spoločný úver, ktorý
si vzali na nadobudnutie bytu v sume 209,57 eur. V mesiaci november a december 2016 dobrovoľne
prispel na výživu svojich detí po 40 eur mesačne. Zo svojich príjmov objektívne nemôže platiť výživné na

navrhovateľa v sume 100 eur mesačne. Takisto syn V. navštevuje vysokú školu, takže jeho náklady by
mali byť približne rovnaké ako u navrhovateľa. Ak by aj súd pre najmladšieho syna V. určil výživné 40 eur,
takto stanovená výška výživného by bola spolu 240 eur, čo predstavuje 36% jeho čistého mesačného
príjmu, čo je zjavne ďaleko za hranicou akceptovanou krajským súdom (až 25% čistého mesačného
príjmu povinného rodiča). Z jeho príjmu teda na výživu detí môže poskytnúť sumu 165 eur, ktorá sa však

musí rozdeliť medzi tri deti. Navrhol preto uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť alternatívne určiť výživné
40 eur mesačne. K odvolaniu doložil potvrdenie o svojom príjme Základnej umeleckej školy M. T. - G.,
Z., z ktorého vyplýva, že jeho priemerný netto zárobok je 535 eur, tiež potvrdenie zo Základnej školy M.
V. G. Z., z ktorého vyplýva, že jeho priemerná čistá mzda je 120 eur, výpis z účtu zo dňa 11.11.2016, z
ktorého vyplýva, že na účet matky bola pripísaná suma 120 eur s poznámkou výživné na deti V., V., G..

Takýto istý vklad bol realizovaný na účet matky navrhovateľa dňa 16.12.2016.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že je presvedčený, že jeho návrh na
určeniepovinnostiotcoviplatiťmuvýživnéjevsúladesprávnymipredpismi,tútopovinnosťsiotecneplnil
vôbec, ostala v celom rozsahu na pleciach matky. Po skončení stredoškolského štúdia v čase, keď už s

otcom nežili v spoločnej domácnosti nastúpil v septembri v roku 2014 na vysokú školu Prírodovedeckú
fakultu UK v Bratislave. Toto štúdium prerušil v apríli roku 2015, začal sa pripravovať na prijímacie
pohovory na inú vysokú školu. V septembri roku 2016 nastúpil do prvého ročníka Chemickej fakulty
medicínskej českého vysokého učenia technického v Brne. Od augusta 2015 do januára 2017 mu
neprispieval na výživu žiadnou sumou. K rukám matky podľa jeho informácií otec poukazoval výživné

vo výške 120 eur mesačne, keď od januára 2017 túto sumu zvýšil na sumu 160 eur s tým, že podľa jeho
vyjadrení je táto úhrada tvorená výživným vo výške 100 eur zaplatením v jeho prospech, výživným vo
výške 2 x 30 eur zaplatené v prospech bratov V. a V.. Všetko je uhrádzané na konkrétny účet, ktorý mu
s jeho súhlasom ohlásila matka prostredníctvom právneho zástupcu. Na zabezpečenie jeho životných
potrieb a na charaktere jeho životnej úrovne sa výraznou mierou podieľa predovšetkým a prevažne jeho

mama, ktorá okrem starostlivosti o neho zabezpečuje kompletnú všestrannú starostlivosť aj jeho dvom
mladším súrodencom. Má za to, že v schopnostiach otca je výraznejším spôsobom prispievať na jeho
výživu, pretože on sám sa t.č. snaží zodpovedne vykonávať svoje študijné povinnosti tak, aby sa čo
najskôr mohol zaradiť do pracovného procesu a tak sa vedieť vlastnými silami postarať sám o seba.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - povinný rodič (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na dôvody odvolania v rozsahu podaného odvolania (§ 65, § 66 CMP) a dospel k záveru, že

odvolanie otca je dôvodné čiastočne.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26Pc/19/2016 je nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha navrhovateľ ako plnoleté dieťa na svojom otcovi a to
určením výživného v sume 120 eur mesačne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a to

o určenie výživného na plnoleté dieťa vedenej Okresným súdom Galanta pod sp.zn. 26C/28/2016.6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené a otcovi navrhovateľa určené platiť na jeho výživu sumu
100 eur mesačne.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam avšak vec nie celkom správne právne posúdil.

8.Neodkladnéopatreniemožnovydaťpredzačatímkonaniaalebopozačatíkonania.Vobochprípadoch
je možné ho vydať z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým
je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery
účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie.

9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva
zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere vyžadujú

aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné. Napriek tomu, že sa osvedčujú aj schopnosti a
možnosti povinného, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na druh vyživovacej povinnosti je
výživné v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných
životných nákladov oprávneného.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia navrhovateľa spolu nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a ďalšími dvoma mladšími súrodencami. Z obsahu spisu
jednoznačne nevyplynulo, akým spôsobom, resp. v akej výške prispieva otec na výživu navrhovateľa.
K odvolaniu otec priložil dva výpisy z účtu, z ktorých vyplynulo, že na účet matky navrhovateľa vložil
120 eur s poznámkou, že sa jedná o výživné pre všetky tri deti. Navrhovateľ tvrdí, že mu otec na

výživu prispieva sumou 100 eur a na výživu ďalších dvoch súrodencov prispieva na každého po
30 eur. Uvedené však nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom. Otec navrhovateľa je riadne
zamestnaný, z predložených listinných dôkazov k odvolaniu vyplynul jeho mesačný príjem 660 eur
netto. Okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu plnoletému synovi V. a k maloletému
V.. Navrhovateľ uviedol svoje základné potreby vo výške 226 eur.

12.Odvolacísúdmázato,žeosvedčenieprávanavýživnévnevyhnutnejmierevyžadujeajschopnostia
možnosti povinného platiť výživné v zmysle § 62 a § 75 Zákona o rodine. Z obsahu spisu vyplynul príjem
povinného otca v sume 660 eur mesačne a tiež skutočnosť, že otec má okrem navrhovateľa ešte ďalšie
dve vyživovacie povinnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a to zistený príjem otca teda jeho osvedčené

majetkové pomery, schopnosti a možnosti ako aj povahu výživného a to nevyhnutnú mieru, odvolací
súd mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku výživného sumou 100 eur mesačne. Za
primeranú považoval odvolací súd sumu 65 eur s tým, že v konaní vo veci samej bude potrebné doplniť
riadne dokazovanie o odôvodnené potreby navrhovateľa, majetkové pomery, schopnosti a možnosti
otca, takisto o skutočnosti ohľadne jeho ďalších vyživovacích povinností ako aj skutočnosti o jeho príjme,

kde navrhovateľ tvrdil, že okrem vydokladovaného príjmu má príjem aj z ďalšej činnosti a tiež pomery
matky, ktorá je tiež povinnou osobou v prípade plnoletého dieťaťa, keď svoju vyživovaciu povinnosť už
nemôže plniť výlučne osobnou starostlivosťou.

13. Odvolací súd mal za to, že na účely neodkladného opatrenia a zabezpečenie nevyhnutnej výživy, pri

osvedčenej výške príjmu otca 660 eur mesačne a jeho ďalších vyživovacích povinnostiach je primeraná
suma výživného 65 eur mesačne, preto uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním v časti
určenia výšky výživného podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

14. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).