Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/432/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222016
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814222016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: AB 1 B. V. so sídlom v Holandskom
kráľovstve, Amsterdam, Strawinskylaan 933, registračné číslo: 560 07 043, zast. Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47234679
proti žalovanému Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom L., P. XXX/XX/X, zast. JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom
so sídlom v Prievidzi, Falešníka 10, o zaplatenie sumy 147 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 10C/322/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pokračuje v konaní ako so žalobcom so spoločnosťou AB 2 B. V., so sídlom v Holandskom

kráľovstve, Amsterdam, Strawinskylaan 933, registračné číslo: 572 79 667.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti čo do zaplatenia sumy 17,-
eur s príslušenstvom a v časti, v ktorej návrh žalovaného o zaplatenie 89,12 eur zamietol p o t v r
d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17

eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 3.12.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Návrh žalovaného o zaplatenie sumy 89,12 eur
zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 11.9.2012 právny
predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch a žalovaný uzavreli
zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v celkovej

sume 490 eur na kúpu spotrebného tovaru zn. Bioguant. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver
v pravidelných mesačných splátkach po 48,26 eur vždy do 30. dňa v kalendárnom mesiaci po dobu 12
mesiacov. Prvá úverová splátka bola splatná dňa 11.10.2012 a posledná dňa 30.9.2013. Ročná úroková
sadzba predstavovala 29,07% a RPMN 33,7%. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 45,6%.
Celkom sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu 579,12 eur, z ktorej jeho celkové náklady zo spotrebiteľského
úveru predstavovali sumu 89,12 eur za dobu 12 mesiacov. V Hlave 18., v § 2 Úverových zmluvných
podmienok právneho predchodcu žalobcu bola dojednaná zmluvná pokuta v sume 17 eur, a to v prípade

omeškania žalovaného s platením úverových splátok. Zmluvnú pokutu bol veriteľ oprávnený účtovať
maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Dňa 14.11.2013 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.
vyzvala žalovaného k zaplateniu žalovanej pohľadávky v sume 147 eur v lehote 15 dní od odoslania
uvedenej výzvy. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval. Na splatenie úveru žalovaný celkom poukázalsumu 579,12 eur, čo vyplýva z jeho splátkového kalendára založeného v spise na čl. 32, ktorá bola
zaúčtovaná na úverovú istinu v sume 369,97 eur, na upomienky v sume 79,52 eur, na zmluvnú pokutu
v sume 17 eur a na zmluvný úrok v sume 85,63 eur. Dlh žalovaného podľa splátkového kalendára

predstavoval nesplatenú časť úveru v sume 93,03 eur, zmluvný úrok v sume 3,49 eur, náklady na
upomienkuII.vsume50,48euraúrokzomeškaniavsume12,19eur.SpoločnosťHomeCreditSlovakia,
a.s.sosídlomvPiešťanochpohľadávkuvočižalovanémudňa14.11.2013postúpilažalobcovi,čovyplýva
zozmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa14.11.2013založenejvspisenačl.40.Postúpeniepohľadávky
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 31.10.2014.

3. Súdpooboznámenísasobsahomúverovejzmluvyzodňa11.9.2012nezistilobsahovýrozporzmluvy
s § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, v platnom znení. Úverová zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. V zmluve je jasne definované, za akých podmienok bol žalovanému
úver poskytnutý a akým spôsobom ho bol povinný splácať. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného

zákona vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve zo dňa 11.9.2012 je výška
úverovej splátky určená jednoznačným spôsobom, sumou 48,26 eur, v ktorej je zahrnutá príslušná časť

úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie, ak z údajov v
úverovej zmluvy nevyplýva inak, čo vyplýva z Hlavy 5., § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s.. Na základe toho potom nie je možné tvrdenie žalovaného, že v úverovej
zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, považovať za dôvodné a poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa splátkového kalendára žalovaného založeného v spise

na čl. 32 na splatenie úveru poukázal celkom sumu 579,12 eur, ktorá bola zaúčtovaná na úverovú istinu
v sume 369,97 eur, na upomienky v sume 79,52 eur, na zmluvnú pokutu v sume 17 eur a na zmluvný
úrok v sume 85,63 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala nezaplatenú úverovú istinu v sume 93,03
eur, zmluvný úrok v sume 3,49 eur, hotové náklady za zasielanie upomienok II. v sume 50,48 eur a
vyčíslený úrok z omeškania.

4. Súd neakceptoval započítanie sumy 79,52 eur zaplatenej žalovaným na upomienky I. a II. tak,
ako boli zaúčtované podľa splátkového kalendára a návrh žalobcu nepovažoval za dôvodný v časti,
ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia nákladov na upomienku II. v sume 50,48 eur. V Hlave
18., v § 1 Úverových zmluvných podmienok bolo dojednané, že v prípade omeškania žalovaného s

úhradou splátky je veriteľ oprávnený účtovať poplatok za prvú upomienku v sume 5 eur a za druhú
a ďalšiu upomienku sumu 12 eur. Zo splátkového kalendára žalovaného vyplýva, že hotové náklady
na upomienky mu boli účtované od februára 2013 do septembra 2013 pravidelne, každý mesiac, hoci
v každom z uvedených mesiacov úverovú splátku zaplatil. Za omeškanie so splácaním úveru bol
sankcionovaný zmluvnou pokutou v sume 17 eur a keďže žalobca žiadnu z upomienok, za vyhotovenie

a odoslanie ktorých boli žalovanému účtované náklady do spisu nezaložil, súd jeho nárok v tejto časti
považoval za nepreukázaný.

5. V súlade s cit. ust. § 2 písm. d/, g/, h/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, v znení neskorších predpisov, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nesplatený

zostatok úveru v sume 13,51 eur po odpočítaní sumy 79,52 eur neoprávnene účtovanej právnym
predchodcom žalobcu na hotové náklady za upomienky (93,03 eur mínus 79,52 eur) a zmluvný úrok
v sume 3,49 eur. I keď zo splátkového kalendára žalovaného vyplýva, že na splatenie úveru poukázal
celkom sumu 579,12 eur, ktorá zodpovedala celkovej sume úveru, ktorú mal podľa úverovej zmluvy
zaplatiť, z došlých úverových splátok právny predchodca žalobcu oprávnene sumu 17 eur zaúčtoval na

zmluvnú pokutu, na zaplatenie ktorej mu vzniklo právo podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a Hlavy 18., § 2 Úverových zmluvných podmienok, ktorá bola dojednaná v sume 17 eur v prípade
omeškania žalovaného s platením úverových splátok. Zmluvnú pokutu bol veriteľ oprávnený účtovať
maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Zo splátkového kalendára žalovaného je zrejmé, že v
mesiaci október 2012 úverovú splátku poukázal oneskorene a v mesiaci november 2012 úverovú splátku

vôbec nepoukázal, na základe čoho mu oprávnene bola účtovaná zmluvná pokuta. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti potom žalovaným zaplatené úverové splátky neboli zaúčtované výlučne na
platenie úveru, ale aj na sankcie, ktoré bol povinný zaplatiť v prípade omeškania sa s platením úveru.
Na základe toho dlh na úverovej istine predstavuje sumu 13,51 eur a na zmluvnom úroku sumu 3,49 eur,spolu sumu 17 eur, ktorá zodpovedá práve hodnote účtovanej zmluvnej pokuty. Pokiaľ by u žalovaného
nenastalo omeškanie s platením úveru, zmluvná pokuta by mu nebola účtovaná a jeho úver by bol
splatený v plnej výške.

6. Súd postúpenie pohľadávky žalobcovi považoval za platný právny úkon a nestotožnil sa s názorom
žalovaného, že zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane a neumožňuje
tak urobiť aj druhej strane je nevyvážená, v neprospech spotrebiteľa a z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi neplatná. V danom prípade postúpením pohľadávky žalobcovi neboli žiadne práva žalovaného

ako spotrebiteľa ohrozené, prípadne porušené, pretože súd v rámci vykonávanej súdnej kontroly obsahu
úverovejzmluvyposúdiljejplatnosťpodľaustanovení§52,§53anasledovnýchObčianskehozákonníka
a súčasne aj podľa ust. § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, v znení neskorších predpisov, nezistil a nevyhodnotil žiadne zmluvné dojednania
za nekalé, neprijateľné, ktoré by poškodzovali práva žalovaného ako spotrebiteľa. Zároveň nebolo
zistené, že by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil, preto bol jeho návrh na zaplatenie

sumy 89,12 eur, ktorej sa voči žalobcovi domáhal, ako nedôvodný s poukazom na vyššie uvádzané
skutočnosti, zamietnutý.

7. Omeškanie žalovaného súd posúdil podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to,
že právny vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za

občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto zákona.
Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Úrok
z omeškania bol žalobcovi priznaný od 3.12.2013, t.j. po uplynutí lehoty 15 dní od odoslania výzvy
právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.11.2013 na zaplatenie žalovanej sumy.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal. Žalobcov neúspech vo veci prevyšoval jeho úspech, preto mu právo na náhradu trov konania
nevzniklo a žalovaný vo veci nebol úspešný.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že stále zastáva názor,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. V konaní nebolo sporné, že ide

o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Za neprimeranú
zmluvnú podmienku považuje dojednanie v Hlave 20, § 6 Úverových podmienok spoločnosti HOME
CREDIT SLOVAKIA, a.s., podľa ktorého je veriteľ oprávnený postúpiť pohľadávky zo zmluvy, pričom
spotrebiteľ takéto oprávnenie nemá, resp. je to viazané na písomný súhlas veriteľa. Postúpenie
pohľadávky na subjekt so sídlom v inom členskom štáte EÚ nepochybne zhoršilo postavenie žalovaného

ohľadom jeho možnosti uplatňovať si prípadné nároky voči novému veriteľovi so sídlom v Amsterdame.
V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 56/2010-54
zo dňa 12.7.2010. Rovnako poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 11Co/199/2011.
Aj samotné postúpenie pohľadávky na žalobcu vyvoláva pochybnosti. V oznámení adresovanom
žalovanému zo dňa 31.10.2014 je uvedená zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa

12.9.2012, teda nasledujúci deň po uzavretí úverovej zmluvy. Na základe výzvy súdu prvej inštancie
doložil žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky už zo dňa 14.11.2013. V úverovej zmluve bolo
dojednané, že postúpenie pohľadávky na nového úverového veriteľa -žalobcu, písomne žalovanému
oznámi postupca - pôvodný veriteľ, čo sa však nestalo. Postúpenie bolo žalovanému oznámené až
takmer po roku dňa 31.10.2014, aj to právnou zástupkyňou postupníka. V prípade, ak by sa odvolací

súd stotožnil s jeho názorom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, navrhoval, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietne. Odvolanie podal aj
vočivýrokurozsudku,ktorýmzamietolnávrhžalovanéhonavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške
89,12 eur. Súd neakceptoval názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti. V
predmetnej úverovej zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky po 48,26 eur bez ďalších zákonom

požadovaných náležitostí. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok OS v Prešove č. 7C/9/2015 zo dňa
6.7.2015 príp. na rozsudok KS v Trnave č. 9Co/401/2012 zo dňa 6.8.2012. V prípade, ak odvolací súd
aj napriek hore uvedeným dôvodom má za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, navrhoval, aby
výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviaže žalobcu na zaplatenie
sumy 89,12 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

si uplatnil náhradu trov konania.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s názorom
a záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že postúpenie pohľadávky žalobcovi považoval
za platný právny úkon. Citoval § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, pričom z citovanéhoustanovenia Občianskeho zákonníka je zrejmé, že na to, aby sa zmluvné dojednanie o postúpení
pohľadávky medzi dodávateľom a spotrebiteľom mohli považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
musí byť naplnená hypotéza predmetnej právnej normy. V prvom rade je potrebné uviesť, že

v danom prípade nevznikla žalovanému voči pôvodnému veriteľovi (ani voči žalobcovi) žiadna
pohľadávka, naopak žalovaný má z titulu Zmluvy záväzok voči žalobcovi (čomu zodpovedá pohľadávka
žalobcu voči žalovanému). V prípade, ak by aj žalovaný disponoval pohľadávkou voči žalobcovi,
nepreukázal, že prevodom práv a povinností zo Zmluvy (z pôvodného veriteľa na žalobcu) došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia jeho údajnej pohľadávky, čím neuniesol dôkazné

bremeno. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je stabilnou obchodnou spoločnosťou pôsobiacou aj
na slovenskom trhu a ktorej aktíva prevyšujú jej pasíva, nemá tvrdenie žalovaného, že ,,Postúpenie
pohľadávky na subjekt so sídlom v inom členskom štáte EÚ nepochybne zhoršilo postavenie
žalovaného" reálny skutkový základ. Zároveň zdôraznil, že postúpením pohľadávky nedošlo v žiadnom
ohľade k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko nedošlo ani k zmene podmienok
dohodnutých v úverovej zmluve ani k zmene platobných údajov. Pohľadávka síce bola postúpená na

postupníka, avšak táto aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa (postupca). O tejto skutočnosti
svedčí i ten fakt, že platobné údaje, t.j. číslo účtu a variabilný symbol, ostali naďalej rovnaké. Na tomto
mieste si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky nie je podmienené
súhlasom dlžníka (žalovaného), ani nemusí byť dohodnuté v úverovej zmluve, to znamená, že tvrdenie
žalovaného, že za neprimeranú zmluvnú podmienku považuje dojednanie v Hlave 20, § 6 Úverových

podmienok spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s., podľa ktorého je veriteľ oprávnený postúpiť
pohľadávky zo zmluvy, pričom spotrebiteľ takéto oprávnenie nemá, resp. je viazané na písomný súhlas
veriteľa, je vzhľadom na platnosť postúpenia absolútne irelevantné. Postúpenie pohľadávky omámil
žalovanému postupca (pôvodný veriteľ) listom zo dňa 31.10.2014, to znamená, že dlžník ani nie je
oprávnený domáhať sa zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedené nepochybne vyplýva aj z ustálenej

judikatúry súdov Slovenskej republiky, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
11.06.2003, spis. zn. 4 Obo 210/01 (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 119/2003) alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 04.12.2007, spis. zn. 4 Obo 275/2006, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
11.09.2014, spis. zn.: II. ÚS 409/2013. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že dlžník nie je

oprávnený domáhať sa zmluvy o postúpení pohľadávky, ani sa nemôže dovolávať neplatnosti alebo
neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky, a taktiež je žalobca aktívne legitimovaný na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že ,,Postúpenie bolo oznámené až takmer
po roku dňa 31.10.2014, a aj to právnou zástupkyňou postupníka.", k tomuto uviedol, že postúpenie
pohľadávky oznámil žalovanej postupca (pôvodný veriteľ) listom zo dňa 31.10.2014, prostredníctvom

svojho právneho zástupcu ako to nepochybne vyplýva z listiny zo dňa 31.10.2014, navyše prílohou
predmetného oznámenia je plná moc od postupcu. Citoval § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého čas, kedy postupca oznámi alebo postupník preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky
nie je dôležitý vo vzťahu k povinnosti dlžníka plniť si svoj záväzok z úverovej zmluvy. Ak postupca oznámi
alebo postupník preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky je dlžník povinný plniť postupníkovi, ak nie,

tak potom je dlžník povinný plniť svoj záväzok postupcovi. Je nepochybné, že postúpenie pohľadávky
bolo žalovanému oznámené v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
samotnú povinnosť postupcu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi bezodkladne, je zrejmé, že táto
povinnosť postupcu je dôležitá iba vo vzťahu k tej skutočnosti, komu (t.j. postupcovi alebo postupníkovi)
bude dlžník plniť svoj záväzok z úverovej zmluvy. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou súdov

Slovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.05.2009, sp. zn.:
5Obo93/2008.Stotožňujesaajsnázoromazáveromsúduprvejinštancie,ktorýkonštatoval,žeúverová
zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. V
úverovej zmluve zo dňa 11.9.2012 je výška úverovej splátky určená jednoznačným spôsobom, sumou
48,26 eur, v ktorej je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky

a prípadná úhrada za poistenie. Nie je možné tvrdenie žalovaného, že v úverovej zmluve absentuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/zákona, považovať za dôvodné a poskytnutý úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ nevyplýva, že
úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým
spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku,

t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. Podľa názoru žalobcu je v súlade s ustanovením § 9
ods. 2 písm. l) ZSÚ, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov spoločne. Podľa právneho názoru žalobcu, Zmluva obsahuje náležitosť v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ aj vtedy, ak istina (t.j. úver), úroky a iné poplatky sú uvedenéspolu v celkovej výške splátky. Uvedené je v úplnom súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
aj ako ,,smernica 2008/48/ES"). Smernica 2008/48/ES bola prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky práve zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako to nepochybne vyplýva z prílohy č. 1 k zákonu
o spotrebiteľských úveroch. Z citovaných ustanovení smernice 2008/48/ES potom nepochybne vyplýva,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v

takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis
jednotlivých položiek každej splátky sa potom uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ
až na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny. Na základe vyššie
uvedeného, najmä citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a smernice 2008/48/ES,
a v súlade so systematickým a eurokonformným výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch môže

konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 písm. l) (pôvodne písmeno k) aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník uhradiť v súlade so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené spolu v jednej splátke. V prípade, ak klient chce vedieť
koľko z každej jeho splátky sa použije na konkrétnu položku (istinu, úrok či iný náklad) je oprávnený
požadovať od veriteľa amortizačnú tabuľku. Ďalej poukázal na to, že dňa 11.05.2015 bol v Úradnom

vestníku Európskej únie pod číslom C 155/8 zverejnený Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý
podal Okresný súd Dunajská Streda dňa 2. februára 2015, v konaní žalobcu Horne Credit Slovakia a.
s. cla žalovanej Klára Bíróová (vec C-42/15). Jednými z položených prejudiciálnych otázok Okresného
súdu Dunajská Streda je aj otázka, ktorá sa týka vyššie uvedeného. Ďalej sa stotožňuje s názorom a
záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že zároveň nebolo zistené, že by sa žalobca na úkor

žalovaného bezdôvodne obohatil, preto bol jeho návrh na zaplatenie sumy 89,12 eur, ktorej sa voči
žalobcovi domáhal, ako nedôvodný s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, zamietnutý. Pokiaľ by
konajúci súd vyhovel odvolaniu žalovaného, žalobca namietal výšku uplatnenej náhrady trov konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností, navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu
potvrdilakovecnesprávnyalternatívne,abyrozhodoloodmietnutíodvolania.Zároveňsiuplatnilnáhradu

trov konania.
11. V prejednávanej veci po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo ku dňu 18.10.2016 k zániku žalobcu
- spoločnosti AB 1 B. V., a to v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., preto odvolací súd v
zmysle § 64 CSP rozhodol tak, že v konaní bude pokračovať ako so žalobcom s právnym nástupcom
pôvodného žalobcu, so spoločnosťou AB 2 B. V..

12. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,
pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne

odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol,
napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

14. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne
vo veci rozhodol, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 eur s 8,25 % ročným
úrokom z omeškania od 3.12.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a návrh
žalovaného o zaplatenie sumy 89,12 eur zamietol.16. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,

že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané,
že dňa 11.9.2012 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom
v Piešťanoch a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanému v celkovej sume 490 eur na kúpu spotrebného tovaru zn. Bioguant. Žalovaný
sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 48,26 eur vždy do 30.

dňa v kalendárnom mesiaci po dobu 12 mesiacov. Prvá úverová splátka bola splatná dňa 11.10.2012
a posledná dňa 30.9.2013. Ročná úroková sadzba predstavovala 29,07% a RPMN 33,7%. Priemerná
hodnota RPMN predstavovala 45,6%. Celkom sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu 579,12 eur, z ktorej jeho
celkové náklady zo spotrebiteľského úveru predstavovali sumu 89,12 eur za dobu 12 mesiacov. V Hlave
18., v § 2 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu bola dojednaná zmluvná
pokuta v sume 17 eur, a to v prípade omeškania žalovaného s platením úverových splátok. Zmluvnú

pokutu bol veriteľ oprávnený účtovať maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Dňa 14.11.2013
spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. vyzvala žalovaného k zaplateniu žalovanej pohľadávky v sume
147 eur v lehote 15 dní od odoslania uvedenej výzvy. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval. Na
splatenie úveru žalovaný celkom poukázal sumu 579,12 eur, čo vyplýva z jeho splátkového kalendára
založeného v spise, ktorá bola zaúčtovaná na úverovú istinu v sume 369,97 eur, na upomienky v sume

79,52 eur, na zmluvnú pokutu v sume 17 eur a na zmluvný úrok v sume 85,63 eur. Dlh žalovaného podľa
splátkového kalendára predstavoval nesplatenú časť úveru v sume 93,03 eur, zmluvný úrok v sume 3,49
eur, náklady na upomienku II. v sume 50,48 eur a úrok z omeškania v sume 12,19 eur. Spoločnosť Home
Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch pohľadávku voči žalovanému dňa 14.11.2013 postúpila
žalobcovi, čo vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.2013 založenej v spise na čl. 40.

Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 31.10.2014.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy zo dňa 11.9.2012 zhodne so
súdom prvej inštancie nezistil obsahový rozpor zmluvy s § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení. Aj podľa

odvolacieho súdu úverová zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2
citovaného zákona. V zmluve je jasne definované, za akých podmienok bol žalovanému úver poskytnutý
a akým spôsobom ho bol povinný splácať. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona vyplýva, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve zo dňa 11.9.2012 je aj podľa
odvolacieho súdu výška úverovej splátky určená jednoznačným spôsobom, sumou 48,26 eur, v ktorej je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za
poistenie, ak z údajov v úverovej zmluvy nevyplýva inak, čo vyplýva z Hlavy 5., § 1 Úverových zmluvných

podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Na základe toho potom nie je ani podľa odvolacieho
súdu možné tvrdenie žalovaného, že v úverovej zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona, považovať za dôvodné a poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov ( viď.
Rozsudok Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016).

18. V súlade s cit. ust. § 2 písm. d/, g/, h/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách, v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie potom správne
dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nesplatený zostatok úveru v sume 13,51
eur po odpočítaní sumy 79,52 eur neoprávnene účtovanej právnym predchodcom žalobcu na hotové
náklady za upomienky (93,03 eur mínus 79,52 eur) a zmluvný úrok v sume 3,49 eur. I keď zo

splátkového kalendára žalovaného vyplýva, že na splatenie úveru poukázal celkom sumu 579,12 eur,
ktorá zodpovedala celkovej sume úveru, ktorú mal podľa úverovej zmluvy zaplatiť, z došlých úverových
splátok právny predchodca žalobcu oprávnene sumu 17 eur zaúčtoval na zmluvnú pokutu, na zaplatenie
ktorej mu vzniklo právo podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Hlavy 18., § 2 Úverových
zmluvných podmienok, ktorá bola dojednaná v sume 17 eur v prípade omeškania žalovaného s platením

úverových splátok. Zmluvnú pokutu bol veriteľ oprávnený účtovať maximálne jedenkrát za dobu trvania
zmluvy. Zo splátkového kalendára žalovaného je zrejmé, že v mesiaci október 2012 úverovú splátku
poukázal oneskorene a v mesiaci november 2012 úverovú splátku vôbec nepoukázal, na základe čoho
mu oprávnene bola účtovaná zmluvná pokuta. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potomžalovaným zaplatené úverové splátky neboli zaúčtované výlučne na platenie úveru, ale aj na sankcie,
ktoré bol povinný zaplatiť v prípade omeškania sa s platením úveru. Na základe vyššie uvedeného súd
prvej inštancie správne ustálil, že dlh na úverovej istine predstavuje sumu 13,51 eur a na zmluvnom

úroku sumu 3,49 eur, spolu sumu 17 eur, ktorá zodpovedá práve hodnote účtovanej zmluvnej pokuty.
Súd prvej inštancie taktiež správne uviedol, že pokiaľ by u žalovaného nenastalo omeškanie s platením
úveru, zmluvná pokuta by mu nebola účtovaná a jeho úver by bol splatený v plnej výške.

19. Rovnako odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie postúpenie pohľadávky žalobcovi považoval

za platný právny úkon a nestotožnil sa s názorom žalovaného, že zmluvná podmienka, ktorá umožňuje
postúpiť práva iba jednej strane a neumožňuje tak urobiť aj druhej strane je nevyvážená, v neprospech
spotrebiteľa a z dôvodu rozporu s dobrými mravmi neplatná. V danom prípade postúpením pohľadávky
žalobcovi ani podľa odvolacieho súdu neboli žiadne práva žalovaného ako spotrebiteľa ohrozené,
prípadne porušené, pretože súd v rámci vykonávanej súdnej kontroly obsahu úverovej zmluvy posúdil
jej platnosť podľa ustanovení § 52, § 53 a nasledovných Občianskeho zákonníka a súčasne aj podľa

ust. § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v
znení neskorších predpisov, nezistil a nevyhodnotil žiadne zmluvné dojednania za nekalé, neprijateľné,
ktoré by poškodzovali práva žalovaného ako spotrebiteľa. Zároveň ani podľa odvolacieho súdu nebolo
zistené, že by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil, preto súd prvej inštancie správne
jeho návrh na zaplatenie sumy 89,12 eur, ktorej sa voči žalobcovi domáhal, ako nedôvodný s poukazom

na vyššie uvádzané skutočnosti, zamietol.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému rozsahu 100%.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).