Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/142/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201907
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111201907.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: M. Q., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, X. B., právne zastúpená JUDr.
Štefanom Schnellym, advokátom, so sídlom Veľká okružná 2134/76, Žilina, proti odporcovi: X. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom J. V. XXXX/X, I., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea
Sunik, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, o zaplatenie 14.852,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 13.537,31 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od
14.6.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.1.2011 podanom na súd dňa 25.1.2011 domáhala uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť jej istinu vo výške 14.852,49 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania z
čiastky 13.537,31 eur od 25.04.2008 do zaplatenia, z čiastky 485,55 eur od 25.04.2008 do zaplatenia,
z čiastky 480,48 eur od 25.04.2008 do zaplatenia, z čiastky 153,99 eur od 25.04.2008 do zaplatenia, z
čiastky 166,14 eur od 25.04.2008 do zaplatenia, z čiastky 29,01 eur od 25.04.2008 do zaplatenia. Na
pojednávaní dňa 17.1.2011 žiadala pripustiť zmenu návrhu tak, že rozšírila nároky o zaplatenie úrokov z
omeškania zo sumy 485,55 eur vo výške 0,75 % ročne od 16.7.2010 do zaplatenia, úrokov z omeškania
zo sumy 480,48 eur vo výške 0,75 % ročne od 16.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 153,99 eur vo výške
0,75 % ročne od 16.7.2010 do zaplatenia, úrokov z omeškania zo sumy 166,14 eur vo výške 0,75 %
ročne od 16.7.2010 do zaplatenia a úrokov z omeškania zo sumy 29,01 eur vo výške 0,75 % ročne od
16.7.2010 do zaplatenia a zároveň nároky v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 13.537,31
eur vo výške 8,5 % ročne od 25.4.2008 do 3.6.2008, o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 485,55
eur vo výške 8,5 % ročne od 25.4.2008 do 16.7.2010, o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 480,48
eur vo výške 8,5 % ročne od 25.4.2008 do 16.7.2010, o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 153,99
eur vo výške 8,5, % ročne od 25.4.2008 do 16.7.2008, o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 166,14
eur vo výške 8,5 % ročne od 25.4.2008 do 16.7.2010 a o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 29,01
eur vo výške 8,5 % ročne od 25.4.2008 do 16.7.2009 zobrala späť. Súd o návrhu rozhodol uznesením
tak, že zmenu návrhu pripustil a zároveň v časti, v ktorej bol zobraný návrh späť konanie zastavil.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 01.03.2005 podala návrh na vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Rozsudkom OS Žilina 13C/50/2005-49 zo dňa
04.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2007 Okresný súd v Žiline rozhodol tak, že
trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa na nadzemnom podlaží X vo vchode č. 3, na ulici P. V. X v I.,

zapísaný na LV č. XXXX pre okres I., obec I., k. ú. I., prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci kuchynská linka, plynový sporák s elektrickou
rúrou, sedacia súprava, obývacia stena + dva stolíky, televízor OVP, videorekordér Panasonic, hi - fi veža
Aiwa, kamera Panasonic, rádiomagnetofón s CD, fontána, sklo, porcelán, obývacia stena v spálni, stôl
+ 4 stoličky v kuchyni, detská izba univerzál, 2 stoličky v detskej izbe, válenda 4 ks, koberce, predložky,
kožušiny, mikrovlnná rúra, chladnička s mrazničkou, mixér, odšťavovač, vybavenie kuchyne, vysávač
Rowenta, žehličky 3ks, súprava na spanie z ovčej vlny, paplóny, vankúše, posteľná bielizeň, šijací stroj
Veritas, automatická práčka Tatramat, osobný automobil Daewoo Espero spolu v hodnote 192.175,-
Sk. Navrhovateľka bola zaviazaná zaplatiť odporcovi titulom finančného ekvivalentu sumu 13.537,31
€/407.825,-Sk. Proti vyhlásenému rozsudku podal odporca na KS Žilina odvolanie. Krajský súd Žilina
ako odvolací súd uznesením 10Co /327/2007 zo dňa 24.04.2008 rozsudok OS v Žiline 13C/50/2005 -49
zo dňa 04.01.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vyznačení právoplatnosti rozsudku OS v Žiline 13C/50/2005-49 navrhovateľka zaslala odporcovi dňa
17.10.2007 poštovou poukážkou vyrovnávajúci podiel vo výške 13.537.31 €/407.825 Sk. Odporca tieto
finančné prostriedky prevzal a do dnešného dňa navrhovateľke nevrátil i keď odporca mal vedomosť o
tom, že podal dňa 05.09.2007 odvolanie proti rozsudku OS Žilina, ktorý bol vyhlásený v konaní vedenom
pod spis, zn.: 13C/50/2005. Uvedeným konaním došlo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu
v zmysle §451 násl. Obč. zák..
Zároveň uviedol, že do podania žaloby i napriek tomu, že na liste vlastníctva je odporca spolu
navrhovateľkou zapísaný ako vlastníci nehnuteľnosti v BSM nie je ochotný dlžnú čiastku vo výške
13.537,31 €/407.825 Sk vrátiť. Navrhovateľka sa z predmetného bytu odsťahovala ešte pred podaním
návrhu na rozvod, v novembri 2001 a tento byt do dnešného dňa stále neprerušene obýva odporca.
Zároveň však pri vysporiadaní bytu na navrhovateľku musela doplatiť Obvodnému stavebnému
bytovému družstvu, Tulská 33, 010 07 Žilina i napriek tomu, že od roku 2001 v uvedenom byte
nebývala, ale byt užíval odporca nedoplatky za uvedený byt a to nedoplatok za nájomné k 30.09.2007
vo výške 485,56 eur (14.628,-Sk), nedoplatok za vyúčtovanie r. 2007 vo výške 480,48 eur (14.475,-
Sk), nedoplatok za nájomnom 11/2007 v čiastke 153,99 eur (4.639,-Sk), nedoplatok na zálohe na
nájomnom v čiastke 166,14 eur (5.005,-Sk). Navrhovateľka spolu uhradila OSBD Žilina čiastku 1.286,17
eur. Zároveň navrhovateľka Slovenskému plynárenskému priemyslu a.s., Závodská cesta 26/2949, 010
22 Žilina uhradila dňa 26.03.2008 nedoplatky za odporcu vo výške 1,10 eur (33,-Sk) a dňa 09.05.2008
vo výške 27,92 eur (841,-Sk). Navrhovateľka spolu uhradila SPP a.s. čiastku 29.01 eur (874.-Sk).

Vo veci vydal súd dňa 19.5.2011 platobný rozkaz č.k. 8Ro/14/2011-46, ktorým plne vyhovel návrhu
navrhovateľky. Voči platobnému rozkazu podal však odporca odpor ktorý odôvodnil tým, že nie je právny
dôvod na to aby odporca vracal navrhovateľke sumy, ktoré platila subjektom, s ktorými bola v zmluvnom
vzťahu. Tieto platby neboli realizované v prospech odporcu, ale v prospech organizácii, s ktorými bola
navrhovateľka zazmluvnená a preto bola povinná im plniť v zmysle uzatvorených zmlúv. Zároveň uviedol,
že nároky považuje za premlčané pretože platby vo výške 14.852,49 eur boli realizované v čase od
17.10.2007 do 10.06.2008, pričom žaloba bola podaná 25.01.2011, čiže v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč.
zákonníka sa jedná o právo premlčané ktorého sa odporca dovoláva.

Podaním odporu sa podľa § 174 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že rozsudok KS Žilina, ktorý bol vyhlásený 24.4.2008 v konaní
vedenom pod sp. zn. 10Co/327/2007, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu v Žiline vyhlásený v konaní
vedenom pod sp. zn. 13C/50/2005, na základe ktorého sa navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou
bytu na ulici J. V., nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2008. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa
nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku KS Žilina 10Co/327/2007 t.j. 3.6.2008 ktorým bol zrušený
rozsudok prvostupňového súdu, na základe ktorého po vyznačení právoplatnosti navrhovateľka vyplatila
odporcovi vyrovnávací podiel z titulu vyporiadania BSM. Keďže navrhovateľka podala návrh na začatie
tohto konania dňa 25.1.2011, podala tento návrh počas plynutia premlčacej doby. Poukázala aj na to,
že navrhovateľka na základe rozsudku OS Žilina, ktorý bol vyhlásený v konaní vedenom pod sp. zn.
13C/50/2005 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti ako výlučný vlastník uzavrela dňa
16.10.2007 s JUDr. Schnellym kúpnopredajnú zmluvu, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom
na príslušnej Správne katastra Žilina pod V XXXX/XXXX. Z dôvodu nevyhnutnosti k prevodu bytu
priložiť k návrhu na vklad aj potvrdenie správcu bytu alebo spoločenstva bytov, že na nehnuteľnosti
neviaznu dlhy. Preto navrhovateľka kontaktovala príslušné bytové družstvo, ktoré má na starosti správu

daného domu a bytu a zistila, že sa k predmetnej nehnuteľnosti viažu dlhy tak, ako ich špecifikovala v
návrhu na začatie konania a tieto uhradila. Poukázala zároveň na rozsudok Okresného súdu v Žiline
zo dňa 28.8.2009 v konaní 6C/153/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina vyhláseným
dňa 28.4.2010 v konaní pod sp. zn. 7Co/308/2009, ktorými súd určil neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy
uzatvorenej medzi navrhovateľkou a JUDr. Schnellym. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
15.7.2010 a až od nasledujúceho dňa začína plynúť premlčacia doba na úhradu nákladov spojených
s bývaním. Tiež poukázala na to, že samotný odporca bol právoplatným a vykonateľným rozsudkom v
konaní pod sp. zn. 9T/40/2004 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu
do práva k domu bytu alebo nebytovému priestoru a tiež v konaní vedenom pod sp. zn. 9T/333/2002
bola odporcovi uložená povinnosť, aby sa zdržal akýchkoľvek zásahov do užívania bytu na ulici J.., preto
náklady spojené s užívaním bytu mal znášať výlučne odporca.

Odporca uviedol, že ani po úprave petitu nie sú dané dôvody na priznanie nároku vzhľadom na
vznesenie námietky premlčania. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom
a preto sa premlčuje podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a doby premlčania práva na
jeho vydanie a začiatok plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody
podľa ust. § 106. Za nevyhnutné považoval posudzovať premlčanie pri ustanovenej kombinovanej
premlčacej dobe tak pri kratšej subjektívnej a dlhšej objektívnej, pričom ich súvis je vtom, že ak uplynie
jedna z nich, tak právo na priznanie takéhoto bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať. Celková
žalovaná suma pozostáva jedna z úhrady sumy 13.537,31 eur, ktorého sa navrhovateľka domáha titulom
vyplatenia fin. prostriedkov a je zrejmé, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/327/2007 zo dňa
24.4.2008 nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2008, a navrhovateľka teda uplatnila svoj nárok po zákonom
stanovenej subjektívnej lehote a jej právo je premlčané. Pokiaľ sa jedná o nedoplatky za nájomnom vo
výške 485,55 eur, nedoplatok za vyúčtovanie vo výške 480,48 eur a nedoplatok za nájomné vo výške
153,99 eur a 166,14 ako aj úhrada SPP vo výške 29,01 eur, tento nárok je takisto premlčaný s odkazom
na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynutím subjektívnej premlčacej doby a pre vznesenie
námietky premlčania nie je možné nárok priznať v súdnom konaní. Následné zrušenie zmluvy, ktoré bolo
uskutočnené medzi navrhovateľkou a kupujúcim JUDr. Schnellym vo vzťahu k odporcovi považovala za
právne irelevantné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov.
Súd z rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 13C/50/2005-49 zo dňa 4.1.2007 v spojení s oboznámením
celého spisu sp.zn. 13C/50/05 zistil, že na rozsudku bola vyznačená právoplatnosť dňom 17.4.2007
z dôvodu, že odporca si neprevzal zásielku, ktorou bol doručovaný rozsudok pri doručení dňa 26. a
27.3.2007 a súd vychádzal z predpokladu doručenia zásielky náhradným spôsobom. Rozsudok bol
zrušený na základe odvolania uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/327/2007, ktorým bola vec
bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 13C/50/2005-49 zo dňa 4.1.2007 ktorým bolo rozhodnuté o
vyporiadaní BSM, bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi titulom finančného ekvivalentu sumu
407.825,- Sk.
Uvedenú sumu podľa poštového peňažného poukazu č. 66323 zo dňa 17.10.2007 podaného na pošte
Žilina I, navrhovateľka zaslala odporcovi sumu 407.825,- Sk a túto odporca prevzal.
Z príjmových dokladov OSBD Žilina zistil, že dňa 10.6.2008 vyplatila sumu 14.475 Sk titulom nedoplatku
vyúčtovania za rok 2007 (PP0808195), podľa príjmového pokladničného dokladu PP0715270
navrhovateľka vyplatila na účet OSBD Žilina sumu 14.628,- Sk titulom nedoplatku za nájomné, podľa
príjmového pokladničného dokladu PP 0715271 zo dňa 17.10.2007 navrhovateľka vyplatila na účet
OSBD Žilina sumu 6.639 Sk titulom nájomného 11/07 a podľa obsahu príjmového pokladničného dokladu
PP 0715272 zo dňa 17.10.2007 navrhovateľka vyplatila na účet OSBD Žilina sumu 5.005,- Sk titulom
zálohy na vyúčtovanie. Podľa poštového peňažného poukazu č. 293 zo dňa 26.3.2008, navrhovateľka
uhradila na účet SPP a.s. sumu 33,- Sk, podľa obsahu poštového peňažného poukazu č. 25400 s
nečitateľným dátumom navrhovateľka uhradila na účet SPP a.s. sumu 841,- Sk.
Súd zároveň z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Žiline sp.zn. 13C/50/2005 zistil, že v konaní
bolo vydané dňa 8.12.2011 uznesenie č.k. 13C/50/2005-216, ktorým bol schválený súdny zmier medzi
navrhovateľkou a odporcom tak, že do masy BSM bol zaradený trojizbový byt, ktorý bol prikázaný do
výlučného vlastníctva odporcu s tým, že odporca bol zaviazaný na vyplatenie fin. náhrady vo výške
26.000 eur a to tak, že splátka 10.000 eur je splatná do 28.2.2012, vo výške 16.000 je splatná do
30.4.2012, pod stratou výhody splátok.

Súd zároveň zo spisu č.k. 6C/153/2008 zistil, že dňa 28.8.2009 bolo rozsudkom Okresného súdu v
Žiline č.k. 6C/153/2008-103 rozhodnuté, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ rade M. Q. ako
predávajúcou a odporcom v 2/ rade JUDr. Štefanom Schnellym ako kupujúcim, ktorou bol prevádzaný
byt č. 28 na X podlaží vo vchode č. X obyt. domu s.č. XXXX v k.ú. I. je neplatná. J. v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/308/09-131 nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.2010.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

V konaní súd predbežne posudzoval vznesenú námietku premlčania voči viacerým uplatneným nárokom
a to voči nároku na zaplatenie 13.537,31 eur (407.825 Sk) ako plneniu titulom vyporiadania BSM
aj nárokom na zaplatenie nedoplatku na nájomnom k 30.09.2007 vo výške 485,56 eur (14.628,-
Sk), nedoplatku za vyúčtovanie r. 2007 vo výške 480,48 eur (14.475,-Sk), nedoplatku na nájomnom
11/2007 v čiastke 153,99 eur (4.639,-Sk), nedoplatku na zálohe na nájomnom v čiastke 166,14 eur
(5.005,-Sk), nedoplatku za plyn vo výške 1,10 eur (33,-Sk) ktorý navrhovateľka uhradila Slovenskému
plynárenskému priemyslu a.s., Závodská cesta 26/2949, 010 22 Žilina dňa 26.03.2008, nedoplatku za
plyn vo výške 27,92 eur (841,-Sk), ktorý navrhovateľka uhradila za odporcu dňa 09.05.2008.

V danom prípade súd považoval jednotlivé plnenia striktne rozlíšiť. Kým plnenie vo výške 13.537,31
eur bolo na základe rozhodnutia súdu, ktorým súd nahradzoval dohodu o vyporiadaní BSM, plnenia vo
výške 1315,18 eur titulom úhrad služieb spojených s užívaním a správou bytu (určite nie nájomného)
boli uhrádzané na základe skutočnosti, že tieto platby sú spojené s vlastníctvom bytu (poplatky za
správu, podiel na nákladoch spoločných častí a zariadení domu) alebo s užívaním bytu (TÚV, ohrev
vody, dodávka vody, plynu). V prípade nároku na zaplatenie čiastky 1.315,18 eur súd môže predbežne
ustáliť, že navrhovateľka ani len neuniesla tvrdenie o bezdôvodnom obohatení odporcu, pretože takéto
obohatenie nevzniká oprávneným užívaním bytu, ktorého vlastníkmi v BSM boli v danom čase obaja
účastníci, ale by vzniklo tým, keby napr. navrhovateľka bola nájomníčka bytu a bola by donútená uhradiť
tieto platby za vlastníka, ktoré by platila nájomné a uhrádzala služby, teda plnila by bez právneho
dôvodu. V určitom rozsahu možno pripustiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu tým,
že takéto platby vykonala výlučne navrhovateľka, avšak len maximálne v rozsahu užívania bytu. Týmto
rozsahom sa súd však vzhľadom na hospodárnosť konania ani ďalej nezaoberal, nakoľko bezdôvodné
obohatenie na strane navrhovateľky by vzniklo úhradou dlhu a vykonaním platieb, ktoré boli uhradené
od 17.10.2007 do 10.6.2008 a návrh v konaní bol podaný dňa 25.1.2011, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a okrem plnenia vo výške 14.474,20 Sk
titulom nedoplatku za rok 2007 aj trojročnej objektívnej lehoty počítajúcej sa od vzniku bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľka totiž najneskôr úhradou musela mať vedomosť, že uhrádza platby za
predchádzajúce obdobie a vedomosť, že ja jedná o nároky, ktoré sú spojené s BSM a užívaním bytu
a povinnosťou spoločne sa podieľať na úhrade nákladov spojených s užívaním spoločnej veci (§ 144
Obč. zák.).

Sumu 13.537,31 eur (407.825 Sk) navrhovateľka plnila podľa peňažného poukazu č. 66323 dňa
17.10.2007. Plnenie však nebolo bezdôvodným obohatením od svojho plnenia, teda od počiatku a
to z dôvodu, že navrhovateľka plnila podľa rozsudku súdu, ktorý jej prikázal plniť. Jednalo sa o
neprávoplatne uloženú povinnosť, kedy súd takúto povinnosť uložil, avšak druhý účastník sa jej nemohol
domáhať. Ustanovenie § 160 O.s.p. totiž ukladá len dobu, do ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú
súdom, to znamená, že povinnosť uloženú súdom je možné splniť aj hneď bez toho, aby účastník
čakal na právoplatnosť rozsudku. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu by teda mohlo vzniknúť
najskôr právoplatným zrušením rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť plniť a to dňom právoplatnosti
uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 10C/327/2007-81 zo dňa 24.4.2008, ktorá nastala dňa 2.6.2008.
V danom prípade však došlo k prevodu veci patriacej do BSM účastníkov a to na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 16.10.2007, ktorou navrhovateľka previedla vlastníctvo k bytu byt č. 28 na 1 podlaží vo vchode
č. 3 obyt. domu s.č. 3146 v k.ú. Žilina spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu
na JUDr. Štefana Schnellyho za kúpnu cenu 1.450.000,- Sk. Nakoľko došlo k odplatnému prevodu bytu
patriaceho do BSM, došlo k transformácii masy BSM a to z veci na peňažný ekvivalent, teda finančnú

hodnotu, ktorá patrila do masy BSM. Z uvedeného dôvodu, odporcovi vznikol nárok na pomernú časť
kúpnej ceny, pokiaľ by sa účastníci nedohodli inak alebo inak nerozhodol súd, podľa zásad vysporiadania
podľa § 150 Občianskeho zákonníka.
Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu preto vzhľadom na vyššie uvedené vzniklo zrušením
rozsudku č.k. 13C/50/2005-49 zo dňa 4.1.2007 uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/327/2007
a to dňom právoplatnosti 24.4.2008 a od tohto dňa začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba.
Subjektívne o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu sa však navrhovateľka mohla dozvedieť
až vtedy, keď kúpna zmluva bola rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 6C/153/2008-103 zrušená.
Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/308/09-131 nadobudol právoplatnosť
dňa 15.7.2010. Dôvodom zrušenia kúpnej zmluvy bolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu zo strany odporcu ako ostatného bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Do vyslovenia
neplatnosti úkonu nemala navrhovateľka možnosť sa domôcť vydania bezdôvodného obohatenia voči
odporcovi, pretože pokiaľ nedošlo k obnoveniu stavu, že vec sa opätovne zaradila do masy BSM,
nebol odporca povinný sumu, ktorá predstavovala ekvivalent hodnoty na majetku patriaceho do BSM,
vrátiť. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy navrhovateľka
nadobudla všetky relevantné vedomosti k uplatneniu návrhu na súde. Nakoľko návrh bol podaný
dňa 25.1.2011, teda neuplynula ani všeobecná (objektívna) trojročná (§ 107 ods. 2 O.Z.) premlčacia
doba (táto by uplynula 24.4.2011 nebyť spočívania z dôvodu uplatnenia návrhu v súdnom konaní) ani
subjektívna dvojročná premlčacia doba (§ 107 ods. 1 O.Z.), ktorá by uplynula 15.7.2012.

Naviac nemožno opomenúť ani skutočnosť, že rozsudkom vyporiadavajúcim BSM sa nahradzuje
dohoda účastníkov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že zrušením takéhoto
rozsudku nastáva stav, ako keby došlo k zániku synalagmatickej zmluvy podľa § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať. Právo pre takéto prípady, s ktorými zákon presne nepočíta, je potrebné
aplikovať ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ
nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, a je potrebné analogicky aplikovať obsahovo najbližšie
ustanovenia zákona. Navrhovateľka plnila odporcovi z dôvodu majetkového vyrovnania, pričom jej
plneniu odporcovi zodpovedal prechod vlastníckeho práva k bytu zo strany odporcu. Z uvedeného
dôvodu nie je možné prihliadať na námietku premlčania vznesenú odporcom, pokiaľ nedošlo k inému
rozhodnutiu o vyporiadaním BSM, ktoré nastalo až schválením súdneho zmieru. Až týmto okamihom
vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, pretože účastníci sa dohodli tak, že byt nadobudne
odporca, ktorý je povinný zaplatiť navrhovateľke vyrovnací podiel, teda sumu ktorú prijal ako náhradu
za vyporiadanie BSM vo vzťahu k bytu, si počnúc od dohody ponecháva neoprávnene.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 2250/2009, zo
dňa 14. 7. 2010, podľa ktorého „V případě koupě nemovitosti jsou vzájemnými a navzájem podmíněnými
plněními ze strany prodávajícího převod vlastnictví a ze strany kupujícího zaplacení kupní ceny.
Zaplacení kupní ceny je protiváhou vlastnictví k převáděné věci. Je-li smlouva neplatná nebo byla-li
zrušena a kupující tedy není vlastníkem věci, ačkoliv zaplatil kupní cenu, prodávající je povinen kupní
cenu mu vrátit; vrácení kupní ceny je na druhé straně vyváženo tím, že vlastnictví k předmětu převodu
zůstává prodávajícímu
Z uvedeného vyplývá, že u absolutně neplatné části kupní smlouvy vznikl mezi žalobkyní a žalovaným
synallagmatický závazek ve smyslu ustanovení § 457 obč. zák., neboť obě smluvní strany si podle kupní
smlouvy plnily (prodávající převzal kupní cenu a vlastnické právo kupující bylo zapsáno), a byly tedy
povinny si tato plnění způsobem podle § 457 obč. zák. vzájemně vrátit. Rozhodující je vždy, co bylo
podle smlouvy plněno a o co se tedy každý z nich obohatil v době, kdy bezdůvodné obohacení vzniklo.
Na charakteru jejich synallagmatického závazku nic nemění okolnost, že 1 ideální spoluvlastnický podíl,
který na žalobkyni neplatně převedl žalovaný, byl na základě pravomocného rozsudku „vrácen“ nikoliv
smluvnímu partnerovi žalobkyně, ale skutečnému vlastníku, a že tedy žalovaný v době rozhodování
soudu v této věci již žádné právo z částečné neplatnosti kupní smlouvy proti žalobkyni nemá.
Z hlediska aplikace ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák., dle kterého „jsou-li účastníci neplatné nebo
zrušené smlouvy povinni vzájemně si vrátit vše, co podle ní dostali, přihlédne soud k námitce promlčení
jen tehdy, jestliže by i druhý účastník mohl promlčení namítat“, není tedy rozhodující, že se převod
vlastnictví právě z důvodu neplatnosti smlouvy neuskutečnil a kupující tak vlastnictví k věci podle
smlouvy platně nenabyl, a není rozhodující ani ta okolnost, zda se již kupující fakticky ujal držby věci či

nikoliv. Ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák., jehož smyslem je zachování rovnováhy práv obou smluvních
stran neplatné či později zrušené smlouvy, dopadá na všechny případy, kde synallagmatický vztah
vznikl ze zákona. Ostatně opačný závěr, totiž že v případě absolutně neplatné kupní smlouvy nejde o
synallagmatický vztah dle § 457 obč. zák., by činil ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák. v části pamatující
na „neplatné smlouvy“ zcela nadbytečným“.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na zaplatenie 13.537,31 a nárok
vo zvyšku (pozostávajúci u uplatnených čiastok 485,55 eur , 480,48 eur , 153,99 eur 166,14 eur a 29,01
eur) zamietol.

Súd zároveň priznal navrhovateľke aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak až od doby,
kedy sa odporca dostal do omeškania. Podľa ustálenej judikatúry sa odporca dostane do omeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je doručená výzva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V tomto prípade súd nemal preukázané doručenie takejto výzvy odporcovi, resp. vykonanie
úkonu zo strany navrhovateľky voči odporcovi, ktorým by mu oznámila, že na jeho strane vzniklo
bezdôvodné obohatenie a zároveň, že žiada takéto obohatenie vydať, teda vedomosť o tom, komu má
bezdôvodné obohatenie vydať. Takúto vedomosť mohol odporca nadobudnúť až vtedy, keď mu bola
doručená žaloba a táto mu bola doručená spolu s platobným rozkazom. Preto odporca sa dostal do
omeškania dňom nasledujúcim po prevzatí platobného rozkazu, t.j. dňom 14.6.2011.
S poukazom na vznik omeškania súd aplikoval aj ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar.
vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania bola základná sadzba stanovená ECB vo výške 1,25 %
ročne. Navrhovateľke by vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až do výšky 9,25% ročne,
avšak tento nárok, rozsahom ktorého súd je viazaný bol uplatnený do výšky 8,5% ročne. Preto súd
priznal navrhovateľke právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 14.6.2011 (nárok na zaplatenie úroku
z omeškania od 3.6.2008 do 13.6.2011 zamietol) avšak len do výšky uplatnenej návrhom, t.j. do výšky
8,5% ročne od 14.6.2011 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).