Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113214180
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113214180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. J. XX, okr. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Ochrana spotrebiteľom
a vlastníkov bytov, Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, právne zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou,
advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so
sídlom Němcovej 22, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k 14C/129/2013-144 zo dňa 08. 04. 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012
sp. zn. 2C 3367/2012, odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku, zamietol žalobu v časti
o priznanie finančného zadosťučinenia, zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania nebola individuálne

dojednaná. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Pri právnom
hodnotení veci poukázal na rozhodnutie NS SR vo veciach 6 MCdo 1/2012.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný poukázal na
dôležitú právnu skutočnosť, a to na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský
rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Súd sa touto skutočnosťou nijako
nezaoberal, uvedená zmena právnej úpravy bola vykonaná zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou

od 01.01.2015. Podľa tejto úpravy po 31.03.2015 nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie
a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Skutočnosť,
že rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať znamená, že
rozhodcovský rozsudok v podstate stráca svoju právoplatnosť. V dôsledku toho súd v súčasnosti koná
a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý už nikoho nezaväzuje. Zánikom záväznosti
rozhodcovského rozsudku stratilo súdne konanie svoj význam. Možno konštatovať aj zánik vecnej
legitimácie účastníkov konania, nakoľko cieľom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho

zrušenie, a teda najmä zánik povinnosti upravenej vo výroku rozhodcovského rozsudku. Účastníci v
dôsledku zmeny zákona už nie sú nositeľmi pôvodne priznanej povinnosti, resp. práva, a preto súd
musí za tohto stavu žalobu zamietnuť. Navrhovateľom sledovaný cieľ už nastal v dôsledku uvedenej
zmeny právnej úpravy. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesplnil svoju povinnosť podľa §118 ods. 2 O.s.p., to malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na právnu pomoc žalovaným a zapríčinilo,
že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Uviedol, že súd dôkazy nevykonal podľa § 122 a nasl.
O.s.p., najmä neboli čítané či oboznámený obsah listinných dôkazov. Nie je zrejmé akým spôsobom

a ktoré z navrhovaných dôkazov a listín súd vykonal a akým spôsobom. Súd porušil zásadu rovnosti
účastníkov. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti, pokiaľ súd
konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Nemá
oporu v žiadnom zákone tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého princíp ochrany práv spotrebiteľa
je dôležitejšie ako princíp neznalosť zákona neospravedlňuje. Najvyšší súd SR, ktorý túto skutočnosť

uviedol,nemázákonodarnúprávomocajehorozhodnutianiesúvšeobecnezáväznýmprameňompráva.
Toto tvrdenie je úplným právnym nezmyslom a je v rozpore s právom EÚ aj slovenským právnym
poriadkom. Žalovaný sa pýta v odvolaní, aký je princíp ochrany spotrebiteľa, kde je tento princíp
definovaný a aké je jeho znenie. Súd aplikoval neexistujúce právne princípy a tieto uprednostnil pred
právnymi princípmi obsiahnutými v zákonom SR a Smernici EHS a tým je celý napadnutý rozsudok, ako
aj konanie nezákonné a postavené na aplikácii bezprávia a nie práva. Súd prvej inštancie nesprávne

posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, ale opomenul svoju povinnosť
zisťovať a preukázať pri potencionálne neprijateľnej zmluvnej podmienky aj to, či táto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach. Rozhodcovská doložka takúto nerovnováhu nespôsobovala.
Súd nevykonal ani test primeranosti zmluvnej podmienky, a tak nepostupoval v súlade s článkom
4 Smernice 93/13/EHS. V ust. § 53 ods. 1 OZ vyžadovalo preukázanie existencie takej podmienky,

ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ktorá nebola zároveň individuálne dojednaná. Súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie
by malo spôsobovať značnú nerovnováhu a v čom značná nerovnováha spočíva. Prvostupňový
súd len celkom arbitrárne vyslovil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Podľa
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 03.04.2014 vo veci C-342/13 pri posúdení rozhodcovskej doložky

musí vnútroštátny súd s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy v rozhodnom
čase overiť, či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu
alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, alebo bránenie uplatnených týchto práv. K žiadnemu takémuto
odňatiu či zbaveniu práva spotrebiteľa podať opravný prostriedok nedošlo. Rozhodcovská doložka
nevyžadovala od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne pred rozhodcovským súdom. Pri stanovení § 106

O.s.p. umožňuje podať žalobu na súd aj napriek uzavretej rozhodcovskej doložke. Medzi účastníkmi
nebolo dohodnuté, že spory medzi nimi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnou podmienkou, rozhodcovskou
doložkou a rovnako mal možnosť ovplyvniť jej podstatu. Žalobca sa rozhodol túto rozhodcovskú doložku
uzavrieť, a to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčil vlastnoručným podpisom.

Žiadna plná moc nebránila žalobcovi, aby si všetky dokumenty prečítal, aby požadoval vysvetlenie od
sprostredkovateľa a ak by rozhodcovskú doložku nechcel uzavrieť, tak by jednoducho osobitné zmluvné
dojednania nepodpísal. Žiaden zákon neukladal ani neukladá žalovanému ani sprostredkovateľovi
poučovaciu povinnosť voči spotrebiteľovi v takom rozsahu ako ju súd v odôvodnení predpokladá. Až po
platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania osobitných zmluvných dojednaní,

ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné zmluvné dojednania boli graficky umiestnené
na konci listu pod deklaratórnym podpisom žalobcu potvrdzujúcim prevzatie všeobecných poistných
podmienok. Žalobca osobitným podpisom vyjadril svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky, to, že
s touto rozhodcovskou doložkou teraz nesúhlasí je irelevantné. Podstatné je, že s ňou súhlasil v čase jej
uzatvorenia, nemal voči nej výhrady, nič mu nebránilo sa s ňou oboznámiť, ďalšie vysvetlenia nežiadal.

Súd poskytnutím ochrany takémuto spotrebiteľovi vytvára právny rámec do budúcna, aby si spotrebitelia
nikdy nečítali čo podpisujú, a teda vlastne, aby v prípade akýchkoľvek povinností mohli prehlásiť, že si to
neprečítali a súd im poskytne ochranu. Súd uprednostnil ústne tvrdenie žalobcu pred listinnými dôkazmi,
preto žalovaný namieta porušenie rovnosti účastníkov konania. Súd sa nezaoberal ani nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19 odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS,

pričom toto ustanovenie má pre posúdenie prejednávanej veci rozhodujúci význam. Rozhodcovská
doložkamávplyvnavýpočetvýškypoistného,apretojevyňatázosúdnejkontrolyajzpohľaduSmernice
93/13/EHS. Súd nesprávne posúdil aj možnosť odstúpenia žalobcu od rozhodcovskej doložky. Túto
možnosť dal žalovaný všeobecne všetkým svojim klientom a urobil tak vo forme vyhlásenia zverejnenia
Dodatku č. 2 VPP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celosti zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny,
navrhol ho potvrdiť, uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie stupňa správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi. Dojednaná rozhodcovská doložka je formulovaná
ako výhradná (všetky spory sa majú podľa nej riešiť v rozhodcovskom konaní) a bola obsiahnutá v

predtlačenom formulári všeobecných poistných podmienok zmluvy, a teda už podpisom zmluvy žalobca
uzavrel aj rozhodcovskú doložku. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktorou sa spotrebiteľ zaviaže,
že všetky spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Jej neprijateľnosť
by mohla byť vyvrátená iba dôkazom o individuálnom dojednaní takejto doložky, takéto dôkazy v
konaní neboli vykonané a takýto skutkový stav nebol preukázaný. Ani skutočnosť, že žalobca mohol od

dojednanej rozhodcovskej doložky následne odstúpiť, nemožno považovať za dôkaz o individuálnosti jej
dojednania. Podstatný je spôsob a forma dojednania zmluvnej podmienky, nie možnosť od dojednanej
zmluvnej podmienky odstúpiť. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012, podľa ktorého rozhodcovská doložka žalovaného je neplatná z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,
keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú aj predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a
tedarozhodcovskádoložkaobsiahnutávčlánkuXV.,atobezohľadunato,čiúčastnícipodpísaliosobitné
zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.

7. Osobitné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve, kde poistník a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a
každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, že sa na
miesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu, nie je platným dojednaním rozhodcovskej
doložky.

8. Všetky tieto závery viedli k následku - zrušeniu rozhodcovského rozsudku postupom podľa § 40
ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, teda bolo preukázané, že rozhodcovská doložka
nebola dohodnutá platne. Všetky tieto závery sú správne a vychádzajú z vykonaných dôkazov. Aj keď
rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať, zákon ho právne nezrušil, a teda sa možno
domáhať jeho zrušenia súdom.

9. Súd v danej veci neaplikoval smernicu, ale právo SR, a preto nebolo potrebné vysporiadať sa s
aplikáciou 19. odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS.

10. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Zo spisu vyplýva, aké

dôkazy boli vykonané a že boli vykonané zákonným spôsobom. Odvolací súd nezistil žiadne vady
týkajúce sa procesných podmienok, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, vedľajší účastník na strane žalobcu
má teda právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výšku trov konania určí súd prvej inštancie.
Samotnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.