Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112237894
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112237894.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: N. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, F. F. o zaplatenie 8.315,71 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.10.2012 domáhal pôvodne voči odporkyni zaplatenia 8.315,71 eur
spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 7.97,28 eur od 22.4.2012 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.6.2012
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653 a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca
a odporca uzatvorili dňa 22.2.2008 Zmluvu č. 424326717 ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s.

poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Nakoľko si odporca neplnil v stanovených
termínoch splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a odporca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu
na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 8.395,71 eur pozostávajúcej z istiny 7.777,28 eur, riadneho úroku
93,38 eur a úroku z omeškania 519,07 eur a ostatného príslušenstva 8,98 eur. Ďalej uviedol, že si

uplatňuje zákonný úrok odo dňa 22.4.2012 po účinnosti postúpenia pohľadávky.

Na výzvu súdu na špecifikovanie uplatnených nárokov uviedol, že veriteľ uzatvoril s odporcom Zmluvu
o splátkovom úvere na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,- Sk), ktorý sa
dlžník zaviazal splácať s úrokovou sadzbou vo výške 12,35% p.a., podľa čl. I. sa ďalej zaviazal platiť
poplatokzasprávuúveru1,99eurmesačnea74,69euruhradenýzprostriedkovúveru.Úvermalsplácať
v 120-tich splátkach po 74,69 eur mesačne k 20 dňu v mesiaci. Dohodnutý bol v sadzobníku poplatkov

úrok z omeškania vo výške 26,40%. Pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa dňa 15.12.2011 sumu
8.395,71 eur pozostávajúcu z istiny 7.777,28 eur, riadneho úroku 93,38 eur a úroku z omeškania 519,07
eur a ostatného príslušenstva 8,98 eur. Istina pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných
úrokov. Najskôr uviedol, že odporca uhradil sumu 4.195,44 eur (podanie zo dňa 13.5.2013 čl. 58), neskôruviedol uhradenú sumu 206,85 eur z čoho bolo na istinu započítané 205,26 eur a 1,59 eur na úrok z
omeškania, na pojednávaní uvádzal uhradenú sumu 80,- eur. Poplatky za správu účtu a upomienky
bolo vo výške 170,28 eur, zmluvné úroky boli v celkovej výške 2.833,17 eur a boli počítané z istiny a

splatného zmluvného úroku. Úrok z omeškania v sume 519,07 eur bol uplatnený vo výške 26,40% ročne
v zmysle sadzobníka z neuhradených zostatkov mesačných splátok a úrok vo výške 93,38 eur bol z
istiny 7.777,20 eur za obdobie od 1.11.2011 do 20.11.2011 za 19 dní vo výške 12,35% ročne v sume
50,69 eur a za 16 dní od 21.11.2011 do 6.12.2011 vo výške 42,69 eur. Suma 5,98 eur je poplatok za
správu úveru z 20.11.2011 do 6.12.2011.

Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/39/2013-136 zo dňa 17.6.2014 tak, že odporkyňu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 3.154,04 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2011
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a návrh vo zvyšnej časti zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že ich odporkyni nepriznal.

Dôvodom bola skutočnosť, že súd nemal preukázané naplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z., a to písomnú výzvu banky na splnenie podmienok, nemal ani preukázané odstúpenie
od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka zo strany pôvodného veriteľa. Hoci postúpenie
pohľadávky predstavuje spôsob singulárnej cesie, mohol navrhovateľ nadobudnúť len splatné nároky,
teda neuhradené splátky úveru splatné do dňa postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ nemohol vstúpiť

do všetkých práv a povinností postupcu zo spotrebiteľského úveru, ale len do rozsahu pohľadávky.
Pohľadávkou je potrebné rozumieť nie záväzok na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale splatné
nároky, ktoré môže banka prevádzať. Postúpeniu všetkých nárokov pôvodného veriteľa na navrhovateľa
bráni aj to, že podľa zmluvy o splátkovom úvere Slovenská sporiteľňa a. s. mala spravovať úver na
úverovom účte, za ktorý bola dohodnutá odplata a navrhovateľ nie je bankou ani peňažným ústavom,

ktorý by bol oprávnený viesť úverový účet a spravovať nároky z úveru na účte. Ďalej uviedol, že
právny predchodca navrhovateľa nepostupoval transparente a bez legitímneho dôvodu uplatňoval úroky
nielen z požičanej sumy, ale z tzv. kumulovanej istiny, teda splatnej istiny povýšenej o splatné úroky,
poplatky, sankcie, teda uplatňoval tzv. anatocizmus (úročenie úrokov), čo súd pokladal za postup
v rozpore so zákonom ako aj s obchodnými zvyklosťami, pričom pre svoj postup neuviedol žiadne

náležité odôvodnenie, takýto postup je aj v rozpore s ustálenou súdnou judikatúrou, súd stanovil nároky
podľa amortizačnej tabuľky splátok, resp. z počtu splatných splátok po odpočítaní prijatých úhrad od
jednotlivých splátok. Úroky z omeškania je možné uplatňovať len v prípade omeškania so splnením
peňažného záväzku, teda ak by bol dlžník v omeškaní. Skutočnosť, že by malo byť odstúpené od
zmluvy zo strany pôvodného veriteľa navrhovateľ odmietal a to aj pri poukázaní súdu na položky z

30.06.2008 označenej ako odúčtovanie istiny ANI s evidenciou zostatku vo výške 151.687,39 eur, kedy
by však uplatnený nárok bol vzhľadom na uplatnenie nároku v súdnom konaní 26.10.2012 premlčaný.
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporkyňu na úhradu splátok splatných do postúpenia pohľadávky,
teda so splatnosťou poslednej splátky 20.10.2011 po odpočítaní úhrad prvých dvoch splátok v plnom
rozsahu a následne započítaní úhrad 20.05.2008 vo výške 1.080,51 Sk, 10.06.2008 vo výške 621,1

Sk, 10.07.2008 vo výške 29,- Sk, teda v sume 3.154,04 eur. Zároveň odporkyňu zaviazal na úhradu
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2007 (deň nasledujúci po vyčíslení pohľadávky po jej
postúpení) do zaplatenia.
Na základe podaného odvolania odvolací súd uznesením č.k. 8Co/12/2015-166 zo dňa 29. júna 2015
zrušil rozsudok v zrušujúcej časti ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Poukázal na to,

že prvostupňový súd sa nepokúsil odstrániť rozpory v tvrdení navrhovateľa, ktorý v návrhu na začatie
konania uviedol, že odporkyňa nesplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť
podľa zmluvy, z ktorého dôvodu postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej
sumy (čl. 2) a následne v odvolaní tvrdí, že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a záväzkovo-
právny vzťah jeho právny predchodca neukončil, keď na pojednávaní dňa 17.06.2014 splnomocnený

zástupca navrhovateľa predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľom zo
dňa 23.01.2012 adresované odporkyni. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE
zo dňa 15.12.2011 pritom vyplýva, že odporkyňa bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1251
dní (čl. 29), pričom istina po splatnosti predstavuje sumu 7.777,28 eur. Navrhovateľ zároveň v listine zo
dňa 20.09.2012 - pokus o zmier - oznámil odporkyni cit.: „Dňa - bola pôvodným veriteľom Slovenská

sporiteľňa, a. s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť Vám bola
oznámená." Vzhľadom na uvedené vzájomne si odporujúce skutočnosti bolo zo strany prvostupňového
súdu nevyhnutné odstrániť nezrovnalosti a zistiť, či zo strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo
k odstúpeniu od zmluvy, alebo či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu. Uvedené zistenie márelevanciu nielen vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa, ale aj vo vzťahu k prípadnému
premlčaniu uplatneného nároku navrhovateľa. Je zrejmé, že súd prvého stupňa si túto skutočnosť
uvedomoval, keď na str. 6 rozsudku konštatoval, že skutočnosť, že by malo byť odstúpené od zmluvy zo

strany pôvodného veriteľa čo navrhovateľ odmietal, a to aj pri poukázaní súdu na položky z 30.06.2008,
kedy by však uplatnený nárok bol vzhľadom na uplatnenie nároku v súdnom konaní dňa 26.10.2012
premlčaný, napriek tomu však nezrovnalosti v tvrdeniach navrhovateľa odstrániť nepokúsil. V súvislosti
s tým odvolací súd poukázal aj na pochybenie v postupe okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, ktoré môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu

spisu vyplýva, že navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním zo dňa 13.06.2014
(č.l. 125) navrhol vykonať dokazovanie vo vzťahu k účtovaniu úrokov z kumulovanej istiny výzvou na
pôvodného veriteľa Slovenskú sporiteľňu a. s., na uvedenom návrhu - výzve na pôvodného veriteľa
- na doplnenie dokazovania zotrval aj na pojednávaní dňa 17.06.2014 (č.l. 129). Z obsahu spisu, ani
napadnutého rozhodnutia však v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. nie je zrejmé ako sa súd s uvedeným
návrhom vysporiadal, z akého dôvodu nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za potrebné (keďže z

obsahu spisu je zrejmé, že súd tento dôkaz nevykonal), najmä keď v napadnutom rozsudku konštatoval,
že už právny predchodca navrhovateľa postupoval netransparentne a bez legitímneho dôvodu.

Podaním zo dňa 10.12.2015 navrhovateľ špecifikoval pohľadávku výpočtom úrokov, istiny z ktorej
sa úroky počítali ako aj zloženia „istiny“ základu pre výpočet úrokov. Súd preskúmaním spôsobu

výpočtu jednoznačne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje nároky z anatocizmu, teda keď k požičaným
prostriedkom - istine pripočítaval splatné úroky a poplatky a tieto následne úročil dohodnutým zmluvným
úrokom. Naviac z omeškaných - splatných úrokov a poplatkov si uplatňoval aj úroky z omeškania.
Uvedené konanie nemá oporu v zákone, je a musí byť považované za konanie v rozpore s obchodnými
zvyklosťami a dobrými mravmi, je ho potrebné vyhodnotiť ako úžeru, keď pri omeškaní sa násobia

sankcie a pohľadávka rastie násobne. Pritom ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka jasne stanovuje,
že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú
takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v
mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa

zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Tým,
že veriteľ kumuloval istinu, zvyšoval úrokové zaťaženie a vytvoril stav, keď už dlžník nebol schopný
splácať záväzky dohodnutými splátkami a vystavil ho do núdze s následkami predčasnej splatnosti
celého záväzku.

Ďalej navrhovateľ k aktívnej legitimácii uviedol, že zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka pohľadávky. Zo systematického
zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej

správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie
obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Zastáva názor,
že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym
následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB,

nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade odporcovi, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB.
Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo
č. 1/2015 podľa ktorého účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva.
Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky,

ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný
účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie
obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi
bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp.
nemecký Spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8

Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám,
predpokladaným Zákonom o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že
ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosťpostúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia
v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne

zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB.
V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp.
zn. 8C/67/2013: „Voči uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka na strane
odporcu vychádzajúce zo skutkového zistenia o tom, že pôvodný- veriteľ - banka pred postúpením
pohľadávky nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Vedľajší účastník na strane odporcu toto skutkové

zistenie interpretoval tak, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou a z toho
plynúca skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, spôsobuje
neplatnosť medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom dňa 15.12.2011 uzavretej zmluvy o
postúpení pohľadávky, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. S takýmto právnym posúdením sa stotožniť
nemožno. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelomodporujezákonualebohoobchádza,alebosapriečidobrýmmravom.Jezrejmé,žeust.§92ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov obmedzuje právo banky postupovať
nesplatné pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom
tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli
tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce

z § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov nemožno spojiť s
občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade odporcovi, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v

znení neskorších predpisov. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti
s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky
nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo
zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá
výlučne banky zodpovednosť podľa S 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z, o bankách v znení neskorších

predpisov." ako aj rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.03.2015, sp. zn. 12C/63/2014,
podľa ktorého: „Vychádzajúc z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol dlžník v omeškaní 1822
dní a výška omeškaných splátok predstavuje 11.573,91 eur, čo predstavuje viac ako 80 splátok. Počet
dní omeškania 1822 predstavuje taktiež omeškanie aspoň 3 roky, i keď zrejme dlžník plnil čiastočne
dlh, pretože v prílohe sa uvádza posledné plnenie 126,63 eur dňa 08.09.2006. V zmluve o postúpení

pohľadávok v čl. IV. bod 4.2d/Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila, že pohľadávky spĺňajú predpoklady
na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedených skutočností a za
situácie, že odporca ako dlžník postúpenie pohľadávky z dôvodu uvedeného v § 92 ods. 8 zákona
o bankách nenamietal, súd považoval postúpenie pohľadávky aj z tohto dôvodu za platné, pretože
omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy za

stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve o postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť
zmluvu o postúpení pohľadávky. Nedoručenie písomnej výzvy právnym predchodcom navrhovateľa
odporcovi odporca v konaní nenamietal. Je však nepravdepodobné ,že by SLSP pri tak dlhom omeškaní
dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných splátok. S ohľadom aj na situáciu
predpokladanú v § 92 ods. 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak súčet všetkých omeškaní klienta

so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac ako jeden rok, je súd názoru, že
postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky. "
Navrhovateľ v ďalšom poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu
navrhovateľa zo dňa 25.09.2008, adresovanú odporcovi, ktorou právny predchodca navrhovateľa pred

postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB vyzval odporcu na úhradu omeškaných splátok,
čím bolo v konaní preukázané, že právny predchodca navrhovateľa konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB
a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Ak by aj navrhovateľ pripustil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB
upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo navrhovateľ nepripúšťa),
tak zo znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo

jej časť, ktorá je už splatná.
Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca
rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa
v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačneidentifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia
požije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom.
že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety

citovaného ustanovenia. V ňom sa uvádza nasledovné: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok." Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu,

teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke
tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo
banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Predmetné ustanovenie je
teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len
časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len

časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne
uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by
nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v
omeškaní, môže byť predmetom postúpenia.

V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, v zmysle ktorého: „Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom
okresného súdu v tom, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nie
je možné postúpiť pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky, resp. tie splátky úveru, ktoré
ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splatné a s ktorými klient nebol dlhšie ako 90 kalendárnych dní

v omeškaní. Takýto výklad uvedeného ustanovenia nie je správny a záver okresného súdu ohľadom
postúpenia úveru banky na nebankový subjekt nie je dôsledný a nevylučuje ho práve ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čolenčasti(totrebazdôrazniť)svojhopeňažnéhozáväzkuvočibankealebopobočkezahraničnejbanky,

môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku (teda celému peňažnému záväzku) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe
ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Uvedené ustanovenie nehovorí o tom, že by banka
nemohla postúpiť pohľadávku na nebanku z neukončeného „živého" úveru." Vzhľadom k uvedenému
je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Zmluvné

strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov
splatnosti jednotlivých splátok. Odporca sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu
predchodcovi navrhovateľa tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Navrhovateľ
pre úplnosť zároveň uvádza, že toto oprávnenie postúpením pohľadávky prešlo na navrhovateľa, ktorý
by bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť.

Osobitne poukázal na právnu úpravu v ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 524 ods. 2 OZ 5 ako
aj zmluvnú úpravu podľa článku V. bod 1. Zmluvy o postúpení pohľadávok Predmetom tejto Zmluvy je
dohoda Zmluvných strán o odplatnom postúpení Pohľadávok v celkovej výške a to so všetkým právami,
ktoré sú spojené s postupovanými Pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto Zmluve.
Ďalej uviedol, že podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP") Ak dôjde

k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta.. ..Banka je
oprávnená:
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede Banky nastáva okamžite, bez
výpovednej lehoty, dňom jej doručenia Klientovi (...)Postúpením pohľadávky sa stal sám navrhovateľ
veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie
od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa
požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považujem za nesporné, že spolu s

postúpenou pohľadávkou prešli na navrhovateľa všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V
dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Tátoskutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu
a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ zastáva názor, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2015, sp. zn. 8Co/163/2015:
„ Je taktiež nepochybné, že bol oprávnený predmetnú pohľadávku postúpiť na tretiu osobu, teda i
na navrhovateľa, k čomu v danej veci došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009.
V súvislosti s postúpením pohľadávky odvolací súd zdôrazňuje, že spolu s ňou na postupníka

(navrhovateľa) prešli aj všetky ďalšie oprávnenia veriteľa, vyplývajúce z úverového vzťahu, vrátane
oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru v prípade jeho nesplácania. Nesprávny je preto
záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého
úveru, a návrh bol preto podaný predčasne." a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015,
sp. zn. 7Co/540/2015: „Krajský súd však nepovažuje za správny záver okresného súdu, že v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/20G1 (Zákona o bankách) a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom z 27.06.2013
došlo len k postúpeniu časti pohľadávky a z tohto dôvodu, že by bolo dôvodné priznať len postúpené
(splatné) pohľadávky do dňa postúpenia. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách takýto výklad
nevyplýva."

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa, ktorá neúčasť
neospravedlnila, pričom doručenie predvolania mala vykázané náhradným spôsobom. Nakoľko súd
nezistil dôvody pre odročenie pojednávania, vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti
odporkyne.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že zotrváva na podanom návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Pokusom o zmier z 20.9.2012, bola odporkyňa vyzvaná na úhradu 8.465,71 eur.

Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0424326717 zo
dňa 22.2.2008 na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa SLSP a.s. zaviazal poskytnúť
odporkyni úver vo výške 150.000 Sk ako bezúčelový úver pri úrokovej sadzbe premenlivej vo výške

12,35 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy s bezhotovostným poskytnutím prostriedkov pri dohodnutom
spracovateľskom poplatku 3699 Sk, poplatok za správu úveru 60 Sk mesačne. Účastníkmi bola
dohodnutá splátka vo výške 2.250 Sk so splatnosťou prvej splátky 20.3.2008 pri počte 120 splátok
splatných k 20-temu dňu v mesiaci so stanovenou konečnou splatnosťou úveru 20.2.2018. RPMN bola
uvedená vo výške 14,77 %, celkové náklady spojené s úverom vo výške 124.157,30 Sk.

Súd zistil, že medzi navrhovateľom ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom bola
uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok č. 1599/2011-CE medzi SLSP a.s. a EOS KSI Slovensko s.r.o.
spolusoznámenímopostúpenípohľadávkypostupcomzodňa27.12.2011,ktorépodľapodaciehohárka
bolo odoslané na adresu odporkyne pod RR03457439.

Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky bol postupovaný zostatok pohľadávky vo výške 8.395,71 eur z
tohonaistine7.777,28eurnaúrokoch612,45eur,riadnychúrokoch93eur,úrokochzomeškania483,48
eur a 35,59 eur poplatkov 5,98 eur spolu prísl. pohľadávky 618,43 eur, pri počte dní z omeškania 1251,
úrokovej sadzbe 12,35 % a dátum poslednej úhrady 10.7.2008.

Súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 20.3.2012, ktorou odporkyňa uznala celkový záväzok vo výške 9.006 eur pozostávajúci
z istiny vo výške 7.777,28 eur a ostatného príslušenstva 612,45 eur, z úroku z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 7.777,28 eur od 15.12.2011 do splatnosti poslednej splátky, pričom odporkyňa mala
záväzok splatiť v splátkach vo výške 80 eur. K dohode bol uzavretý splátkový kalendár.

Sú v konaní oboznámil aj prehľad transakcií úveru č. 424326717 od 21.2.2008 do 31.10.2011, ako aj
výpis z účtu za obdobie od 12.11.2011 do 2.4.2013. Podľa výpisu transakcii na účte odporkyne v SLSP
a.s. od 21.2.2008 do 31.10.2011 vrátane výpisu z účtu zo dňa 2.4.2013 bolo na účte evidované čerpanie4.979,08 eur, počiatočný zostatok vo výške 8.236,55 eur, suma splátok 7.777,28 Sk, k 14.12.2011 bol
evidovaný odpis istiny 7.777,28 eur s poslednou položkou 14.12.2011.

Podľa rozpisu úhrad odporkyne uhradila dňa 20.3.2008 čiastku 2.250 Sk, 20.4.2008 čiastku 2.250 Sk,
20.5.2008 čiastku 1.080,51 Sk, 10.6.2008 čiastku 621,1 Sk, 10.7.2008 29 Sk.

Listom zo dňa 25.9.2008 oznámil veriteľ - Slovenská sporiteľňa a.s. na adresu odporkyne, že je v
omeškaní s úhradou pohľadávky vo výške 7.268,49 SKK (241,27 eur) a bola vyzvaná na jej zaplatenie

do 10-tich dní.
Listom zo dňa 23.1.2012 vystaveným navrhovateľom zaslaným na adresu odporkyne označeným ako
výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, bola odporkyňa navrhovateľom
vyzvaná, aby najneskôr do 2.2.2012 uhradila 8.620,50 eur.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. dd doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.V konaní si uplatňoval navrhovateľ nároky, ktoré nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 15.12.2011.

V konaní nebolo sporné a jednoznačne navrhovateľom bolo vymedzené, že nárok je zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 0424326717 zo dňa 22.2.2008 na základe ktorej sa právny predchodca
navrhovateľa SLSP a.s. zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 150.000 Sk ako bezúčelový úver
pri úrokovej sadzbe premenlivej vo výške 12,35 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy s bezhotovostným
poskytnutím prostriedkov pri dohodnutom spracovateľskom poplatku 3699 Sk, poplatok za správu úveru

60 Sk mesačne, ktorý mala odporkyňa ako dlžníčka splácať splátkami vo výške 2.250 Sk so splatnosťou
prvej splátky 20.3.2008 pri počte 120 splátok splatných k 20-temu dňu v mesiaci so stanovenou
konečnou splatnosťou úveru 20.2.2018.

Prvostupňový súd opätovne vyhodnotil aktívnu legitimáciu navrhovateľa.

Súd pri hodnotení poukazuje na závery vyslovené súdmi pri hodnotení tejto skutočnosti súdmi SR
vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2015 sp. zn. 6Co/203/2015: „Z ust. § 92
ods. 8 zák.č. 482/2001 Z.z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba

tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda
Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r.o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8

zák.č. 482/2001 Z.z.. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k
vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade
so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1.12.2010,

ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r.o., postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi.
Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca
nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.
Vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverujepritomúkonom,ktorýmožnopodradiťpodpojemspravovanie
úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného

úveru.“

KrajskýsúdvPrešoverozsudkomzodňa11.3.2015č.k.4Co/145/2014-341potvrdilrozsudokOkresného
súdu Prešov zo dňa 07. 05. 2014 č.k. 8C/156/2012-279, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s nasledujúcou argumentáciou: „Podľa názoru súdu mal

zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne
po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického,
ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný
záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou
„pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh.

Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní z
omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto
spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s
dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru
dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách po

dohľad NBS, čo vy bolo v rozpore s účelom vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane
ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s
požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.“
Súdvodôvodnenísvojhorozhodnutiavovzťahukust.92ods.8zákonaobankáchtaktiežargumentoval,

že „V prípade tohto konkrétneho úveru súčet všetkých omeškaní odporcov so splnením svojho
peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi presiahol jeden rok. Toto zistenie jednoznačne vyplýva z
podania navrhovateľa ako aj z listinného dôkazu, z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa15. 12. 2011. V takom prípade platná právna úprava nevyžaduje ako podmienku postúpenia pohľadávky
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky.“.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 23Co/483/2014-102 „Podľa
názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní.Uvedenéustanoveniebybankumalomotivovaťktomu,abypodniklaurčitékrokysmerujúcek
ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého

trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné
sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby
po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa

je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je oprávnený poskytovať úvery a preto ich nemôže
vo vlastnej réžii spravovať. Banky disponujú osobitným povolením poskytovať úvery (§ 3 zákona o
bankách). S poskytovaním úverov úzko súvisí aj správa splatných a nesplatných úverov, pričom túto
činnosť nemožno oddeliť od poskytovania úverov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom

úkon, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca zrejme nebol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.“

Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 11. 2015 sp. zn. 11Co/898/2014: „Odvolací súd
uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba

pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnenévčasepostúpeniapohľadávky.Nakoľkovkonanížalobcatakýtodôkaznepredložil,atopísomnú
výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky je neplatné v zmysle § 39 OZ

pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou
je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Odvolací súd akcentuje na to, že podľa predmetnej zmluvy o splátkovom úvere splatnosť poslednej
zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na 20.10.2013, pričom celkovo mal žalovaný uhradiť 4

747,80 eur a žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 5 303,07 eur (z toho podľa prílohy zmluvy o
postúpení pohľadávok výška omeškaných splátok predstavovala sumu 5 297,15 eur) na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok už dňa 27. 9. 2012, t.j. počas trvania úverového vzťahu. Z listu žalobcu z
15.10.2012 jednoznačne vyplýva, že k oznámeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po
postúpení pohľadávky, a to nie bankou Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá s odkazom na § 92 ods. 8

zákona o bankách na to nebola oprávnená.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého
stupňa ohľadom neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a preto potvrdzuje
rozsudok ako vecne správny podľa 219 ods. 1 O.s.p..“.

Súd preto konštatuje, že dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči svojmu
klientovi - dlžníkovi z platnej a účinnej zmluvy o úvere je možné len vo vzťahu k splatným nárokom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a
pôžičkyvrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopredmetuinejsvojejčinnosti,znávratnýchpeňažných

prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje
sa podľa Občianskeho zákonníka. 22)

Podľa § 17 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa
bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej
spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že nikto iný ako banka alebo osoba podľa

osobitného zákona nesmie poskytovať úvery. Pod poskytnutím úveru nemožno chápať len uzavretie
úverovej zmluvy a splnenie si zmluvného záväzku poskytnúť dlžníkovi na požiadanie určitú sumu, ale
aj celkovú správu úveru, teda inkasovanie splátok, vedenie úverového účtu a pod.. Preto, ak by mohla
banka v prípade kvalifikovaného omeškania vykonať také postúpenie, na základe ktorého by došlo k
zmene v osobe veriteľa, ktorý by stúpil do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa - banky a ten
by ďalej viedol úver, došlo by tým k obchádzaniu zákona, pretože hoci by aj poskytovala úver oprávnená

osoba, ďalej by všetky práva a povinnosti mohol vykonávať inú subjekt, ktorý nemôže v rámci svojho
podnikania poskytovať a teda ani spravovať úvery.
Súd ďalej poukazuje na to, že právo na úrok, poplatok za vedenie účtu či iné zmluvné nároky zo zmluvy
o úvere patria len vtedy, ak bude poskytnuté náležité plnenie a len zo zmluvného - synalagmatického
vzťahu. Ak teda by aj banka mala záujem postúpiť splatné pohľadávky pri úvere, z ktorého vyplýva

dlžníkovi právo splácať úver v splátkach (nedošlo k odstúpenie od zmluvy a uplatnenie nároku na
predčasné splatenie úveru), jej pohľadávku tvoria len splatné splátky a nevrátená - nezaplatená istiny,
ktorú však má právo veriteľ splácať v dohodnutých splátkach. Nárok na úroky ani poplatky za vedenie
účtu či iné nároky, ktoré môžu vzniknúť z takéhoto zmluvného vzťahu (už vôbec nie dohodnuté splátky)
nemohol vzniknúť, pretože tieto vzniknú len z platného zmluvného vzťahu v budúcom období. Preto

súd sa stotožňuje so všetkými vyššie uvedenými vyslovenými názormi odvolacích súdov v právoplatne
skončených konaniach o tom, že nie je možné postúpiť celú pohľadávku z úverovej zmluvy bez
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupcom.
Osobitne je potrebné zdôrazniť, že postúpenou pohľadávkou sa postupuje peňažná pohľadávka s
príslušenstvom, ktoré musí v čase postúpenia existovať, teda musí byť splatné, avšak nevykonáva sa

zmena v osobe veriteľa v platnom záväzkovom vzťahu. (na porovnanie - postúpenie pohľadávky zo
zmluvy o dielo - ceny pred vykonaním diela).

Súd preto riadiac sa preferenciou výkladu právneho úkonu v prospech jeho
platnosti v zmysle konštatovaní podľa
odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, najmä ak sa nejedná o
právny úkon medzi účastníkmi konania a účastníkmi právneho úkonu nie je spochybňovaný, zotrváva na
tom, že nemohlo dôjsť k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ako celku, ale zmluva o postúpení
pohľadávky bola neplatná len v časti prevodu pohľadávky, ktorá nebola splatná a ktorá zodpovedala

povinnosti banky viesť a spravovať poskytnutý úver, teda účinná a platná bola pri postúpení všetkých
splatnýchpohľadávok.Bezohľadunavyššieuvedenýnázor,vzhľadomnačiastočnúplatnosťpôvodného
rozsudku v zaväzujúcej časti, ani zistená absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nič
nemôže sa odraziť v inom rozhodnutí.

Vzhľadom na uvedené súd zotrval svojom pôvodnom rozsudku, teda jeho časti, ktorou priznal
navrhovateľovi nároky a ktorá bola rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutá.

Pokiaľ sa týka pokynu odvolacieho súdu odstrániť rozpory v tvrdení o dobe a čase uplatnenia
predčasného splatenia úveru zo strany pôvodného veriteľa, súd sa v tomto prípade spravoval výpisom

z účtu, z ktorého zistil, že o úvere a úrokoch, rovnako poplatku za správu úveru boli vykonávané
zápisy na úverovom účte do 31.10.2011, teda úver k uvedenému dňu trval a nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy a uplatnenia nároku na predčasné splatenie úveru, nakoľko by došlo minimálne k prekvalifikácii
úveru na iný úverový účet bez možnosti účtovania úrokov. Navyše bez súčinnosti účastníkov konania,
navrhovateľa a odporcu súd nemá reálne možnosti odstránenia rozporov a prípadné nezrovnalosti

bude vykladať v prospech spotrebiteľa, pretože pri postúpení pohľadávky musí banka odovzdať všetky
podklady postupníkovi, čo samotná banka viacej krát v iných konaniach zdôraznila, teda že nedisponuje
žiadnymi podkladmi, ktoré odovzdala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 92 ods. 5 ZoB
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkoviaj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka). Preto ak
navrhovateľ nemieni použiť časť dokumentácie ako dôkaz, bez toho aby takýto dôkaz (odstúpenie od
zmluvy, predčasná splatnosť) použil a predložil odporca - dlžník, súd nemá ako požadované údaje

získať. Preto súd sa v rámci kontradiktórnosti konania riadi len zásadou hodnotenia dôkazov a tvrdených
skutkových okolností bez prevzatia vyšetrovacej inkvizičnej metódy materiálnej pravdy.

Vzhľadom na uvedené súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 OSP, nakoľko v konaní bola v prevažnom rozsahu
úspešná odporkyňa, ktorá si však trovy konania neuplatnila a súd takéto nároky z obsahu spisu nezistil,
náhradu trov konania odporkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).