Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/119/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202841
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813202841.6

Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: B. O., P.. M., G.. X.X.XXXX, K. E. XX, XXX
XX E., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad
Topľou proti žalovanému: Z. O., G.. XX.X.XXXX, K. E. XXXX/X, XXX XX I., zast. Mgr. Valér Podoľskij,
advokát so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, o návrhu na zrušenie vecného bremena, o
nariadení predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd vydáva toto predbežné opatrenie:

Ukladá žalobkyni povinnosť strpieť výkon práva vecného bremena žalovaného, a to doživotného práva
bývania a užívania rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X, príslušenstva
a parcely CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, na ktorom je dom postavený,
parcely CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, parcely CKN č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 38 m2 a parcely CKN č. XXX záhrady o výmere 849 m2 a užívania dielne
postavenej na parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, ktoré je zapísané
v časti „C“ listu vlastníctva č. XXX, kat. územie: E., vedenom Okresným úradom Z. G. E. - katastrálny
odbor, a to až do právoplatného skončenia konania sp.zn. 11C/119/2013 vedeného Okresným súdom
Z. G. E..

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný sa podaným návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia podľa výroku tohto
uznesenia. Svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníckou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území: E., okres: Z. G. E., obec: E., zápisných na LV
č.XXX, vedeného Okresným úradom Z. G. E. - katastrálny odbor, a to: pozemkov: parcela CKN č. XXX/X,
druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, parcela CKN č. XXX/X, druh pozemku:
Zastavane plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parcela CKN č. XXX/X, druh pozemku: Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parcela CKN č. XXX, druh pozemku: Záhrady o výmere 849 m2,
stavieb, rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele CKN č. XXX/X a dielňa postavená na parcele
CKN č. XXX/X. Dňa 7.9.2012 žalovaný so žalobkyňou na Notárskom úrade v I. F. B.. Z. V., uzavreli
Dohodu o zriadení vecného bremena č. NZ 31861/2012, a to doživotného práva bývania a uživania
rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X, príslušenstva a pozemku parcely
CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, na ktorom je dom postavený, parcely
CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvorí a o výmere 667 m2, parcely CKN č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 38 m2 a parcely CKN č. XXX záhrady o výmere 849 m2 a užívania dielne
postavenej na parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 pre žalovaného
ktoré je zapísané v časti „C“ LV č. XXX, kat. územie: E., vedenom Okresným úradom Z. G. E. -
katastrálny odbor. Správa katastra povolila predmetný vklad vyššie špecifikovaného vecného bremena,
pod sp. zn. V 1431/12-55/12. Žalobkyňa dňa 21.3.2013 podala na žalovaného žalobu o zrušenie

vecného bremena. Predmetné konanie súd vedie pod sp. zn. 11C/119/2013. Žalovaný sa snažil so
žalobkyňou dohodnúť, avšak doposiaľ k mimosúdnej dohode, vinou žalobkyne, ktorá len zavádzala súd
a protistranu, nedošlo. Navrhovaný spôsob ako sa mimosúdne dohodnúť bol ten, že žalobkyňa prenechá
žalovanému vlastnícke právo k dielni evidovanej na LV č. XXX, kat. územie: E., ako aj vlastnícke právo
ku geometrickým plánom novovytvorenej parcele /resp. parcelám/ rozlohou zodpovedajúcej cca 1/4
parciel evidovaných na LV c. XXX, kat. územie E. /t.j. pozemku pod dielňou ako aj prístupovej ceste k
uvedenej dielni z hlavnej cesty/. Žalobkyňa s danou alternatívou nesúhlasila a sama navrhla zrušenie
vecného bremena za primeranú náhradu. Pričom požadovala, aby žalovaný predložil návrh sumy, za
ktorú je ochotný sa dohodnúť. Žalovaný v prípade rýchleho jednania bol ochotný sa dohodnúť na zrušení
vecného bremena za peňažnú náhradu vo výške 15.000 eur. Ani jedno z ponúkaných riešení žalobkyňa
neprijala. Naopak na zrušenie vecného bremena za peňažnú náhradu vo vyšle 15.000 eur, reagovala
podráždene, žalovanému pobalila veci do igelitových vriec a umiestnila ich do vyššie spomínanej dielne.
Týmto svojím počinom si žalobkyňa sama navodila stav, ako keby konajúci súd už rozhodol a vecné
bremeno zrušil. Žalobkyňa de facto prejudikovala danú vec. Ešte pred tým, ako žalobkyňa vysťahovala
žalovaného z rodinného domu súp. č. XX, kat. územie: E., nasťahovala si tam svojho priateľa. Týmto
svojim účelovým a tendenčným konaním sa snažila docieliť, aby žalovaný dom opustil. Doslova ho
chcela z rodinného domu „vyštvať“. Žalobkyňa taktiež vymenila zámky na rodinnom dome s tým, aby
žalovanému zamedzila vstup. Nakoľko daná dielňa nie je prispôsobená na bývanie, žalovaný sa musel
uchýliť k svojim rodičom. Naliehavosti úpravy pomerov účastníkov konania svedčí aj fakt, že žalovaný v
súčasnosti nemá svoj priestor pre život. Aj napriek tomu že je oprávnený z práva vecného bremena, teda
doživotne bývať v rodinnom dome súp. č. XX, kat. územie E., je nútený prebývať u svojich rodičov. V
opačnom prípade by musel spať na zemi v dielni. Tým, že žalobkyňa „vyhodila“ žalovaného a jeho veci,
vymenila zámky, do predmetného rodinného domu si nasťahovala priateľa, úmyselne bráni žalovanému
vo výkone vecného bremena, teda práva doživotného bývania v rodinnom dome č. XX, kat. územie
E. a užívania nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat. územie: E.. Predpokladom na to, aby súd
podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mohol vyhovieť, je potrebné aby navrhovateľ
aspoň preukázal danosť práva a preukázal ohrozenie práva. Dočasný charakter predbežného opatrenia
umožňuje, že pred jeho nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a
zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Cieľom predbežných
opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov konania s cieľom
umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. S prihliadnutím na vyššie uvedené, je v danom
prípade u žalovaného preukázaná existencia práva vecného bremena, osvedčená danosť nároku na
nariadenie predbežného opatrenia, o čom svedčí vysťahovanie žalovaného, ako aj jeho vecí žalobkyňou
do dielne, výmena zámkov žalobkyňou na. rodinnom dome súp. č. XX, kat. územie: E., nasťahovanie
si priateľa žalobkyne žalobkyňou do predmetného rodinného domu, a taktiež tu existuje nevyhnutná
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania.

Zo žalovaným predloženej elektronickej komunikácie je zrejmé, že žalovaný navrhol mimosúdne riešenie
sporu, a to zrušenie práva vecného bremena za náhradu 15.000 eur, s čím žalobkyňa nesúhlasila.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. E., je vlastníčkou všetkých nehnuteľností zapísaných na
predmetnom liste vlastníctva žalobkyňa, pričom z Dohody o zriadení vecného bremena sa žalovaný stal
oprávnený na výkon doživotného práva bývania a užívania v dome sč. XX na parc.č.XXX/X a užívania
dielne na parc.č.XXX/X podľa Zmluvy č. Nz 31861/12, č.sp.V 1431/12-55/12.

Ako vyplýva z čestného vyhlásenia zo dňa 8.8.2014 Z. O., narodený XX.XX.XXXX a M. O., narodená
XX.XX.XXXX, obaja trvalé bytom E. X, XXXXX I. vyhlásili, že syna Z. prichýlili po tom, čo ho jeho bývala
žena B. vyhodila z E.. Vlado prišiel k nim asi niekedy v polovici júla tohto roku s igelitkou, v ktorej mal
svoje veci. Poprosil ich, čí nemôže u nich bývať. Ako rodičia ho prichýlili. Zvyšné veci si postupne nosil
z E. v igelitkách.

Podľa čestného prehlásenia zo dňa 12.8.2014 T.. O. A., nar.X.X.XXXX uviedol, že začiatkom júla 2014
bol so žalovaným u neho doma v E. č. XX po náradie. Keď vošli do dielne videl, že tam má nahádzané
v igelitových taškách a vreciach svoje veci. Z. bol z toho dosť v šoku. Povedal, že jeho exmanželka
B. mu vyhodila veci do dielne. Následne sa pokúsil vojsť do domu, no vchodové dvere boli zamknuté.
Do domu sa nevedel dostať, lebo do dverí mu už nepasoval kľúč. Z. bol z toho dosť zaskočený, že ho
exmanželka B. a jej frajer vyhodili na ulicu. Z. niekoľkokrát vyjadril obavu z exmanželkinho priateľa a z

jeho agresívneho správania sa, a preto ho požiadal, aby mu pomohol s vysťahovaním jeho vecí. Zopár
dní po tom čo sa toto odohralo, mu pomohol so sťahovaním jeho vecí k rodičom do I..

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie
alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

Ako vyplýva z § 75 ods. 6 a 8 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez
výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd
aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou jeho vydania je
osvedčenie, že bez okamžitej hoci iba dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka
ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný ani formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je
však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010)

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam.

Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,

ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre
vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže
ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa
vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

Na základe vyššie uvedeného súd v danom prípade je súd toho názoru, že prichádza do úvahy
vydanie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. Z
listinných dôkazov predložených žalovaným vyplynulo, že došlo k faktickému vysťahovaniu žalovaného
z nehnuteľnosti, ku ktorej má právo bývania a užívania. V danom prípade existuje potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, nakoľko žalovanému minimálne do právoplatného skončenia konania vo
veci samej (v prípade jeho neúspechu) svedčí právo bývania a užívania nehnuteľností, ktoré bolo vyššie
popísaným konaním žalobkyne znemožnené.

V danej súvislosti je potrebné uviesť, že hoci formulácia predbežného opatrenia by v zásade nemala
kopírovať žalobný návrh, v prípade, že sa účel dočasnej ochrany nedá inak dosiahnuť, než rovnakým
výrokom ako vo veci samej, musí uvedená formalistická požiadavka ustúpiť (k uvedenému pozri
uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011). Aj keď v danom prípade
nariadením predbežného opatrenia žalovaný dosiahne stav, aký by mu vznikol pri úspešnom skončení
konania vo veci samej, nie je možné opomenúť skutočnosť, že právo vecného bremena mu naďalej
patrí a zásah do je práva užívať predmetné nehnuteľnosti pri nenariadení predbežného opatrenia sa
v daných súvislostiach javí závažnejší, ako v prípade zásahu do práv žalobkyne pri uložení povinnosti
strpieť výkon práva vecného bremena žalovaného. Žalovaný totiž prichádza o strechu nad hlavou a
v prípade, že by ho neprichýlili rodičia, uvedený stav by pre neho predstavoval existenčný problém.
V danom prípade je tak splnená podmienka naliehavosti úpravy pomerov účastníkov konania, keďže
žalovaný je nútený bývať u rodičov napriek tomu, že je oprávnený z práva vecného bremena.

Prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie
vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v
prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia
práva do skončenia konania o veci (do právoplatného vyriešenia otázky existencie alebo neexistencie
tvrdeného vlastníckeho práve, resp. obdobného práva navrhovateľa predbežného opatrenia - majúceho
logický protiklad v podobe opaku, čiže v podobe neexistencie formálne nasvedčujúceho práva na
strane tej osoby, voči ktorej návrh smeruje). (uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. 11. 2010, sp. zn.
10Co/355/2010)

V danom prípade taktiež vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov z potreby zachovania
stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva žalobkyňou do skončenia konania o veci samej.
Súd je tiež toho názoru, že nariadením predbežného opatrenia žalobkyni nevznikne neprimeraná
ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením
predbežného opatrenia dostane druhému účastníkovi.

Keďže vydanie predbežného opatrenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, súd mal za to, že v danom prípade žalovaný osvedčil
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a z toho dôvodu súd návrhu v žalobcu na vydanie
predbežného opatrenia vyhovel.

Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že sa v
predbežnom opatrení o náhrade trov konania nerozhoduje. Výnimku tvorí osobitný prípad predbežného
opatrenia podľa § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
podľa ktorého súdna prax priznáva náhradu trov konania už v konaní o tomto nároku, pretože sa

naň hľadí ako na nárok definitívne priznaný, a spravidla žaloba podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine
nenasleduje. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010)

Predpokladom ich náhrady je, že v konaní vo veci samej vznikol účastníkovi nárok na náhradu trov
konania. Osobitným prípadom predbežného opatrenia je iba obsah ustanovenia § 95 ods. 2 Zákona o
rodine.

O náhrade trov konania o nariadení predbežného opatrenia rozhoduje súd najneskôr v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V prípade podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd pred
podaním návrhu na začatie konania vo veci samej, je takýmto rozhodnutím uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo
uznesenie o zastavení konania. V prípade podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na
súd až po podaní návrhu na začatie konania vo veci samej je rozhodnutím, v ktorom má byť najneskôr
rozhodnuté o náhrade trov konania o nariadení predbežného opatrenia, rozhodnutie o veci samej
vzhľadom na skutočnosť, že konanie o nariadení predbežného opatrenia je súčasťou konania o veci
samej (HRNČIAR, D.: Náhrada trov predbežného opatrenia. Justičná revue, 58, 2006, č. 12, s. 1890
- 1895).

Vzhľadom na uvedené v súlade s § 145 O.s.p. súd o trovách predbežného opatrenia rozhodne až v
rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.